Od rituálnych obetí k čítaniu Tóry: ľudský kapitál ako páka židovstva
Kumulácia kultúrnych inovácií vo vzdelávaní židov.
Čítate newsletter Pokrok bez povolenia. Pôvodne bol o tom, ako internet konkuruje politikom. Teraz je o tom, ako rozmraziť evolúciu vo vzdelávaní. Pridajte sa k 2900 odberateľom, staňte sa podporovateľom, alebo newsletter zdieľajte vo svojich kruhoch. Ďakujem.
Rád študujem kultúrne organizmy - mémbionty, ktoré žijú v hlavách ľudí rôznych spoločenstiev a vplývajú na ochotu a kvalitu ich vzdelávania. Písal som o severskej kultúre Jokkmokk, ktoré zabíja mozgové bunky chlapcov. Alebo o jej opaku, ktorý útočí na dievčatá v rurálnych oblastiach USA. Silný vplyv na vzdelávanie má aj ázijský konfucianizmus alebo juhoamerickí jezuiti. Protestantizmus je kapitola sama o sebe. Posledné Vianoce som strávil štúdiom židovského mémbiontu.
Židia sa opäť raz nemôžu cítiť bezpečne v západnom svete. Preto považujem za užitočné pochopiť trochu lepšie “tajomstvo úspechu židov”, ktorým nie sú konšpiračné ťahy ale tri jednoduché pravidlá: “veľa sa uč, obchoduj a presťahuj sa do mesta”. Toto je krátky výsek z mojich poznámok a úvah na tému „veľa sa uč“.
História ľudského kapitálu: ľudia knihy
„Urobte zo štúdia Tóry svoje hlavné povolanie“ Shammai , rok 10 p.n.l.
„Počet príbehov a kroník bol nesmierny. Ľudia Izraelu neboli veľkí remeselníci, maliari alebo architekti. Ale písaný prejav mali v národnej povahe... bola v tom skoro až posadnutosť. V meritu čísel vytvorili pravdepodobne najrozsiahlejšiu literatúru staroveku, z ktorej je Starý zákon iba malý zlomok.“ Paul Johnson, Dejiny židovského národa
Väčšina ľudí vie o monoteistickom charaktere židovskej viery. Jahve bol prvý veľký boh, ktorý odmietol existenciu všetkých ostatných bohov a uzurpoval si monopol nad nadpozemským svetom. Už menej je ale rozšírené povedomie o druhej dôležitej kultúrnej inovácii židovskej viery v podobe dôrazu na sväté knihy.
V centre starovekých náboženstiev a pohanskej viery boli rôzne rituály, chrámové bohoslužby a obete bohom. Toto všetko pôvodne tvorilo dôležitú súčasť aj židovskej viery. Ale počas storočia trvajúcej kultúrnej evolúcie postupne strácali na dôležitosti a nahradila ich Tóra a jej štúdium. Židia sa stali ľuďmi knihy. Tieto dávne náboženské zmeny mali dlhotrvajúce následky na vzdelanosť židov. Pre pochopenie neskorších úspechov židov v ekonomickom a spoločenskom živote je preto nutné si priblížiť ich genézu.
Prvé preklápanie židovskej viery v prospech písma nastalo v 6. storočí pred Kr., kedy Babylonská ríša dobyla Jeruzalem, zničila prvý chrám židov a odvliekla ich do zajatia. Takto musela židovská viera pôvodne pevne zviazaná s chrámom a obetami preorientovať svoju liturgickú aktivitu do príbytkov a na čítanie svätých kníh, ktoré sa stali hlavným spojivom s bohom – tak vznikla inovácia v podobe synagógy. Po oslobodení židov Kýrosom z Perzskej ríše sa židia vrátili do Izraela a v Jeruzaleme postavili druhý chrám. Avšak spoločné verejné čítanie Tóry, ktorá bola pred babylonským zajatím pod exkluzívnou kontrolou veľkňazov, už ostalo dôležitým aspektom židovskej viery.
Druhý evolučný skok pre dôležitosť vzdelávania v židovstve nastal v prvom storočí nášho letopočtu. V tom období v Izraeli existovali viaceré židovské skupiny, ktoré mali spoločné jadro viery, ale konkurovali si v rôznych sekundárnych aspektoch. Vedúcou skupinou boli Saduceji, ktorí patrili medzi miestu elitu, jej členovia boli veľkňazi, aristokrati a obchodníci, ktorých moc a bohatstvo sa spájalo s existenciou chrámu. Oni riadili bohoslužby, rituály a obety, ktoré sa v ňom uskutočňovali. Bol to kult chrámu.
Ďalšou dôležitou skupinou boli Farizeji, ktorí boli spájaní skôr s druhým pilierom židovskej viery, Tórou. Ich kult zdôrazňoval decentralizovanosť (boh je prítomný všade a je ho možné uctievať aj mimo chrámu) a vzdelanosť (uctievanie, študovanie a kázanie Božských zákonov z Tóry je hlavnou misiou židov). Z toho dôvodu zakladali a rozvíjali synagógy a zdôrazňovali dôležitosť vzdelania. K Farizejom patril napríklad aj kňaz Joshua ben Gamla, ktorý vydal v roku 63 nábožensky edikt tzv. Takkanah vyžadujúci od každého židovského otca, aby poslal svojho syna vo veku šesť až sedem rokov do školy, kde sa mal naučiť čítať hebrejsky a následne študovať Tóru.
Do tohto konkurenčného prostredia rôznych židovských skupín s rôznymi kultúrnymi variantami zasiahol v druhej polovici prvého storočia externý faktor v podobe Rimanov. Tí v roku 70 potlačili židovské povstanie a zrovnali druhý chrám so zemou. Takto odpílili od moci a bohatstva skupinu Seducejov, ktorých vplyv bol naviazaný na miestne obety a rituály. Naopak Farizeji, ktorí sa revolty proti Rimanom nezúčastnili, prežili masakre a získali politickú a náboženskú moc v židovskej komunite. Vďaka zničeniu chrámu prešla „kultúrna mutácia“ židovstva založeného na vzdelávaní „úzkym hrdlom“ kultúrnej selekcie a stala sa dominantným znakom všetkých židov. Takto sa spolu s ďalšími neúspešnými vzburami v rokoch 132-135, zničením izraelského štátu a diaspórou židov do sveta zrodil rabínsky judaizmus, ktorý kládol dôraz na vzdelávanie.
Rola tradičného otca žida, ktorý celý rok šetril, aby sa mohol vydať na púť do druhého chrámu a tam investoval svoje úspory do obety zvieraťa na oltári, sa zmenila na novú rolu otca žida, ktorý navštevuje miestnu synagógu, kde diskutuje o Tóre s rabínmi a šetrí, aby mohol investovať zdroje do vzdelávania svojich detí.
Kumulácia kultúrnych inovácií vo vzdelávaní
„Vzdelávanie detí je hlavnou starostlivosťou medzi Židmi“ Flavius Josephus, 96 n. l.
„V mene rabína Ozeáša sa hovorilo, že v každej synagóge bola základná škola“ Megillah, Jeruzalemský Talmud
Otočenie kormidlom kultúrnej evolúcie od chrámu smerom k Tóre spustilo lavínu ďalších kultúrnych barličiek, ktoré podporili rozširovanie gramotnosti židov. Vidieť to napríklad na postupnej zmene významu niektorých slov. Pôvodne hanlivé označenie „am ha-aretz le-mitzvot“ sa používalo pre židov, ktorí nerešpektovali normy rituálnej čistoty, ale v 2. až 3. storočí sa tak začali označovať židia, ktorí nevedeli čítať a neučili to ani svoje deti. Negramotní židia sa tak stali vyvrheľmi vo svojich komunitách. A museli čeliť mnohým penalizáciám: nemohli voliť miestnych sudcov, neboli pozývaní na spoločné slávnosti a otcovia dcér boli vystríhaní pred tým, aby vydali svoje dcéry za synov negramotných otcov.
Slávny rabín z druhého storočia napísal, že muž je povinný každý deň poďakovať bohu za tri požehnania, jedným z nich bolo, že ho neurobil am ha-aretz (negramotným).
Ďalšia šikovná kultúrna inovácia motivovala židov nešetriť pri investíciách do vzdelávania. Židia verili, že boh im každý rok predurčil veľkosť ich ročného rodinného rozpočtu. Avšak podľa interpretácií vtedajších vzdelancov sa do tohto bohom stanoveného limitu nepočítali výdavky na slávenie sabatu, rôznych sviatkov a predovšetkým výdavky na vzdelávanie detí. Ak Židia míňali viac na tieto výdavky, tak ich celkový príjem adekvátne narástol.
Kľúčovou vzdelávacou inováciou sa ukázali byť synagógy. Tie výskumníci označujú ako „najväčší praktický úspech židovského ľudu“. Okrem náboženskej, sociálnej, súdnej a komunitnej úlohy plnili synagógy aj vzdelávaciu a výskumnú úlohu. Školy pre židov v diaspóre tak často vznikali a fungovali v rámci synagóg a boli financované buď miestnymi daňami alebo priamymi poplatkami rodičov. Synagógy môže v judaizme zakladať a viesť hocijaký žid, nemusí byť kňazom, ako v kresťanstve.
Historici sa zhodujú, že medzi 2. a 3. storočím nášho letopočtu sa základné vzdelávanie medzi židmi rozširovalo veľmi rýchlo a v 4. storočí sa pre chlapcov stalo prakticky univerzálne. V jednom zaznamenanom dialógu dvoch židovských učencov z druhej polovice 4. storočia sa jeden pýta, či "Je možné nájsť niekoho bez základného vzdelania?" Na čo dostal odpoveď: "Áno, je to možné s dieťaťom, ktoré bolo unesené nežidmi".
Takto sa počas prvých storočí nášho letopočtu stal zo židovstva exkluzívny klub, ktorý kládol jedinečné požiadavky na svojich členov – museli sa stať gramotní, študovať posvätné texty a posielať svoje deti do škôl.
Vzdelávanie ako cieľ, nie prostriedok
"Žid, hoci by bol chudobný, keby mal desať synov, tak by ich všetkých poslal do školy, nie pre zisk, ako to robia kresťania, ale pre pochopenie Božieho zákona - a nielen svojich synov, ale aj dcéry." citát z 12. storočia od študenta francúzskeho scholastického filozofa Petra Abelarda
Židia sa stali prvým gramotným národom v negramotnom svete. A najbližších 1500 rokov sa v úrovni a rozšírenosti vzdelania nikto k nim ani nepriblížil. Získali tým významnú komparatívnu výhodu vo svete obchodu a remesiel, ako ukazujem v nasledujúcej časti.
Na tomto mieste je však potrebné zdôrazniť, že toto nebol zámer samotných židov, Jahveho, ani žiadneho reformátora s víziou. Bola to správna kombinácia konkrétnych kultúrnych variantov v určitom historickom kontexte – evolučná náhoda. V histórii možno existovalo viacero náboženských kultov, ktoré prišli s monoteizmom, alebo ktoré mali sväté knihy, alebo od ktorých boh vyžadoval poslať deti do školy, alebo ktoré boli vyháňané a ich chrámy ničené. Ale zdá sa, že len v prípade židov sa skĺbili všetky tieto faktory dokopy.
Že nešlo o plán s úmyslom, ale náhodu s nezamýšľanými následkami, potvrdzuje aj skutočnosť, že pre konkrétnych židov predstavovalo vzdelávanie detí počas prvých 600 rokov nášho letopočtu čistý náklad. Gramotní židia nezapadali do vtedajšieho ekonomického systému vyžadujúceho hodiny manuálnej práce. Individuálna investícia do vzdelania prinášala návratnosť len v posmrtnom živote. Od začiatku nášho letopočtu, približne do 6. storočia, pracovala drvivá väčšina židov v poľnohospodárstve. Vzdelanie tak malo minimálne praktické využitie. Jeho cieľom bolo, aby sa dospievajúci chlapec vedel postaviť pred miestnu komunitu a v synagóge čítať Tóru v hebrejčine – pričom ich hovorovým jazykom bola často gréčtina, latinčina alebo aramejčina.
Dôraz na vzdelávanie a sväté knihy predstavoval síce z pohľadu jednotlivých židov čistý náklad, ale z pohľadu kultúrneho organizmu židovstva išlo o kľúčový prvok. Bez neho by sa židovský národ v diaspóre rozpustil medzi všetkými ostatnými etnikami, národmi a náboženstvami. Mémbiont by vyhynul. Existencia svätých kníh tak hrala v judaizme úlohu spoločného predka, kultúrnej DNA, ktorá udržovala stabilitu židovskej kultúry v čase. A jej dedičnosť – medzigeneračne replikovanie medzi hlavami – zabezpečovala požiadavka učiť deti čítať a písať. Vzdelávanie hralo rolu kultúrneho tmelu, ktorý udržal stabilitu židovstva v čase a priestore bez existencie spoločného územia, hovorového jazyka a vlády.
Historik Nathan Morris to vyjadril nasledovne: „Náboženstvo, ekonomika, politika, to všetko hralo v židovskej histórii svoju úlohu, ale nikdy sa nedostaneme k jadru tohto príbehu, ak si neuvedomíme, že škola bola najväčším samostatným faktorom v židovskom živote, ktorý sa svojím významom vyrovnal všetkým ostatným spolu. Judaizmus v najširšom zmysle slova vďačí za svoje zachovanie v konečnom dôsledku fungovaniu židovskej školy.“
Od prenatálneho vývoja, cez novorodencov a dojčatá až po batoľatá
„Židia nepovažujú narodenie dieťaťa za príležitosť na oslavu alebo zámienku na nadmerné pitie. Zákon... nariaďuje, aby ich naučili čítať a naučili zákony a skutky svojich predkov.“ Flavius Josephus, 96 n. l.
Túto podkapitolu týkajúcu sa tehotenstva a starostlivosti o malé deti u židov nájdete v skupine pre podporovateľov.
Ak sa však zaujímate o židovskú históriu a boli by ste ochotní mi spísať pripomienky a postrehy k textu, rád vam ho pošlem aj so zvyškom celej eseje pod názvom: Tajomstvo úspechu a tragédie židov: veľa sa uč, zodpovedne obchoduj a presťahuj sa do mesta (cca 20 normostrán). Ďalej v nej riešim:
Židovské inštitúcie ako platforma znižujúca transakčné náklady
Židovskí obchodníci zo stredozemného mora – Maghribi
Obchodníci s diamantmi z New Yorku
Kóšer potravinársky priemysel
Žatva úrody ľudského kapitálu a inštitúcií: život v mestách
So židmi prichádzal ekonomický rast
Róbert Chovanculiak, INESS
Podporiť newsletter cez LN môžete tu:
Alebo obdarovať niekoho predplatným môžete tu:
Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.
Ak nechcete zmeškať žiadnu novinku zo sveta pokroku bez povolenia, môžete ma sledovať na sociálnych sieťach: