Naučte sa učiť sa; čo vás v škole nenaučili, ale mali... #26

Neuroveda, najefektívnejšia technika učenia, ráno je múdrejšie večera, starého psa novým trikom nenaučíme, tréning robí majstra, využívajte a nenechajte sa využívať.

Vitajte, toto je newsletter Pokrok bez povolenia🌐

Ak ste nový čitateľ, pridajte sa k viac ako 1280 odoberateľom TU.

V poslednom newsletteri som písal o motivácii pri učení. Dnes sa chcem pozrieť na techniky. Spôsob ako (sa) správne učiť, by nemali ovládať len učitelia, ale aj učitelia učiteľov a predovšetkým samotní žiaci učiteľov. V školstve sa však zdá, že evolúcia zamrzla a kreatívna deštrukcia nemá príliš veľa priestoru vykonať selekciu od zastaraných a neefektívnych techník. Ak sa chcete dozvedieť, čo je nové vo vedách o vzdelávaní, tak určite odporúčam knihu Uncommon sense learning (alebo online kurz). Napísala ju trojica autorov – neurovedec, psychológ a učiteľ a vydali ju v lete 2021.

Väčšina z vás to určite pozná. Prečítate si nejakú knihu alebo štúdiu. Zdá sa vám, že všetko je zrejmé a naučili ste sa nové veci. Problém nastáva, keď si chcete po pol roku spomenúť na konkrétne poznatky a príklady z knihy. Vtedy zistíte, že si toho príliš nepamätáte. A nie ste v tom sami. Tento newsletter píšem približne mesiac po dočítaní spomínanej knihy a musím si v nej listovať. Ani z knihy o učení sa všetko automaticky nenaučíte.

Čo je teda učenie? Celý princíp kvalitného učenia sa je o prenesení vedomostí a zručností z krátkodobej, pracovnej pamäte do dlhodobej. V neuro-žargóne je to o vyoraní hlbokých brázd neurónových prepojení, posilnení synapsií.

Ako na to? Skúste si tipnúť, ktorá technika učenia je podľa mnohých výskumov v tomto výrazne efektívnejšia než všetky ostatné:

  • opakované prečítanie;

  • zvýrazňovanie a podčiarkovanie;

  • spomínanie a opakovanie;

  • vytváranie konceptuálnych máp.

Odpoveď si prečítate v nasledujúcom odstavci, ale lepšie si ju zapamätáte, ak sa najskôr skutočne zamyslíte nad možnosťami, vyberiete si odpoveď a skúsite si ju obhájiť sami pred sebou. To je prvá lekcia učenia.

Správna odpoveď je spomínanie a opakovanie. Ide o tzv. retrieval practice techniku. Jednoducho sa snažíte spomenúť si a aktívne reprodukovať to, čo ste sa naučili. Opakovanie je matka múdrosti. Poviete si, že to nie je žiadny veľký objav, ale v skutočnosti ho praktizuje len málo ľudí. Často je to nuda a zaberá to množstvo času.

Kto z nás sa teraz učí, ja či vy?

Tip ako si to spríjemniť: nájdite si členov rodiny, známych, priateľov, ktorých daná téma môže aspoň trochu zaujímať (alebo nemajú kam utiecť) a pokúste sa im prerozprávať hlavné posolstvá. Týždeň, mesiac a pol roka po prečítaní.

Alebo ešte lepšie, založte si blog či newsletter a spíšte to, čo vás zaujalo a chceli by ste si z knihy/prednášky/videa/podcastu zapamätať. Tento newsletter slúži aj ako vzdelávacie médium. Avšak nanešťastie nie pre vás, ale pre mňa. To, že píšem tieto riadky má núti spomenúť si, zopakovať a aktívne využiť vedomosti.

Porovnajte si to s tým, čo sa často deje na školách pri frontálnom výklade učiteľov spred tabule, kde žiaci len sedia a počúvajú. Učenie sa neodohráva pri pasívnom nalievaní informácií do hláv žiakov, ale pri ich vylievaní von, keď sú žiaci aktívni. Diskutujú, aktívne riešia problematiku a zapájajú sa do vyučovania.

Tento poznatok zapadá do jednej z mála veci, ktorú si pamätám z môjho vysokoškolského štúdia. Na hodine sociológie nám raz jeden výborný pedagóg povedal, že to, koľko si z hodiny odnesieme, je dané tým, koľko do hodiny prispejeme. Bez aktivity nie je možný presun z krátkodobej do dlhodobej pamäti.

Ráno je múdrejšie večera

Okrem aktívneho opakovania sú dôležité aj pauzy. Pravidelné prestávky pri vzdelávaní. Ich úlohou je tzv. „konsolidácia vedomostí“. Po určitom čase aktívneho, intenzívneho učenia (polhodina až hodina), potrebuje mozog krátku pauzu nato, aby si utriasol vedomosti. Je to ako pri cvičení, kedy po intenzívnom behu alebo ťažkej sérii s činkami potrebujú svaly oddych. Pri dlhšom učení je dobré si dať napríklad prechádzku a nechať sa mozgom unášať. Najlepšie bez podcastu v ušiach. Mozog vtedy funguje v tzv. diffuse mode, pracuje na pozadí, náhodne objavuje nové neurónové prepojenia, asociácie a heuréka momenty. Polovicu mojej knihy som napísal v hlave počas obedných prechádzok. Podobne funguje aj spánok, čo je ultimátna „pauza“ medzi dňami a slúži na efektívnejšie preusporiadanie neurónových prepojení. Ráno je skutočne múdrejšie večera.

Ďalším problémom, ktorý majú často (nielen) žiaci je prokrastinácia. Keď treba niečo prečítať alebo napísať, odrazu vám príde utierane prachu a vysávanie (v tom lepšom prípade) alebo bezprizorné šuchanie sociálnej siete (v tom horšom prípade), ako dobrý nápad. Podľa experimentov je proti tomuto nešváru najlepšia tzv. Pomodoro technika. Pomodoro sú také tie kuchynské stopky v tvare paradajky, ktoré umožňujú nastaviť budík na rôzne časy. Technika pomodoro radí nastaviť budík (alebo použite túto appku) na 25 minút intenzívneho učenia a následne 5 minút prestávky a takto pokračovať 3 - 4 kolá, po ktorých je vhodné dať si dlhšiu prestávku – napríklad spomínanú prechádzku.

Starého psa novým trikom nenaučíme

Pri učení taktiež pomáha zapojiť čo najviac zmyslov a častí tela. Teda písať si poznámky a kresliť myšlienkové mapy rukou na papier, nie klávesnicou a myšou do PC, alebo pri učení sa cudzích slovíčok zapojiť telo – napríklad ukázať rukou up and down či okoštovať salty a sweet. To je asi aj dôvod, prečo sa najlepšie naučíte nový jazyk v zahraničí.

Dôležitým faktorom pri učení sa je kapacita pracovnej pamäte – to, koľko myšlienok a konceptov ste schopní spracovať a krátkodobo udržať. Tu prináša neuroveda dve správy. Jednu zlú a jednu dobrú. Tá zlá je, že sa zdá, že tréningom alebo intervenciami sa nedá zvýšiť kapacita pracovnej pamäte. Jednoducho sú ľudia, ktorým to myslí rýchlejšie,  veci dokážu okamžite pochopiť a reagovať. A potom sme my ostatní, ktorým to trvá dlhšie.

Dobrá správa však je, že tento hendikep sa dá obísť práve pravidelným opakovaním a prenesením vedomostí a zručností do dlhodobej pamäte. Čo pomáha vytvárať akési zásobníky vedomostí – tzv. schémy a tie vytvárajú ucelený systém konceptov, do ktorého je možné napasovať ďalšie, nové vedomosti. Čím väčšie sú tieto schémy, tým ľahšie sa človek učí nové veci v danej oblasti. Nevýhodou schém je, že fungujú aj ako filter získavania nových vedomostí. Akoby novo prijímanú informáciu farebne vytónovali - tak, aby krajšie ladila s už dlhodobo naučenými - a skresľujú tak to, čo sa učíme a ako chápeme dané informácie. Starého psa novým trikom nenaučíme.

Tréning robí majstra

Predposlednou technikou, ktorú spomeniem, je využívanie tzv. procedurálneho učenia. O čo ide, je najlepšie vysvetliť tým, o čo nejde. Všetko, čo som teraz písal sa týkalo deklaratívneho učenia. To je rýchle, vedomé a cez vysvetlenia fungujúce učenie. Prečítate si nejaký koncept, vedome sa ho snažíte pochopiť a zaradiť do svojich schém. Naopak, procedurálne učenie je pomalé, často nevedomé a cez prax a opakované cvičenie fungujúce učenie.

Deklaratívne učenie je, keď máte ísť prvýkrát do práce a naštudujete si, kade pôjdete. Procedurálne sa zas učíte vtedy, keď túto cestu absolvujete 250-krát za rok a z cestovania sa stane reflex, nad ktorým nemusíte uvažovať a počas cesty môžete riešiť, aké úlohy vás dnes čakajú. Dôvod, prečo o tomto štýle vzdelávania píšem je, že umožňuje zlepšiť váš celkový výkon.

Napríklad ja z času na čas prednášam na témy z mojej knihy. Keď som s prezentáciou začínal, tak som využíval deklaratívne učenie a počas prezentácie musel môj mozog primárne riešiť to, čo poviem v nasledujúcej vete. Postupne sa však prezentovanie vďaka procedurálnemu učeniu dostalo do automatizovanej, dlhodobej pamäte a ja som mohol začať využívať voľnú kapacitu pracovnej pamäte na lepšie vnímanie toho, čo sa aktuálne deje okolo mňa a flexibilne reagovať napríklad vtipnými poznámkami. Teda zároveň využívať dve úrovne fungovania mozgu – deklaratívnu aj procedurálnu. Tréning robí majstra.

Využívajte; nenechajte sa využívať

Posledným poznatkom je dôležitosť dopamínu. Ten dokáže spríjemniť aj také hrozné veci, ako 24 hodín behať dokolečka. Ani učenie sa nie je vždy zábava, tak prečo si ho nespríjemniť neurotransmiterom. Ale to nie je všetko – dopamín toho okrem navodenia príjemného pocitu dokáže ešte viac. Neurovedci tvrdia, že dopamín hrá aj dôležitú rolu v posilňovaní synaptických prepojení medzi neurónmi. Ľahšie prenesieme vedomosti z krátkodobej do dlhodobej pamäti. Dôležité však je, aby tieto dopamínové odmeny boli nečakané. Ide o fenomén tzv. reward prediction error.

Takže ako na to? Ja napríklad rád využívam sociálne siete. Tie sú modernými dílermi neurostransmiterov. Každá notifikácia je ako malé potiahnutie si z dopaminového jointa. Preto keď sa pri čítaní knihy naučím niečo nové, čo by som si chcel zapamätať, hodím to na sociálnu sieť s nejakým komentárom. A už len čakám, kedy príde dopamínová odmena vo forme notifikácií. Pozor, dávkovať vždy len po intenzívnom segmente učenia, viď. Pomodoro technika. Mimochodom, z podobných dôvodov využívam aj sociálnu sieť pre športovcov Strava.

Zdieľajte dopamín 

Ak chcete zvýšiť pravdepodobnosť, že aj o mesiac vznikne podobný newsletter, pošlite mi nejakú dopamínovú bombu


Zdieľajte tento newsletter s komentárom na vašich sociálnych sieťach:

Share

Alebo ešte lepšie - pozvite priateľov aj nepriateľov, nech sa zapíšu na odber:

A poteší ma aj najčistejšia forma demonštrovaných preferencií - vaša podpora či už bitcoinami alebo štátnymi peniazmi:

  • PayPal: https://www.paypal.com/paypalme/robertchovanculiak

  • Bitcoin: bc1qmv2m3arx3hflee6zvddafzhwkfr78eqxmwkr3s

Všetkým, ktorí tak už spravili, veľmi pekne ďakujem.

A pamätajte, z tohto newslettera sa zatiaľ niečo naučil len jeho autor. Pred vami, čitateľmi, stojí neľahká úloha aktívne zapracovať niektoré poznatky do svojej životnej rutiny alebo o nich aspoň porozprávať vášmu okoliu. Len tak sa skutočne aj niečo naučíte. Lovu zdar!

Róbert Chovanculiak