3/12 2025 Resumé mesiaca marec #109

Dodatok škôlky

Čítate newsletter Pokrok bez povolenia. Pôvodne bol o tom, ako internet konkuruje politikom. Teraz o tom, ako rozmraziť evolúciu vo vzdelávaní. Pridajte sa k 3300 odberateľom, staňte sa podporovateľom, alebo newsletter zdieľajte. Ďakujem.

Pozvánka!

Budúci týždeň v utorok 8. 2. o 19 00 sa v Kafe Scherz uskutočnia Ekonomické reči. Budem tam spolu s dvoma vzácnymi hosťami diskutovať na tému „Tajomstvo úspechu a tragédie Židov“. Prvým je hlavný slovenský rabín Michail Kapustin a druhým predseda židovskej obce na Slovensku Richard Duda.

Pozorní čitatelia tohto newslettera si určite všimli, že túto tému som riešil v pár vydaniach: tu alebo tu. Teraz sme k tejto téme usporiadali diskusiu a zároveň na tom istom mieste predstavíme celú publikáciu.

Naposledy som písal o aktuálnom výskume vplyvu predškolského vzdelávania. Ako väčšinou, do hlavného textu sa nezmestilo všetko, čo som naštudoval. Využijem preto toto Resumé ako priestor, kde si odložím zvyšné výskumy, ktoré by mali slúžiť ako varovný prst pre všetkých veriacich v dogmu „čím viac škôlky, tým lepšie“.

Okrem spomínaných štyroch veľkých experimentov, ktorých sa zúčastnili tisícky detí, sa uskutočnilo v nedávnej dobe aj niekoľko stredne veľkých experimentov so stovkami detí, čo je stále o jeden rád viac ako mali najstaršie experimenty s desiatkami detí. A aj tieto výskumy spravidla nachádzajú nulový vplyv predškolského vzdelávania na neskoršie výsledky detí. Ide napríklad o experimentálnu štúdiu s lotériou zo štátu Georgia (2023), kde všetky pozitívne vplyv vyprchali do konca predškolského vzdelávania a v 4. ročníku už boli skôr negatívne. Jediné pozitíva sa ukázali u chudobných detí s nárokom na bezplatný obed. Iná neexperimentálna štúdia zo Severnej Karolíny (2021) našla podobne nulový efekt na výsledky detí. Jediné pozitíva dosiahli tie deti, ktoré následne študovali na kvalitných základných školách.

V newsletteri som spomínal možné negatíva príliš akademického predškolského vzdelávania. Podobne by som bol opatrný s tlačením verejnej politiky na to, aby deti navštevovali jasle už v prvých rokoch života, alebo nebodaj prvých mesiacoch. Dva relatívne nové výskumy:

Prvým je kvázi-experimentálna štúdia z Talianska (2020), kde autori využili bolonský systém prijímania detí do jaslí, vďaka ktorému niektoré veľmi podobné deti prijali a iné zas nie. Vďaka tomu mohli odhaliť vplyv jaslí na deti, ktoré ich navštevovali vo veku 0 až 2 roky. Autori zistili, že každý mesiac v jasliach znížil následné IQ detí vo veku 8–14 rokov približne o 0,5 %, čo je cca 4,7 % štandardnej odchýlky. To znamená, že podľa tejto štúdie mohol mať tínedžer, ktorý ako batoľa strávil v jasliach 24 mesiacov, nižšie IQ až o 12 bodov. Pričom tento negatívny efekt bol najsilnejší u detí z bohatých a vysokoškolsky vzdelaných rodín. Spolu s tým odhalili tiež negatívny vplyv na nekognitívne schopnosti ako svedomitosť a emocionálnu stabilitu.

Autori si tento efekt vysvetľujú tak, že deti v jasliach boli v ranom veku vystavené menej intenzívnej a individualizovanej interakcii s dospelými, než akú by mali doma – najmä v dobre fungujúcich rodinách. Efekt nie je taký výrazný u detí z menej podnetného domáceho prostredia.

Každopádne očakávam, že tento negatívny efekt sa výrazne zmierni alebo úplne vytratí počas dospelosti. Aspoň to naznačujú prakticky všetky výskumy z behaviorálnej genetiky.

Druhý výskum je z provincie Quebec v Kanade (2019), kde postupne v 90. rokoch postupne zaviedli univerzálny program starostlivosti o deti od 0 do 4 rokov. Pôvodne navštevovalo jasle a škôlky len menej ako 10 % detí, po zavedení verejnej politiky vzrástol tento podiel na 60 %. Autori výskumu následne porovnali trendy v rôznych kognitívnych a nekognitívnych schopnostiach v Quebecku a zvyšku Kanady. A zistili nulový vplyv na schopnosti čítania, písania a výsledky v matematike. Ale negatívny vplyv na úzkosti, hyperaktivitu a agresivitu u detí, najmä chlapcov. Neskôr v tínedžerskom veku odhalili aj zhoršenie zdravia a spokojnosti a zvýšenú mieru kriminality. Upozorňujem, že nejde o experimentálnu štúdiu.

A teraz už prehľad toho, čo ma zaujalo tento mesiac.

(Substack ma znova upozornil, že „príspevok je príliš dlhý na e-mail“, a preto ho možno budete musieť rozkliknúť, aby ste videli celý obsah.)

Spoločnosť

Dobrá správa na dnešný deň:
Celosvetová mediánová mzda, upravená o infláciu, sa za posledných 20 rokov zdvojnásobila.
Aj keď jej rast po pandémii spomalil.

Graf: dynamika zmien zamestnania na trhu práce.

Slovenskí zamestnanci spolu s bulharskými menia zamestnania najmenej často z krajín EÚ. A to je problém z pohľadu rastu miezd. Výskum ukazuje, že častejšie striedanie zamestnávateľov prispieva k vyšším priemerným mzdám.

Teda slovenskí odborári a zástupcovia zamestnancov by mali požadovať flexibilnejší zákonník práce a menej regulácie trhu práce. Napríklad ako to majú v severských krajinách ako Dánsko, Fínsko a Švedsko.

Paul Romer: Everybody wants progress; nobody wants change.

Zdroj

Ekonómia rastu v štyroch vetách:

Dajte človeku rybu a nakŕmite ho na jeden deň. Naučte ho loviť ryby a nasýtite ho na celý život. Dajte mu rybárske vybavenie a nasýtite celú jeho dedinu. A vynájdite novú technológiu lovenia rýb a pomôžete celému ľudstvu k prosperite.

V ekonomickom žargóne:

Redistribúcia nie je dlhodobé riešenie chudoby. Investície do ľudského kapitálu zvyšujú celoživotný príjem. Kapitálová vybavenosť zvyšuje produktivitu práce. A ultimátny zdroj prosperity ľudstva sú nové inovácie, ktoré sú nerivalitné – keď ich niekto raz vymyslí, môžu ich používať všetci s nulovými hraničnými nákladmi.

Ekonómovia, ktorí sa týmto témam venovali:

Murray Rothbard, Gary Becker, Eugen von Böhm-Bawerk a Paul Romer.

Pred priemyselnou revolúciou trvalo zručnému kováčovi vyrobiť jeden ručne kovaný klinec približne minútu.

Dnes dokáže za rovnaký čas jeden pracovník vo fabrike na klince vyrobiť 3 500 klincov.

Produktivita výroby klincov sa za posledných 250 rokov zvýšila o 350 000 percent. To je sila technologického pokroku poháňaného podnikateľským objavovaním.

Zdroj: THE PRICE OF NAILS SINCE 1695: A WINDOW INTO ECONOMIC CHANGE (2021)

Obchodné "vojny" sa na rozdiel od klasických vojen nedajú vyhrať lepším zbrojením a protiútokmi.

Naopak, šancu na obojstrannú výhru zvýšite tým, že prestanete bojovať, zahodíte zbrane (clá) a necháte tovar voľne prúdiť.

EÚ by preto mala na Trumpove clá zareagovať zrušením všetkých ciel voči USA. A že ich je dosť.

Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku šíri ekonomický hoax o tom, že ženy ZA ROVNAKÚ PRÁCU v priemere zarábajú o 15 % menej ako muži.

Ako to je naozaj, sme riešili v našej publikácii:

Rodové rozdiely na trhu práce: kde sa berú, kto je za ne zodpovedný a čo sa s nimi dá a nedá robiť.

Stredoškolskí atléti vs. najlepšie ženské atlétky na svete

Tabuľka: v akom veku (v zatvorke) prekonávajú svetové rekordy chlapcov ženské svetové rekordy.

Čím viac sily je potrebné, tým nižší vek rekordov.

Jedinou disciplínou, v ktorej stredoškoláci nemajú šancu proti ženám, je maratón.

Zdroj

P R I V A T I Z O V A Ť.

Špeciálna vojenská operácia pokračuje štvrtým rokom s veľkými úspechmi. Putin oslobodil časť ruského územia.

Btw. Prečo to na každom zábere s týmito stepnými mužmi vyzerá ako v Pelíškach?

Po telefónate T+P klesla pravdepodobnosť ukončenia vojny na predikčných trhoch o 18 percentuálnych bodov. Na polovicu.

Momentálne je už iba 10 % pravdepodobnosť, že Trump ukončí vojnu počas prvých 90 dní.

Vzdelávanie

Hrubá stavba hotová.

ZŠ je zatiaľ pracovný názov knihy. Kto vymyslí niečo lepšie, získa výtlačok a večnú slávu k tomu.

#ZŠ

NIVaM na uniknuté maturitné diela reaguje ako v tej slávnej hláške: "Nič som neplatil... a tá čiastka tiež nesedí."

Ale inak, vyhovárať sa na náhodu a ‚dobrý tip‘ študentov je úplne smiešne a nehodné inštitúcie, ktorá pracuje s dátami a mala by poznať základy štatistiky a pravdepodobnosti.

Keď to nejde, tak si zahreš

Výskumu ukazuje, že pár dobre zvolených nadávok pred výkonom je výborný spôsob ako zvýšiť silu pri fyzických aktivitách.

Deje sa tak pravdepodobne troma spôsobmi: fyziologicky (zvyšuje tep, krvný tlak), psychicky (odstraňuje zábrany, zlepšuje sebadôveru) a zvyšuje prah bolesti a jej toleranciu.

Zdroj

Zamyslenie

• Čo si ľudia myslia, že robia: "učím sa zo svojich chýb."

• Čo by ľudia chceli robiť: "učím sa z chýb druhých."

• Čo v skutočnosti robia: "opakujem, čo robia ostatní."

To je naša superschopnosť. #paleoucenie

Viac o tom som písal v newsletteri: TU a TU.

Počet vytlačených kníh na 1000 obyvateľov za jeden rok v 15. až 18. storočí.

Tentokrát ma zaujal nástup Švédska od 17. storočia, keď dobehlo a neskôr aj predbehlo Taliansko.

#pathdependence #vychodeuropy alebo #zapadazie

Prvý malý náznak v dátach, že v USA dosiahli vrchol v zhoršovaní duševného zdravia tínedžerov.

A zároveň možno indícia, že za zhoršenie počas poslednej dekády nemôžu (iba) telefóny a sociálne siete?

Grafy: Pretrvávajúce pocity smútku, počas posledného roka vážne zvažoval/a samovraždu, diagnostikovaní s depresiou.

Zo života

Róbert Chovanculiak, INESS

Podporiť newsletter cez LN môžete tu:

Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.

Ak nechcete zmeškať žiadnu novinku zo sveta pokroku bez povolenia, môžete ma sledovať na sociálnych sieťach:

Facebook / Instagram / Twitter / LinkedIn