Paleo žiaci v stredovekej škole v digitálnej dobe 2/2

Prestíž a dominancia v triede a v školstve.

Čítate newsletter Pokrok bez povolenia. Pôvodne bol o tom, ako internet konkuruje politikom. Teraz je o tom, ako rozmraziť evolúciu vo vzdelávaní. Pridajte sa k 2600 odberateľom, staňte sa podporovateľom, alebo newsletter zdieľajte vo svojich kruhoch. Ďakujem.

Evolúcia vytvarovala naše kognitívne, motivačné a emočné predispozície sociálneho učenia sa tak, aby sme boli schopní vyťažiť vedomostí a zručností z hláv ľudí, ktorí žijú okolo nás. Podobne ako psychológovia tvrdia, že máme „sociometer“ na meranie nášho uznania v spoločnosti, tak v prípade učenia máme:

• Detektor sociálneho statusu, ktorý nám pomáha identifikovať ľudí s vysokou prestížou.

• Regulátory nášho správania, ktoré nás vedú k dobrovoľnému prejavovaniu úcty a rešpektu voči nim.

• Vysávače lokálnej kultúry, vďaka ktorým vstrebávame cez imitovanie vedomosti a zručnosti prestížnych jednotlivcov.

Otázkou je, ako tieto naše paleo adaptácie zapadajú do sveta tradičných škôl. Inými slovami, do akej miery školstvo rešpektuje a využíva našu psychológiu sociálneho učenia sa, a do akej ide proti nej a vytvára skôr prekážky.

Lovec a zberač v škole

Hneď prvým aspektom „paleo vzdelávania“ je, že „žiak“ si vyberá „učiteľa“ podľa vyššie opísaného procesu identifikácie. Žiak je tou aktívnou stranou, ktorá iniciuje proces sociálneho učenia sa a je zodpovedný za blízkosť a čas strávený s „učiteľom“.

V dnešných školách je to naopak. Žiaci sú v pasívnej roli a učitelia sú im priraďovaní náhodným spôsobom bez ich pričinenia. Teda ich učitelia sú im „cudzí“ a sami ich žiadnym spôsobom neidentifikovali ako prestížne osobnosti v spoločenstve. Nie sú zodpovední za blízkosť a čas strávený s nimi, to nahradila povinná školská dochádzka a povinný rozvrh hodín. Že tento mechanizmus skutočne funguje, zistí každý až na vysokej škole. Prednášajúci s vysokou prestížou nemajú núdzu o plné prednáškové sály. Ale aj tam sa nájdu takí, ktorí vyžadujú účasť povinne.  

Z tohto následne vyplýva aj charakter vzťahu medzi učiteľmi a žiakmi v školách. Podobne ako v paleo podmienkach, aj v škole je to asymetrický vzťah. Vzťah ľudí so spoločensky nižším (žiaci) a vyšším (učitelia) statusom. Avšak rozdiel je v zdroji tejto asymetrie. V paleo podmienkach je ním dobrovoľné podriadenia sa a prejavovanie úcty, rešpektu a obdivu. Teda hierarchia je založená na prestíži.

V školách tomu tak vždy nie je. Tu je často zdrojom asymetrie dominancia. To je druhý spôsob udržiavania spoločenskej hierarchie, ktorý je evolučne starší a živočíšnejší. Dominancia je spravidla udržiavaná vytváraním nákladov formou hrozby násilia alebo trestov. Ak je použitie tejto stratégie úspešné, vyvoláva u jednotlivcov strach a preto sa podriaďujú želaniam dominantného jedinca. Motivácia teda nie je pozitívna, „chcem sa naučiť“, ale skôr negatívna, „naučím sa, aby som nebol potrestaný“.

Z tohto opisu by malo byť zrejmé, že v školách sa bežne pracuje s prvkami stratégie dominancie. Či už ide o nástroje na udržiavanie poriadku v triede (poznámky, pokarhania, zhoršená známka zo správania), alebo o učenie (zle známky z písomky, na vysvedčení alebo prepadnutie). Obe tieto sady nástrojov predstavujú hrozby trestov, ktoré majú vyvolať strach – inštitucionalizujú dominanciu. To neznamená, že v škole nenájdeme aj učiteľov, ktorí využívajú prvky stratégie prestíže. Ale to často dokáže len časť pedagogického zboru.

Problém s využívaním dominancie v školách je, že tento vzťah prirodzene nevedie k takej miere sociálneho učenia ako prestíž. Je preň napríklad charakteristické, že podriadený jednotlivec sa vyhýba pohľadom dominantnému. A vyvoláva emócie spojené so stratégiou Fight, Flight, Freeze a Fawn (boj, útek, zmrazenie a podliezanie). Naopak, pri prestíži dochádza k automatickému vyhľadávaniu pohľadom, k priťahovaniu pozornosti a snahy byť v blízkosti prestížneho jednotlivca a internalizujú sa jeho ciele a postoje („žiak“ chce byť ako „učiteľ“). Dominancia a prestíž dokonca prináša rozdielné hormonálne odozvy. To sú všetko dôležité aspekty pri učení sa.

Dôležitosť prestíže pre učenie sa potvrdzujú experimenty. Už troj- a štvorročné deti sú ovplyvnené takými jemnými náznakmi prestíže ako pohľad tretích strán. V jednom experimente deti v dvakrát vyššej miere kopírovali „učiteľa“, na ktorého sa pozerali iní ľudia (signál prestíže). Pričom tieto deti si spätne ani neboli vedomé toho, že sa niekto na „učiteľov“ pozeral.

Podobné experimenty existujú aj s dospelými ľuďmi. V jednom sa účastníci hrali na prehistorických lovcov vo veľkej americkej prérii a mali navrhnúť hrot šípu s cieľom maximalizovať kalórie pri love. Experiment potvrdil, že aj dospelí ľudia sa pri učení riadili prestížou. V iných testovali vplyv prestíže na venovanie pozornosti , hodnotenie kompetencie a pamätanie si ľudí alebo pamätanie si obsahu.

Okrem experimentálnych štúdií v laboratóriách už existujú aj antropologické kvantitatívne štúdie. Jedna sa uskutočnila v kmeni žijúcom na súostroví Fidži. Antropológovia niekoľko rokov skúmali a potvrdili, že domorodci sa učia skôr od úspešných, kompetentných a prestížnych jednotlivcov v rybolove, pestovaní batátov a používaní liečivých rastlín.

Prestíž a dominancia v školstve

Prestíž môže byť dôležitá nielen na mikro ale aj makro úrovni. Teda nejde len o to, či má konkrétny učiteľ prestíž v škole, ale aj aká je celková prestíž učiteľského povolania v spoločnosti. Podľa medzinárodného prieskumu TALIS malo menej ako 5 % slovenských učiteľov pocit, že spoločnosť si váži ich prácu. To je posledné miesto v rámci krajín OECD. Na opačnom konci skončilo Fínsko, kde si 60 % učiteľov myslí, že spoločnosť si ich váži. Táto skutočnosť tak môže byť jedným z dôvodov rozdielov v kvalite školstva medzi Slovenskom a Fínskom. Pričom skutočne existuje pozitívna korelácia medzi spoločenskou prestížou učiteľov a výsledkami žiakov naprieč krajinami.

Problémy môže prinášať aj demografické zloženie pedagogického zboru. Napríklad postupná feminizácia tohto povolania. Dnes tvoria väčšinu učiteľského zboru ženy. Čo nie je optimálny stav pre žiakov, ktorých približne polovica je tvorená chlapcami. Ľudia pri sociálnom učení prirodzene tiahnu k sebe podobným ľudom - vrátane pohlavia. Napriek tomu, že empirické štúdie nenachádzajú silnú koreláciu medzi rovnakým pohlavím a výsledkami žiakov, efekt na vzdelávanie môže byť aj v iných oblastiach. Napríklad pri hľadaní vzorov alebo formovaní preferencií.

Tendencia ľahšie sa učiť od podobných ľudí vytvára problémy aj pri vzdelávaní detí z minoritného etnika. Napríklad pre rómske detí, ktoré sa v škole dostávajú do cudzieho prostredia etnicky a jazykovo rozdielnych ľudí. A naopak, je to príčina prečo tak dobre fungujú projekty ako Omama, kde sú za vzdelávanie zodpovedný úspešný jednotlivci zo samotných rómskych osád. V jednom experimente sa 4-5 ročné deti lepšie učili od ľudí, ktorých prízvuk im znel domácky, aj keď rozprávali vymyslené slová, než od ľudí, ktorí mali zahraničný prízvuk, ale rozprávali zrozumiteľne.

Ďalším problémom z pohľadu psychológie učenia sa je priemerný vek učiteľov. Ten dosahuje na Slovensku 47 rokov. To znamená, že medzi deťmi a veľkou časťou učiteľského zboru je generačný až dvojgeneračný rozdiel. Vo všeobecnosti platí, že s vekom prichádza vyššia prestíž, ale neplatí to lineárne a za každých podmienok. Dôležitým faktorom je napríklad, či je kompetencia starších ľudí relevantná v aktuálnom prostredí. A to je kľúčové v dnešnom svete rýchlych technologických a sociálnych zmien, keďže to spôsobuje stratu relevancie starších učiteľov v očiach detí. Učitelia sa niekedy pohoršujú nad deťmi, že chcú byť Youtuberi a TikTokeri, ale v skutočnosti sú oni, kto nechápe súčasný svet.

Taktiež už v paleo podmienkach hrali vo vzdelávaní dôležitú úlohu o niečo staršie deti, ktoré sú v tzv. „zóne najbližšieho vývoja“. To je však problém v dnešnom školstve, ktoré segreguje deti na základe veku a vytvára vekovo homogénne triedy. Teda ich obklopujeme rovnako nekompetentnými deťmi, ako sú oni samé, čím bránime dynamike sociálneho učenia sa.

Záver

Tento text nie je policy návod, ako zmeniť celé školstvo, aby fungovalo výhradne na princípoch našej evolučnej psychiky sociálneho učenia sa. Je to upriamenie pozornosti na jeden často prehliadaný nástroj fungovania škôl.

Z vyššie načrtnutého rozporu medzi evolučne zdedenou psychikou sociálneho učenia sa a fungovaním inštitucionalizovaného školstva nevyplýva, že ide o jediný a najdôležitejší aspekt problémov vo vzdelávaní. Pri učení sa nezáleží len na prestíži, pohlaví, veku, alebo etnicite učiteľa. Tieto faktory sú často najdôležitejšie z pohľadu emočno-motivačných aspektov vzdelávania. Riešia predovšetkým otázku „od koho sa učíme“. Ale vo vzdelávaní hrajú rolu aj iné aspekty, napríklad pedagogické techniky a obsah vzdelávania. Teda „ako“ a „čo sa učíme“.

Napriek tomu je užitočné si tento rozpor uvedomiť. Umožní nám to identifikovať aspekty vzdelávania, ktoré sú dnes defaultne zle nastavené a môžeme postupne pracovať na ich zmenách. Alebo aspoň nebojovať proti modelom vzdelávania, ktoré zavádzajú do praxe aspekty paleo-vzdelávania.

Príkladom v tomto smere môžu byť komunitné školy typu Sudbury a Summerhill. V ich filozofii vzdelávania napríklad neexistujú zadefinované triedy, ročníky alebo povinné predmety. Čoho výsledkom je, že žiakom nie sú priraďovaní učitelia, ale oni sami si ich aktívne vyberajú z pedagogického kolektívu. V týchto školách neexistujú metódy udržiavania hierarchie cez dominanciu (známky, poznámky, testy), ale pracuje sa skôr prestížou (úcta, rešpekt). Učitelia musia využívať techniky prestíže ako skromnosť alebo humorné seba-podceňovanie (self‐deprecation), aby získali úctu a pozornosť žiakov.

Iné školy sa snažia skôr simulovať niektoré aspekty psychológie sociálneho učenia sa. Napríklad na mnohých školách typu „no excuses“ pravidlá v triedach vyžadujú od žiakov, aby ich neustále sledovali očami. To je náš prirodzený reflex, keď interagujeme s ľuďmi s vysokou prestížou. A naopak pri interakcii s dominantnými ľuďmi skôr uhýbame pohľadom. Snaha o simulovanie niektorých aspektov prestížneho vzťahu môže viesť k zlepšeniu učenia sa žiakov.

Princípy paleo vzdelávania taktiež zapadajú do anekdotických príkladov úspešných ľudí, ktorí zvyknú spomínať na to, ako ich nejaký konkrétny učiteľ inšpiroval a ako sa od neho veľa naučili v ich ceste za úspechom. To je príklad, keď „žiak“ identifikoval prestížneho „učiteľa“, prejavoval mu rešpekt a obdiv, on mu výmenou za to umožnil sa od neho učiť.

Znova, toto neznamená, že sa od ľudí bez prestíže nedokážeme nič naučiť a nemôžu nám ovplyvniť naše životy. Koniec koncov celé školstvo je príklad toho, že sa to v nejakej miere dá. To, že sa tak deje v rozpore s našou psychológiou učenia sa znamená „len“ to, že sa od nich budeme učiť ťažšie, pomalšie a bolestivejšie. Čoho najlepším príkladom je znova školstvo.

Róbert Chovanculiak, INESS

Budem rád, ak tento newsletter zazdieľate vaším priateľom aj nepriateľom. Substack spustil novú službu a vďaka nej môžete získať odmeny za odporúčanie.

A budem rád, ak mi napíšte vaše názory na to, či a ako je možné aplikovať sociálne učenie do dnešného školstva.

Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.

Ak nechcete zmeškať žiadnu novinku zo sveta pokroku bez povolenia, môžete ma sledovať na sociálnych sieťach:

Facebook / Instagram / Twitter / LinkedIn