Ako sa lovci a zberači učia cez online vzdelávanie; Moje ospravedlnenie za omyl. #31

V newsletteri #9 bola chyba. Zvoní kamenným univerzitám umieračik? Ani nie. Sila malého kolektívu, blížiaceho sa deadlinu, živého kontaktu a utopených nákladov.

Vitajte, toto je newsletter Pokrok bez povolenia. 🌐

Ak ste nový čitateľ, pridajte sa k viac ako 1550 odoberateľom TU.

Ospravedlňujem sa. V newsletteri #9 som písal oslavne o masovom, bezplatnom online vzdelávaní (tzv. MOOC - massive open online course). Opisoval som, ako prinesú revolúciu, ktorá zmení vyššie vzdelávanie. Mal som na to dobré dôvody. MOOC majú množstvo výhod oproti tradičnému školstvu:

• Nemajú povinný začiatok ani koniec: študent má úplnú flexibilitu, kedy začne a kedy skončí s kurzom.

• Môže študovať svojím tempom bez kolektívu: nemusí sa prispôsobovať ostatným spolužiakom, teda sa zdržiavať s pomalšími alebo naopak nestíhať za rýchlejšími.

• Je asynchrónne: to znamená, že je prednahraté a študent sa môže vzdelávať kedy chce, kedy má náladu; je na štýl Netflixu „on demand“.

• Spravidla je zdarma: študent nemusí nič platiť.

Toto všetko znie ako vlastnosti, za ktoré ste radi, keď vám ich nejaká služba ponúka. Ako vyštudovaný ekonóm som však zlyhal a zabudol, že neexistujú dokonalé riešenia len “trade-offy”. Vždy je to niečo za niečo. Neexistujú a priori dobré a zlé veci. Vo svojich životoch nechceme za každých okolností čím viac "dobrého", ale len toľko "dobrého", pokiaľ dodatočný úžitok z posledného "dobrého" neklesne na úroveň nákladov za posledné "dobré". Lebo aj dobré veci majú svoje náklady. Všetci poznáme porekadlo, že všetko zlé je na niečo dobré. Ale zabúdame, že aj všetko dobré, je na niečo zlé.

Aké sú teda nevýhody výhod MOOC? Tie najlepšie pochopíme, keď sa pozrieme na relatívne novú inováciu v oblasti online vzdelávania a tá nesie názov: „na kohorte založené kurzy“ v skratke CBC (tzv. cohorte based courses). CBC vzdelávanie vedome odstriháva viaceré výhody MOOC (v skutočnosti sa ich vzdali už aj niektoré pôvodné MOOC platformy). Na rozdiel od tradičného online vzdelávania na CBC máte:

1)      Pevne stanovený začiatok a koniec kurzu

Učenie sa cez online prednahraté MOOC kurzy je často ako robota bez deadlinu. Aj ju chcete dokončiť, ale vždy akurát vtedy treba povysávať, narúbať drevo alebo sa pohrať s deťmi. Čo nemá začiatok a koniec, to nemá prioritu. V MOOC kurzoch tak chýbal pocit naliehavosti. Toto CBC riešia tak, že kurz tam má pevne stanovený úvod kurzu, jeho priebeh aj záver. Podobá sa tak viac na tradičný semester v kamennej škole.

2)      Študenti sú rozdelení do menších tried, kde spoločne postupujú kurzom

Ľudia sú spoločenské tvory. A to platí aj pri učení. Samozrejme, vzdelávanie je na jednej stranu výsostne individuálna vec – vy musíte dostať učivo do svojej hlavy, aby ste ho potom opäť vy sami niekedy mohli použiť. Ale kolektív môže výrazne pomôcť pri prehlbovaní neurónových prepojení. Nejde pritom o žiadnu novinku. Naopak, tzv. „peer-to-peer“ učenie v kolektíve je pravdepodobne tá najstaršia vzdelávacia technika, ktorú využívali už deti lovcov a zberačov. A neskôr bola znovu-objavovaná mnohokrát v histórii od Indie v 17. storočí, cez Veľkú Britániu v 18. storočí, kde priniesla vlnu gramotnosti aj medzi chudobných ľudí. Dnes metódu peer-to-peer učenia úspešne aplikujú najmodernejšie IT školy. Napríklad škola 42 nemá učiteľov, namiesto nich majú len veľké miestnosti plné počítačov a spolupracujúcich študentov.

V dnešnom verejnom školstve bola táto metóda nahradená prakticky po celom svete monokultúrou pásového vzdelávania vo forme frontálnej výučby. Teda deti sú rozdelené do škatuliek podľa veku a pasívne prijímajú múdra plynúce z jedného zdroja pravdy umiestneného pred tabuľou.

Peer-to-peer učenie prináša viaceré výhody. Pri kolektívnom učení môže byť človek v jednom momente mentorovaný - ostatní mu pomáhajú pochopiť nejaký problém, a v druhom momente zasa mentorom, ktorý pomáha niečo vysvetliť druhým. Pre učiteľov z kamenných škôl môže byť prekvapením, že ľudia sa najviac naučia predovšetkým v tom druhom momente, keď pomáhajú v učení druhým. Učí sa totižto len ten, kto vykazuje aktivitu. Pasívne učenie nefunguje. Tento záver podpisuje aj autor knihy Cooperative Learning, podľa ktorého peer-to-peer učenie prináša lepšie pochopenie a dlhodobejšie zapamätanie si.

No a práve online CBC kurzy sú založené na skupinách, v rámci ktorých študenti užšie komunikujú, pomáhajú si s učením a spoločne sa prehrýzajú študijnými materiálmi. Všetky aspekty online kurzu sú nadizajnované tak, aby študenti v jednej kohorte mali priestor na interakciu, spoznanie sa a zdieľanie výziev, ktoré utužujú kolektív.

No a to nepomáha len pri učení, ale aj pri motivácii vôbec sa začať učiť a pokračovať v tom. Spoločenský tlak a investícia do vzťahov je to, čo veľa ľudom pomôže dokončiť kurzy, ktoré by inak osamote vzdali. Vzdelávanie bez komunity je ako byť sám v lunaparku. Máte k dispozícii všetky atrakcie, ale aj tak vám tam niečo chýba a pôjdete domov skôr, než keby ste tam boli s kamarátmi.

Toto je opäť niečo, čo funguje a pomáha aj mimo vzdelávania od nepamäti. Najkrajší príklad sú Anonymní alkoholici. Nemusíte byť liečený alkoholik, aby ste vedeli, ako tieto kluby vyzerajú. Skupinka ľudí sedí v kruhu oproti sebe a rozprávajú o svojich skúsenostiach s alkoholom. Práve aspekt kolektívu a vzniknutých vzťahov vytvára spoločenský tlak, ktorý motivuje ľudí dlhšie abstinovať. Potvrdzujú to už aj meta-štúdie. Rovnako výskum ukazuje, že kolektív pomáha vo výkone aj v takých individuálnych športoch ako je dvíhanie železa zo zeme alebo cvičenie. Alebo pri chudnutí a udržaní váhy či bicyklovaní.

Prítomnosť ľudí vie dokonca zmeniť vnímanie prekážok. V jednom experimente testovali vplyv fyzických faktorov (ťažký ruksak, únava, hladovanie) na vnímanie sklonu kopca a ochotu ľudí ho vybehnúť. Záverom nebolo len to, že ľudia s horšími podmienkami mali nižšiu ochotu vybehnúť hore, ale aj to, že preceňovali sklon kopca. Teda fyzické faktory mali vplyv na vizuálne vnímanie náročnosti prekážky. Neskôr tento experiment opakovali a testovali vplyv sociálnych faktorov. A tu sa ukázalo, že ľudia s priateľmi mali vyššiu ochotu vybehnúť kopec a aj ho vnímali ako nižší.

Tento efekt viem potvrdiť aj na sebe, keď stretnem pri behu v lese iného človeka, podvedome začnem bežať rýchlejšie. Znova ma spomalí a vráti do II. tepovej zóny až pohľad na hodinky s vyskočeným tepom v červenej zóne. Moje pocitové úsilie však zďaleka neodpovedalo objektívnemu búšeniu srdca. Mne sa zdalo, že bežím stále rovnako. 

Ako kolektív pomáha ľudom vyhýbať sa štamprlíkom, zhodiť tukové vankúše, rýchlejšie pedálovať alebo bežať v lese, tak určite pomáha aj študentom dokončiť kurz a naučiť sa, čo potrebujú.

3)      Živí ľudia preferujú živý kontakt

V zásade existujú dva módy ako konzumovať online vzdelávanie – synchrónne alebo asynchrónne. Inými slovami, naživo alebo pred-nahrato. MOOC kurzy boli zaujímavé tým, že využívali práve pred-nahraté lekcie, ktoré si mohol študent pustiť kedy chcel (on-demand), podobne ako Netflix.

Tento spôsob servírovania obsahu umožňuje jednoduchú škálovateľnosť na milióny študentov s minimálnymi dodatočnými nákladmi. Náklady na tvorbu kurzu sú totižto rovnaké, či si ho pozrie jeden alebo jeden milión študentov. Tým pádom si mohli dovoliť ich tvorcovia investovať viac prostriedkov do tvorby obsahu a spoliehať sa na to, že ak získajú dostatočne veľké publikum, tak jednotkové náklady na študenta klesnú na minimum – podobne ako to robí Netflix.

Dnes sa však ukazuje, že ľudia nevnímajú „pred-nahratý“ a „živý“ obsah rovnako. A to aj v prípade, keď vyzerajú skoro úplne totožne. Najlepšie to ukázala pandémia koronavírusu. Počas lockdownov sa na internete odohralo množstvo online koncertov naživo. A to napriek tomu, že všetci hudobníci mali plný internet záznamov, ktoré si mohli fanúšikovania pustiť cez Youtube.

Ľudská fascinácia synchrónnymi aktivitami však zďaleka nekončí len pri hudbe. Podobným fenoménom bolo online precvičovanie rôznych tréningov a cvičení naživo. Na internete nájdete desiatky appiek alebo platforiem, kde sa odohráva online cvičenie naživo. Nepočítajúc to množstvo tréningov, ktoré sa odohralo naživo cez sociálne siete. A to napriek tomu, že internet je plný pred-nahratého športového obsahu. To bude asi aj dôvodov, prečo nikdy dobre nefungovali videokazety s pred-nahratými tréningami na domáce cvičenie. Do podobnej kategórie môžeme zaradiť aj ClubHouse, ktorý začal ponúkať de facto podcasty naživo.

Online zážitok naživo má niečo do seba, aj keď ide aj o také rozdielne veci ako náboženstvo a erotika. Keď vypukla pandémia, na internete už bolo nahraných množstvo online nedeľných omší. Napriek tomu veľké množstvo kostolov aj v tých najmenších dedinkách spustilo online živé vysielanie. A pritom obsah omší (čítanie jednotlivých častí evanjelia) je naprieč krajinou koordinovaný, nahovoriac o tom, že sa každý rok opakuje.

Na druhej strane bola pandémia obdobím, keď rýchlo narástla popularita platformy OnlyFans, ale aj rôznych platforiem na streamovanie erotického obsahu cez web kamery. Tieto platformy ponúkajú interaktívny erotický obsah na mieru, pričom znova, internet prekypuje pred-nahratým pornom.

Zo všetkých týchto príkladov je zrejmé, že v ľuďoch sa niečo prepne, keď vedia, že konzumujú obsah naživo. Keď sa niečo odohráva „tu a teraz“ (aj keď „tu“ znamená na obrazovke telefónu). Príde im to zaujímavejšie a hodnotnejšie. Aj keď nie vždy výhody „naživo“ nutne prekonajú nevýhody spojené s potrebnou koordináciou v čase, ako sa presvedčil spomínaný ClubHouse, ktorého hviezda upadá.

Všetko nasvedčuje tomu, že faktor „naživo“ hrá pomerne dôležitú úlohu aj vo vzdelávaní. Minimálne umožňuje priniesť do vzdelávania dva kľúčové prvky: individualizáciu a interakciu. Na kohorte založené CBC kurzy sú synchrónne a umožňujú študentom, aby v reálnom čase kládli otázky, zapájali sa do vyučovania a hlavne robili chyby, ku ktorým hneď dostanú spätnú väzbu, čo je základný stavebný kameň kvalitného vzdelávania. Samozrejme, toto od študentov vyžaduje viac úsilia a minutej energie, čo je výrazne náročnejšie ako sedieť a počúvať charizmatického prednášajúceho so super zábavnou prednáškou. Študenti môžu mať dokonca pocit, že sa viac naučia pri prednáške, než pri aktivite. Ale štúdie ukazujú, že ich pocity ich mýlia.

4)      Neexistuje niečo ako obed zadarmo

Keď MOOC kurzy začínali, boli spravidla všetky bezplatné. Dnes to už neplatí a časť obsahu na platformách je spoplatnená. Oproti CBC kurzom však stále ide o relatívne malé poplatky. Poplatok za jeden CBC kurz sa môže vyšplhať od 1500 do 6000 USD.

Ako je možné prezentovať vysokú cenu vzdelania ako výhodu? V prvom rade cenovka slúži ako veľký záväzok pre poskytovateľov vzdelávania. Keď viete, že vám vaši zákazníci platia, a to celkom vysokú sumu, tak si dáte záležať, aby za to aj dostali odpovedajúcu protihodnotu. A to isté platí aj na druhej strane u platiacich zákazníkov, ktorí vyžadujú kvalitu. Absencia tohto obojstranného tlaku je podľa mňa jedným z hlavných dôvodov, prečo verejné školstvo vyzerá tak, ako vyzerá. 

Druhý dôležitý dôvod je náš ľudský bias vo forme omylu utopených nákladov. Každý ekonóm vie, že racionálny jednotlivec by sa mal pri rozhodovaní pozerať len dopredu a neriešiť to, čo sa stalo – nemal by plakať nad rozliatym mliekom. Mal by brať do úvahy len náklady obetovaných príležitosti a neriešiť utopené náklady. Teda, keď sedíte v kine a po pol hodine zistíte, že je to hrozný film, tak pri rozhodovaní či ostať, alebo odísť by ste mali:

• nebrať do úvahy utopené náklady vo forme ceny lístka,

• brať do úvahy náklady obetovaných príležitosti vo forme prechádzky, ktorú obetujete, ak ostanete v kine.

Ekonómov neustále baví skúmať a testovať tento omyl. Alebo dokonca hľadajú spôsoby ako ľudom pomôcť ho prekonať. Lepšie by však asi urobili, keby sa naučili tento omyl zapracovávať do svojich modelov sveta. Pretože nebrať do úvahy ľudské omyly je samo osebe ľudský omyl. Konkrétne v prípade vzdelávania to znamená, že môžeme očakávať, že ľudia častejšie dokončia kurzy, za ktoré zaplatili nemalé peniaze, oproti kurzom, ktoré majú bezplatné. Teda vďaka ľudskému skresleniu znamená vyššia cenovka viac vzdelania.

Obsah je mŕtvy, nech žije komunita

Z pohľadu vzdelávania dnes žijeme v post-obsahovej dobe. Obsah už nie je vzácny. Obsahu je všade nekonečno. Už pred 5 rokmi sa na YouTube každý deň prehralo 500 miliónov vzdelávacích videí. Počas pandémie to muselo byť ešte násobne viac. To, čo je dnes vzácne, je komunita. Skupina ľudí, ktorá pod správnym vedením koordinuje svoje učenie sa. Toto poskytujú na kohorte založené kurzy CBC.

Jedným z kritérií úspešnosti kurzu je podiel ľudí, ktorí vydržia až dokonca a kurz úspešne absolvujú. V prípade MOOC kurzov sa pohybuje na úrovni pár percent (3 - 6 %). Pri CBC je miera dokončenia výrazne vyššia. Napríklad pri manažérskom kurze altMBA je to viac ako 90 %. Pri ostatných kurzoch je tomu podobne, či už ide o kurz na zameraný na zlepšenie manažmentu vedomostí ako Building A Second Brain, dizajn na 10k Designers, manažment Reforge, kariérne poradenstvo pre ženy Ascend, pre autorov kníh, alebo startupové kurzy ako Founder Gym alebo On Deck. Alebo celé populárne platformy, kde sú rôzne kurzy: NasAcademy či Section4. Samozrejme, sem patrí aj drvivá väčšina kurzov, ktoré sú financované cez dohodu o zdieľanom príjme (Income Share Agreement), o ktorých som už písal 4-krát: TU, TU, TU a TU.

Róbert Chovanculiak

Zdieľajte tento newsletter na vašich sociálnych sieťach:

Pozvite priateľov aj nepriateľov, nech sa zapíšu na odber:

Demonštrujte vaše preferencie či už bitcoinami alebo štátnymi peniazmi:

• PayPal: https://www.paypal.com/paypalme/robertchovanculiak

• Bitcoin: bc1qmv2m3arx3hflee6zvddafzhwkfr78eqxmwkr3s

Všetkým, ktorí tak už spravili, veľmi pekne ďakujem.

Róbert Chovanculiak