Koľko študentov sa zmestí do jednej internetovej triedy? #9

Čo je to MOOC; prečo je online vzdelávanie budúcnosť, ale nie pre všetkých; kde nie je štát, tam prekvitá inovácia; politici nechápu internet a ako majú niektorí hokej vo vzdelávaní.

Čo je MOOC, to je MOOC

Pandémia zasiahla vysoké školstvo v zvláštnej situácii oproti ostatným sektorom. Na jednej strane koronavírus okamžite vyhnal študentov z univerzít do ich detských izieb. Na druhej strane bol na internete pre nich nachystaný „záložný zdroj“ v podobe kvanta vzdelávacích platforiem. Akoby niekto poslednú dekádu nerobil nič iné, iba chystal študijný materiál na príchod svetovej pandémie.

V predvečer zatvorenia tisícov univerzít po celom svete sa na rôznych vzdelávacích platformách nachádzalo 13 500 kompletných kurzov, za ktorých absolvovanie ste mohli získať viac ako 800 certifikátov a dokonca 55 plnohodnotných univerzitných diplomov.

Celý tento fenomén začal vznikať niekde okolo roku 2010 a nesie názov MOOC – otvorené online vzdelávanie pre široké masy (Massive open online course). Nájdete tu prakticky všetko, čo sa dá študovať od elektrotechniky, IT cez medicínu až po ekonómiu alebo históriu. Ak si to chcete vyskúšať, stačí do Google zadať slova ako Coursera, Udacity, FutureLearn alebo edX. Do začiatku roka 2020 tak spravilo 110 miliónov študentov. No a potom prišla pandémia.

Vlna nového dopytu

Na najväčšiu platformu Coursera sa medzi marcom a aprílom zapísalo 10 miliónov nových študentov, to je 644% nárast oproti vývoju z prechádzajúceho roka. Ostatné platformy rástli podobným tempom. Platforma edX sa dokonca dostala medzi 1000 najnavštevovanejších stránok na svete. Vyhľadávacia platforma Class Central zažila v priebehu jedného mesiaca viac návštev, registrácií a vytvorených zoznamov prednášok ako za celý predchádzajúci rok spolu. Najhodnotnejšia vzdelávacia platforma na svete, o ktorej ste pravdepodobne nepočuli, BYJU’s, zaznamenala 150 % nárast počtu nových študentov.

Vzdelávacie platformy privítali túto vlnu nového dopytu s otvorenou náručou. Do svojich materiálov zaradili kurzy o COVID-19 z najlepších univerzít sveta. Ak sa chcete dozvedieť, čo vedia vedci o koronavírusoch, môžete zasadnúť do lavíc na Harvarde Stanforde alebo Imperial College London. Práve posledný menovaný kurz sa stal jedným z najpopulárnejších a zapísalo sa doňho skoro 120 tis. študentov.

Počas karantény získali na popularite hlavne kurzy o tom ako „žiť život“ tzv. life science, o osobnom rozvoji. Najlepšie sa darilo kurzu „The Science of Well-Being“ z Univerzity Yale na platforme Coursera. Za 30 dní sa doňho zapísalo 32 miliónov ľudí.

Okrem toho začali platformy ponúkať predtým spoplatnené kurzy, certifikáty alebo mikro-diplomy bezplatne, alebo s výraznou zľavou. Tu si môžete prezrieť ich zoznam a vybrať si, v čom sa stanete odborník. Okrem štandardných platforiem tam nájdete aj kurzy a certifikáty od spoločností ako SAP alebo Microsoft alebo bezplatné dokumentárne filmy z Netflixu. Vrece sa roztrhlo aj s online programátorskými kempami, ktoré zrušili alebo znížili poplatky. Ešte stále sa môžete prihlásiť do Fullstack Academy či JetBrains Academy. Alebo môžete využiť zľavu v Lambda School, kde sa dá platiť budúcimi príjmami zo zamestnania, ktoré získate vďaka tomuto kurzu.

Vzdelávacie platformy nezanevreli ani na svojich kamenných konkurentov a ich študentov. Coursera spustila funkciu „CourseMatch“, ktorá umožňuje univerzitám poslať zoznam ich predmetov, ktorý platforma spáruje so svojimi kurzami. Vďaka tomu si môžu následne študenti vytvoriť rozvrh hodín podobný tomu, čo mali na kamenných univerzitách. Opačnú cestu zvolil FutureLearn, ktorá umožnila univerzitám nahrať a hosťovať ich prednášky cez platformu. Alebo si cez ňu odučiť menšie súkromné semináre.

Výhody online vzdelávania

Pri vysvetľovaní výhod som na inom mieste napísal:

...nie je náhoda, že internetové kurzy sú kvalitnejšie ako tie vo vašej lokálnej škole. Je to z rovnakého dôvodu, prečo bude mať celovečerný hollywoodsky film lepší scenár, kvalitnejšiu výpravu, hercov, produkciu, réžiu a efekty než vaše lokálne divadlo. Ten dôvod sa volá hraničné náklady. Pri divadelnom predstavení alebo klasickom vyučovaní sú hraničné náklady pomerne vysoké. Herci na doskách, ktoré znamenajú svet, alebo herci za katedrou musia opakovať svoje predstavenie pre každých pár desiatok alebo stoviek divákov a ich výkon sa tak ťažko škáluje. To neplatí pre hollywoodske filmy. Tie stačí spraviť raz kvalitne a následné hraničné náklady na jedného alebo miliónteho diváka sú prakticky nulové. Vďaka tomu si môžu hollywoodske filmy a online kurzy na najlepších univerzitách dopriať investovať do kvality.

Ďalšia veľká výhoda online vzdelávania je, že sa nevyvíja v kazajke štátnych poskytovateľov a verejných financií. A vďaka tomu môže napredovať, inovovať a diverzifikovať sa.

Napríklad platforma MasterClass sa snaží zbúrať predstavu, že vzdelávanie nemôže byť zábavné a zároveň praktické. Jej cieľom je byť HBO vzdelávania. MasterClass si vyberá len tých najlepších inštruktorov, ktorí majú za sebou úspešnú kariéru alebo sú minimálne svetová celebrita. Platforma odmietne 9 z 10 záujemcov. A za túto selektovanú kvalitu si musí zákazník priplatiť 200 USD ročne.

Úplne iný postup zvolila platforma Skillshare. Tu si môžete predstaviť ako Patreon pre učiteľov. Mesačným poplatkom môžete podporiť ľudí, ktorí vám pomôžu v biznise, dizajne, písaní alebo pri fotení a natáčaní videí. Platforma má už pol milióna platiacich predplatiteľov a top učiteľ zarába mesačne skoro 70 tisíc USD. Tých 500 najlepších má okolo 2 000 USD mesačne. Od posledného roka sa čas strávený na platforme strojnásobil.

Experimentuje sa aj s dĺžkou a interakciou. Napr. platforma edX sa snaží tlačiť na produkciu kratších videoblokov, popreplietaných interaktívnymi úlohami, ktoré drilujú základné koncepty a testujú ich správne pochopenie v rôznych kontextoch. Následne sú odporúčané online fóra, kde študenti riešia najčastejšie problémy, hľadajú na ne odpovede a je im poskytovaný aj online mentoring.

Iná platforma Udacity sa zasa zameriava na zlepšovanie praktických zručností a vedomostí. Ich cieľom sú ľudia, ktorí chcú zvýšiť svoju hodnotu v očiach potenciálnych zamestnávateľov. Alebo zamestnávateľov, ktorí ich už zamestnávajú a sú ochotní investovať do ich zručností. Udacity vytvorila desiatky kurzov v spolupráci so spoločnosťami ako Google, Amazon alebo Mercedes. Väčšinou trvajú od 4 do 6 mesiacov a vyžadujú okolo 10 hodín práce do týždňa. V priemere takýto kurz stojí 1200 USD a je založený na projektovom vyučovaní a okamžitej spätnej väzbe.

Nie pre každého

Štúdie ukazujú oboma smermi. Pre niekoho môže byť online vzdelávanie ako stvorené. Títo ľudia si viac zapamätajú a potrebujú na učenie menej času. Vyhovuje im, že si môžu sami stanoviť rýchlosť učenia, stopnúť a pretočiť prednášky, či vrátiť sa k tomu, čo nepochopili.

Na druhu stranu existuje aj výskum, ktorý upozorňuje, že sú aj študenti, ktorým viac vyhovuje klasická, kamenná výučba. Spravidla ide o mladších a slabších študentov. Možno študentov, ktorým chýba vnútorná motivácia a ochota sedieť hodiny dobrovoľne za počítačom.

Štát a online vzdelávanie

Čo by to bol za Newsletter Pokrok bez povolenia, bez hlúpych štátnych zákazov a povoleniek. Ministerstvo školstva v Pennsylvánii počas šírenia sa koronavírusu dalo zatvoriť všetky školy.  Nič zvláštne, keby vyslovene v zákaze nespomenulo aj online charterové školy. Ešte raz: štát zatvoril online školy. V čase pandémie.

Môžete si povedať, že politici boli pod časovým tlakom, nebolo čas rozlišovať, kto je kto. Ale čo poviete na to, že minulý rok v štáte Maine vydala komisia nariadenie, že online charterové školy môžu nabrať do jedného ročníka maximálne 1000 študentov. V Nevade školský dištrikt zakázal miestnym online školám naberať študentov mimo ich hraníc. A v Oregone majú systém, ktorý dovoľuje len 3% zo všetkých študentov vzdelávať sa na online charterovej škole. Momentálne sa diskutuje o návrhu na zvýšenie na 3,5 %. Predtým ako sa začnete smiať na amerických politikoch, spomeňte si na toho nášho, ktorý si myslel, že reklama na internete sa dá vypredať.

Hokej vo vzdelávaní

Štát financuje univerzitné vzdelávanie s odôvodnením, že ide o verejný statok. Pričom nespĺňa ani jednu z dvoch jeho vlastností - nevylúčiteľnosť a nerivalita v spotrebe. Paradoxne z univerzitného vzdelávania spravili skutočný verejný statok až súkromné iniciatívy v podobe online vzdelávania, kde sú tisícky kurzov s voľným vstupom a nulovými hraničnými nákladmi.

Takže súčasné vysoké školstvo je verejne poskytovaný súkromný statok. A online vzdelávanie na platformách je súkromne poskytovaný verejný statok.

Čo s tým?

Určite nie znárodniť súkromných online poskytovateľov verejných statkov. Ale možno sa zamyslieť nad privatizáciou verejných poskytovateľov súkromných statkov.

Zapísať k odberu newslettera sa môžete tu:

Tip na knihu

Ak vás zaujíma téma vzdelávania, odporúčam knihu How The Other Half Learns: Equality, Excellence, and the Battle Over School Choice od Roberta Pondiscio. Na svoje si prídu tí, ktorých zaujímajú techniky vzdelávania, manažment triedy a školy, verejná politika vo vzdelávaní aj to, ako pomôcť deťom zo zlého socio-ekonomického prostredia.

Spätná väzba

Akékoľvek vaše postrehy si rád prečítam tu: chovanculiak@gmail.com.

(Nie len) informačnú hodnotu má pre autora aj spätná väzba demonštrovaných preferencií čitateľov v štátnych peniazoch alebo bitcoinoch. Môžete tak spraviť tu:

•         https://www.paypal.me/robertchovanculiak

•         bc1qj40pc8uexsxkrl7374yrql3jzz2lxa2ugprzlp

  

  Vďaka

  Róbert Chovanculiak