Upgrade ľudského kapitálu 2.0 už aj v Česko-Slovensku: čo robiť, aby ste neskončili ako Joseph Haydn z 18. storočia
Čo má spoločné David Bowie, Human IPO, český start-up Ikiseq, Green Fox Academy a skladateľ Joseph Haydn?
Vitajte, toto je newsletter Pokrok bez povolenia. 🌐
Ak ste nový čitateľ, pridajte sa k viac ako 1360 odoberateľom TU.
Ľudský kapitál je ultimátny zdroj bohatstva spoločnosti. Nie uhlie, železná ruda alebo diamanty, ale produktívna práca, podnikavosť, talent a inovatívnosť. Tie prvé veci má mnoho chudobných spoločností a tie druhé nechýbajú skoro žiadnej bohatej.
Napriek tomu aký je ľudský kapitál dôležitý, venuje sa pomerne málo pozornosti tomu, ako doňho investovať, ako manažovať jeho rast či ako ho alokovať v rámci ekonomiky. A ak sa mu aj nejaká pozornosť venuje, tak je spravidla spojená so službami verejného sektora (základné a stredné školstvo, úrady práce, rekvalifikačné kurzy, univerzity). Tento sektor je však založený na byrokratickom riadení a politických riešeniach a je tak odsúdený zaostávať za svetom, ktorý v tejto kazajke nežije.
Preto potrebujeme do investovania, manažovania a alokovania ľudského kapitálu zapojiť aj súkromný sektor a podnikateľov. Iba oni dokážu prísť s potrebnými inováciami a upgradovať ľudský kapitál na najnovšiu verziu.
Keď sa povie inovácia, ľudia si predstavia lietajúce autá, čipy do mozgov alebo skutočne inteligentnú umelú inteligenciu. Dôležité inovácie a pokrok však existujú aj v tom ako spolupracujeme a obchodujeme. Ide o inovácie v zmluvných vzťahoch.
„Často zabúdame, že existuje aj niečo také ako technologický pokrok v zmluvných vzťahoch. Ľudia objavujú nové spôsoby uzatvárania kontraktov, a práve tento druh technologického pokroku nám časom priniesol značný blahobyt.“ - Gordon Tullock (jeden z najnedocenenejších ekonómov 20. storočia).
Pozorný čitateľ už určite vie, o akej inovácii v zmluvných vzťahoch vo vzdelávaní bude reč. O tzv. dohode o zdieľanom príjme (Income Share Agreement), ktorá umožňuje predať podiel na svoje kariére a tak získať do života „investičných rodičov“, ktorým záleží na vašom ľudskom kapitáli a de facto privatizovať vyššie vzdelávanie. Táto inovácia v zmluvných vzťahoch umožňuje, aby ľudský kapitál, ktorý je podinvestovaný, nesprávne manažovaný alebo zle alokovaný v ekonomike, získal investorov, manažérov a koučov do jeho rozvoja, a to výmenou za podiel na svojom budúcom príjme.
A deje sa tak už aj v našich podmienkach.
Upgrade v Česko-Slovensku
Prvopočiatky dohôd o zdieľanom príjme sa objavili medzi vzdelávacími IT kempami v USA. Existuje niekoľko dôvodov prečo medzi IT kempami a predajom podielu na svojej budúcej kariére vznikla prirodzená symbióza. IT kempy sa na rozdiel od tradičných univerzít nemohli v USA spoliehať na to, že ich zákazníci budú mať nárok na štátom dotované študentské pôžičky. Na túto nekalú konkurenciu dumpingových cien tak zareagovali inovatívnym spôsobom financovania, ktorý umožnil získať ich študentom financie na vzdelávanie a zároveň s tým aj „garanciu vrátenia peňazí“ – ak si absolvent nenájde dobre platenú prácu, tak nemusí platiť (žiadny podiel zo svojej mzdy).
Druhým dôvodom je, že IT kempy ponúkajú minimálnu signalizačnú funkciu (pečiatka na diplome) a maximálnu mieru zvyšovania ľudského kapitálu (užitočné zručnosti). Vďaka tomu môžu mať vzdelávacie kempy formu relatívne krátkych (4-9 mesiacov), intenzívnych kurzov, ktoré sú osekané o zbytočné balasty a preskakovanie prekážkových dráh, na ktoré sme zvyknutí pri tradičných vysokých školách. Výsledkom je, že takéto vzdelanie dosahuje vysokú mieru návratnosti investície (ROI) a dáva zmysel ho financovať súkromnými investíciami.
V súčasnosti existuje (predovšetkým v USA) 65 vzdelávacích kempov, ktoré ponúkajú možnosť financovania cez budúci príjem a priemerný plat ich absolventov je 135-tisíc USD ročne. Pri týchto vzdelávacích kempoch sa navyše deje niečo, čo poznajú spotrebitelia pri veľkej časti tovarov a služieb v ekonomike, ale pri vzdelávacích službách s tým nemajú skúsenosti – vzdelávanie v kempoch časom lacnie. Medzi rokom 2019 a 2020 zlacneli vzdelávacie IT kempy v USA v priemere o 18,6 % (z 13 958 USD na 11 727 USD). Zatiaľ čo v roku 2019 stálo nad 20-tisíc USD 42,4 % IT kempov, v roku 2020 to už bolo skoro o polovicu menej: 21,9 %. Pre porovnanie, na tradičnej verejnej vysokej škole stojí rok vzdelávania v USA v priemere 11 171 USD. A takáto škola trvá 4 roky. Na súkromných vysokých školách ako sú napríklad Harvard alebo Yale je cenovka za rok 41 411 USD. Celkovo ceny na klasických vysokých školách v USA narástli od roku 2008 o 72 %.
No a dnes sa už môžete prihlásiť na takýto IT kemp, ktorý zafinancujete podielom na vašej budúcej mzde aj na Slovensku a Česku. Ide o školu Green Fox Academy.
Ide o intenzívny 4-mesačný kurz, kde sa vzdeláva a pracuje 50-60 hodín do týždňa. Za tento čas sa môžete stať programátorom v Jave s vlastnou zvolenou špecializáciou. Okrem toho Green Fox Academy ponúka všetko, o čom som písal v minulých newsletteroch, že vzdelávacie inštitúcie financované cez dohody o zdieľanom príjme sú motivované poskytovať: kariérny koučing, budovanie vlastného technologického portfólia, networkingu, vytvorenie profesionálneho životopisu, či prípravu na pohovor.
Za toto všetko je možné zaplatiť vopred (4-5 tisíc eur), alebo až následne, keď si absolvent nájde zamestnanie a bude platiť 20% z čistej mzdy, až kým nevyplatí sumu 5 490 eur. Teda za svoje vzdelanie dnes, môžete zaplatiť svojimi zárobkami zajtra. Pri všetkých modeloch financovania ponúkajú nejakú formu garancie práce alebo vrátenia školného. Samozrejme, podmienky sú pomerne striktné a musíte dokázať, že ste sa naozaj snažili počas pol roka si prácu nájsť.
Kemp už absolvovalo viac ako 1500 ľudí a z nich sa 94 % zamestnalo v IT. Ak máte náhodou záujem aj vy, môžete si skúsiť vianočný workshop základov programovania 21. decembra. Určite mi potom dajte vedieť spätnú väzbu, ako to fungovalo a či ste boli spokojní.
Česko-Slovensko na hrane inovácií
Nestáva sa často, že nejakú inováciu môžem prezentovať na príklade domáceho start-upu. V oblasti upgradovania ľudského kapitálu sa však u nás rysuje novinka, ktorá nemá vo svete obdobu. Start-up nesie názov Ikiseq a môžete si ho predstaviť ako kríženca množstva technológií a služieb. Je to internetová platforma, skrížená s crowdfundingom, kde sa môžete vyzbierať ľudom na rozbeh ich kariéry, skrížená s dohodami o zdieľanom príjme, prostredníctvom ktorých môžete neskôr zarobiť za úspech niekoho iného, skrížená s online burzou, kde sa predávajú a kupujú „akcie ľudí“, skrížená s predikčným trhom, kde môžete sledovať, kto má aké šance uspieť. Je to teda tak trocha Kickstarter, tak trocha Lambda School, tak trocha RobinHood, tak trocha PredictIt.
Ako by to malo fungovať v praxi? Na platformu sa zapíše napríklad potenciálne úspešný športovec/umelec/programátor, ktorý potrebuje peniaze na trénerov/nahrávanie/IT kemp. Vy si budete môcť kúpiť „akcie“ tohto človeka a vyzbierať sa na rozbehnutie jeho kariéry. Tieto akcie budú znamenať právo na podiel na jeho budúcich príjmoch a zároveň budú na sekundárnom trhu voľne obchodovateľné. Teda budú mať svoju cenu.
Na prvé počutie to znie ako sci-fi. Určite vás teraz napadlo milión praktických dôvodov, prečo to nebude fungovať. Ja ich mam tiež množstvo. Ale čoskoro už nebudeme musieť špekulovať a bude sa stačiť pozerať. 19. decembra sa spúšťa fungovanie platformy a uvidíme ako sa jej bude dariť.
Predchodcovia Ikisequ
Nejde o úplne prvý pokus sekuritizovať ľudský kapitál. Za predchodcu môžeme označiť pokus hudobníka Davida Bowie, keď v roku 1997 vydal cenné papiere “Bowie Bonds” v hodnote 55 mil. USD. Investori si mohli zakúpiť jednotlivé akcie v nominálnej hodnote 1 000 USD a výmenou za ne získali podiel na budúcich honorároch a poplatkoch z hrania 25 albumov, ktoré Bowie vydal pred rokom 1990. Bolo to prvýkrát, keď fanúšikovia mohli „vlastniť kúsok“ ich obľúbenej rokovej hviezdy.
Druhou oblasťou, kde ľudia v minulosti bežne predávali podiel na svojej budúcej kariére, je profesionálne hranie pokru. V hráčskej komunite dlhodobo funguje model, kedy úspešní hráči pokru učia svojich študentov zdarma, ale uzavrú s nimi kontrakt, na základe ktorého získajú podiel na ich budúcich výhrach.
Opačný prístup ponúkajú platformy ako YouStake alebo StakeKings, ktoré umožňujú amatérom a fanúšikom investovať do svojich obľúbených hráčov pokru (alebo e-športu) a podieľať sa na ich výhrach a úspechoch v turnajoch.
Od čias Davida Bowieho už predalo podiel na svojom hudobnom portfóliu množstvo - predovšetkým starších a časom ošľahaných - hudobníkov ako napríklad Bob Dylan, Stevie Nicks a nedávno aj Paul Simon. Problém je, že k investovaniu do týchto hudobníkov sa spravidla dostanú len veľké investičné fondy. A tie zároveň nemajú záujem o mladších a začínajúcich hudobníkov, pri ktorých je budúcnosť ťažšie oceniteľná.
Oba tieto problémy sa pokúša riešiť nová platforma Vetz, ktorá uľahčuje vstup na burzu pre menej známych spevákov (tzv. ISO - Initial Song Offering) a zároveň umožňuje do ich hudobných diel jednoducho investovať aj ich fanúšikom. Fanúšikovia tak môžu svoju priazeň voči hudobníkovi demonštrovať ochotou nakúpiť podiely na ich obľúbených pesničkách. Takto môžu zarobiť na budúcich príjmoch z hraniach týchto pesničiek napr. na Spotify alebo zarobiť na náraste ich hodnoty na trhu. Ak teda v začiatkoch kariéry odhalia druhú Adele. Podobné služby ponúka aj SongVest a RoyaltyExchange.
Iný prístup ponuka platforma Stem, ktorá umožňuje zarábajúcim hudobníkom požičať si peniaze a založiť ich svojimi pesničkami. Ide o pôžičku, ktorá bude splácaná podielom na výnosoch z pesničiek.
Dôležitou výhodou týchto služieb oproti klasickým vydavateľstvám je, že hudobník nestráca vlastníctvo svojej tvorby. O tom by svoje vedel rozprávať hudobný skladateľ z polovice 18. storočia Joseph Haydn, ktorý pri hľadaní investora predal nie podiel, ale celý svoj ľudský kapitál kniežaťu Paulovi Esterházymu. V uzatvorenej zmluve sa zaviazal, že „bude komponovať takú hudbu, ako si Jeho Veličenstvo bude želať a nikto iný sa k nej nedostane a ani si ju neskopíruje...“
Okrem vyššie spomenutých centralizovaných platforiem zažíva veľký boom aj decentralizovaný krypto-sektor v podobe NFT (Non-fungible token), vďaka ktorému môžete priamo investovať do svojich obľúbených interpretov a umelcov a získať nielen podiel na ich dielach, ale aj napríklad členstvo medzi VIP fanúšikmi alebo najlepšie lístky na koncert. Toto a oveľa viac umožňujú inovácie v „programovateľných zmluvách“ v podobe NFT.
Ale nejde len o umelcov a športovcov
V USA už nejaký čas funguje spoločnosť Human IPO. Tá umožňuje ľudom vstúpiť na burzu s ich kariérou a predávať akcie kryté ich budúcim časom. Na platforme sa človek môže rozhodnúť predať maximálne 500 hodín svojho budúceho pracovného času, pričom každá hodina predstavuje „akciu“ (podielový list), ktorej cena sa odvíja od dopytu a ponuky na otvorenom trhu. Investori, ktorí sa rozhodnú nakúpiť akcie/hodiny nejakého človeka vsádzajú na to, že hodnota jeho pracovného času bude počas jeho kariéry rásť. Investor sa môže rozhodnúť svoju investíciu „speňažiť“ (redeem) a využiť čas človeka, do ktorého investoval na prácu alebo na osobné/online stretnutie. Na platforme si dnes môžete kúpiť hodinu života od 21-ročného ITčkára, 19-ročnej biochemičky, ale aj hodinu legendárneho brazílskeho futbalistu Pelého či množstva úspešných start-uperov zo Silicon Valley.
Vox populi, vox Dei
V predchádzajúcom newsletteri som sa vás pýtal, či vám vyhovuje viac vzdelávania a menej Pokroku bez povolenia. Výsledky sú tu:
Beriem to ako povolenku sa ďalej hlbšie venovať téme zveľaďovania ľudského kapitálu, ale s varovaním, že z času na čas by to mala vystriedať aj téma pokroku bez povolenia. A to môžem sľúbiť hneď nabudúce. Cez vianočné sviatky plánujem aktualizovať a rozšíriť zoznam všetkých možných aplikácií a platforiem, cez ktoré môžeme zdieľať, privyrábať si alebo sa dostať k zaujímavým službám. Stay tuned.
Zdieľajte tento newsletter na vašich sociálnych sieťach:
Pozvite priateľov aj nepriateľov, nech sa zapíšu na odber:
Demonštrujte vaše preferencie či už bitcoinami alebo štátnymi peniazmi:
PayPal: https://www.paypal.com/paypalme/robertchovanculiak
Bitcoin: bc1qmv2m3arx3hflee6zvddafzhwkfr78eqxmwkr3s
Všetkým, ktorí tak už spravili, veľmi pekne ďakujem.
Róbert Chovanculiak