3 dôvody prečo AI nezmení školstvo #53

AI v triede je ako hrach na stene; história sa opakuje; zamrznutá evolúcia.

Nikto ma nemôže obviniť, že som skeptik voči novým technológiám. Napísal som ich obhajobu, keď nemuseli bojovať len o srdcia zákazníkov, ale aj o pečiatky úradníkov. Knihu Pokrok bez povolenia. Napriek tomu som skôr skeptický v otázke, či dokáže umelá inteligencia v dohľadnej dobe významne zmeniť školstvo. Zdôrazňujem, že hovorím o školstve. Teda nepochybujem, že už dnes existujú ľudia, ktorým AI pomáha lepšie sa učiť, ale mňa teraz zaujíma väčšina detí na väčšine škôl, ktorú učí väčšina učiteľov.

Tu si tri hlavné dôvody, prečo si myslím, že AI im radikálne nezmení vzdelávací zážitok – historický, psychologický a inštitucionálny.

Historický problém

Svet sa mení. Ale prelomové nové technológie prichádzajú pomalšie, než by si väčšina ľudí na začiatku 20. storočia myslela. Určite poznáte tie obrázky budúcnosti z minulosti – lietajúce autá, vesmírne stanice a jedlo z prášku. Vízia budúcnosti, ktorá ostala len na papieri. Predpovedať budúcnosť je ťažké, ale existuje dobrá heuristika. To, čo je tu s nami už sto rokov, pravdepodobne bude aj nasledujúcich dvesto. To, čo je tu s nami tisíc rokov, pravdepodobne bude aj o dvetisíc. Heuristika má aj meno - Lindy effect. A platí vždy, okrem prípadov, kedy neplatí.

Podobný efekt funguje aj pri revolučných technológiách v školstve. V 20. storočí sme už mali zažiť toľko revolúcií vo vzdelávaní, že si môžeme otvoriť múzeum „budúcnosti vzdelávania“. Od pohyblivých obrázkov na plátne cez rádio, televízne vysielanie až po počítače a internet.

Thomas Edison v roku 1913 s vážnou tvárou tvrdil, že “učebnice v školách budú čoskoro prekonané a prestanú sa používať”. Nahradiť ich mali pohyblivé obrázky, film. “Verím, že pohyblivé obrázky sú predurčené revolucionizovať náš vzdelávací systém.”

Dnes nám možno príde smiešne myslieť si, že spomínané technológie mali priniesť revolúciu do učenia. Ale po vytriezvení je každý abstinent. Aspoň na chvíľu. Všetky spomínané novinky boli pre súčasníkov skutočne revolučné a priniesli možnosti, o ktorých sa ľudom dovtedy ani nesnívalo. Boli to zázračné technológie. Len to školstvo nezmenili, ako sa očakávalo. Dnes sa zdá, že „tentokrát je to inak!“. Ale to je vždy tak. Každá generácia žije to najdôležitejšie obdobie dejín. A každá má pravdu. Dokým žije.

Takže čisto z historicko-empirického hľadiska by sme mali byť opatrní vo veľkolepých vyhláseniach o razantných zmenách v školstve, ktoré prinesie AI. História nás učí, že školstvo na zmenu technológií nereaguje príliš flexibilne. Posledná veľká technologická zmena, ktorá výrazne ovplyvnila školstvo bolo vynájdenie školskej tabule učiteľom zemepisu v roku 1801 v Škótsku. Odtiaľ sa rýchlosťou svetla rozšírila po všetkých kontinentoch a ostala v triedach dodnes. Len nedávno čiernu tabuľu a bielu kriedu nahradila biela tabuľa a čierna fixka.

Ak by som sa chcel zahrať na Chat GPT advokáta, tak poviem, že AI prináša novú kvalitu z pohľadu učenia sa. Všetky predchádzajúce technológie ponúkali vo vzdelávaní univerzálnosť a uniformitu. Síce boli ľahko a pre všetkých dostupné, ale ponúkali rovnaký pasívny zážitok. Jazykové modely ako Chat GPT sú iné. Umožňujú dve nové veci: individualizáciu a interakciu. Prinášajú digitálnych tútorov.

Psychologický problém

Učenie sa vyžaduje zdroj vedomostí a zručnosti. Keď sa nemáte z čoho učiť, tak to ide ťažko. Z tohto jednoduchého tvrdenia veľa ľudí spravilo skratku, že keď budeme mať všetci všade dostupné kvantá zdrojov učenia sa, tak je problém vzdelávania vyriešený. Ja sám som patril medzi nich, keď som na začiatku pandémie ukazoval, čo všetko je už dostupné na internetových vzdelávacích platformách MOOC (tzv. Massive Open Online Courses). A aké výhody majú oproti tradičnému vzdelávaniu v betónových kockách. Nemajú povinný začiatok ani koniec, žiak sa môže učiť svojím tempom bez ohľadu na „triedu“, sú asynchrónne, teda „on demand“ à la Netflix a často bezplatné. No neuč sa.

Neskôr som vytriezvel. A na príklade Kurzov založených na kohortách (tzv. CBC – Courses Based on Cohorte) som si spytoval svedomie – vysvetľoval, prečo lovci a zberači v nás sa tak ťažko dokopávajú k učeniu cez MOOC. A že veľká časť ich „výhod“ sú v skutočnosti „nevýhody“. Ľudia potrebujú deadliny, kolektív, „živý kontakt“ a aj utopené náklady.

Veľa sa rozpráva o tom, že ľudia sú spoločenské tvory, keď príde na pretras politika, spolupráca, rodina a vzťahy. Ale niekedy sa zabúda, že rovnako sme spoločenské tvory aj keď ide o učenie. Ľudia sa vo svojej evolučnej histórii učili len a výhradne počúvaním a pozeraním na druhých ľudí. Vždy sa učili od niekoho. Nikdy niečo. Nikdy z hlinenej dosky, učebnice, video-prezentácie alebo AI programu. Evolučný výskum ukazuje, že deti majú vrodenú tendenciu učiť sa skôr od starších ľudí rovnakého pohlavia a rasy, etnika, ktorí majú v komunite vysokú prestíž (nezamieňať s dominanciou).

A nejde len o to, že sa učíme od ľudí s vysokou prestížou, ale títo ľudia navyše formujú, čo má vysoký spoločenský status v danej lokálnej kultúre. Teda ľudia nemajú vrodenú tendenciu učiť sa "niečo", ale chceme sa učiť, až keď vidíme niekoho, kým chceme byť. Potom sa učíme robiť to, čo robí on. Nechceme sa učiť niečo samé pre seba, samoúčelne, učenie pre učenie.

A nepomôže ani to, že máme nekonečné, bezplatné, ľahko a hocikedy dostupné zdroje učenia sa. Nech sú to aj tie najprepracovanejšie online kurzy s prvkami interakcie a individualizované pre rôzne potreby. Alebo nech je to aj super-moderná umelá inteligencia. Hocičo z tohto hodíte do „klasickej triedy“ a deti len prevrátia očami do stropu. Problém nie je nekvalitný pedagogicko-didaktický nástroj. Problém je dynamika lokálnej kultúry v škole a v triede. Lovec a zberač v žiakoch nechápe, prečo by sa to mal učiť, nič ho k tomu netiahne.

Inými slovami, nespochybňujem, že AI pomôže namotivovaným žiakom, ktorí sa chcú vzdelávať, odmalička plávajú v kultúre, kde hrá osobný rozvoj dôležité miesto a sú obklopení správnymi „role models“ s vysokou prestížou. A jediné, čo riešia, je aké zdroje vzdelávania si vybrať. Takýmto žiakom AI pomôže a uľahčí učenie. Ale im pomôžu aj voľne dostupné informácie na internete, alebo kvalitne spracované online kurzy, či dokonca aj stredoveká technológia na konzervovanie prchavej reči – dobrá kniha.

Otázka je, čo so zvyškom. Im nebude stačiť postaviť pred nich kvalitný zdroj učenia sa. Obsah vzdelávania už dávno nie je vzácny. Obsahu je všade nekonečno. Pre nich sú dôležitejšie inovácie v dizajne kultúry školy. Teda v tom, ako funguje vzdelávacia komunita v triede, čo je v nej merítkom spoločenského postavania a úspechu, kto sú ľudia s vysokou prestížou, ako formujú preferencie a motiváciu, čo je považované za spoločensky vysoko hodnotené správanie.

Je otázne, do akej miery je vôbec možné dizajnovať kultúru v škole. Deti si prinášajú svoju kultúru z rodín, v ktorých sa narodili a z okolia, v ktorom vyrastajú. A táto kultúra je pre deti (aj ale nás ostatných) ako voda pre rybu. Ani si neuvedomujeme, že v nej plávame a ovplyvňuje naše preferencie, motivácie, presvedčenia a tak ďalej. Dokáže toto škola zmeniť? Ak áno, čo sú tie prvky dizajnu kultúry školy, ktoré sa dajú manažovať? Toto sú kľúčové otázky pre budúcnosť školstva či už s alebo bez AI.

Inštitucionálny problém

Otrepané klišé hovorí, že každá kríza je príležitosť. Asi preto videlo veľa ľudí v pandémii šancu aj pre školstvo. Fyzické školy sa zatvárali, deti ostali doma, učitelia stratili bič poznámok a známok a museli sa zoznámiť s novými technológiami. Rodičia dostali navyše možnosť pričuchnúť k tomu, čo a ako sa deti musia učiť. Takto sa zmenilo veľa z dovtedy do skaly vytesaných konštánt a zlepšil sa informačný tok. Zdalo sa, že doba je zrelá – kríza prinesie príležitosť. 

Keď dnes niekto začne spájať slová pandémia, kríza, príležitosť a školstvo, tak je na smiech. Nedočkali sme sa. A obávam sa, že z rovnakého dôvodu, prečo pandémia nepriniesla veľké zmeny do školstva, ich neprinesie ani AI. A tým dôvodom je absencia kreatívnej deštrukcie. To je podmienka každej výraznej technologickej zmeny. Príklad:

V predvečer predstavenia prvého iPhonu vládli mobilnému trhu spoločnosti Nokia a Ericsson. Mali spolu viac ako 70 percent trhu, zamestnávali tisíce najlepších inžinierov a realizovali najväčšie investície do vývoja. Dnes všetci vieme, ako to dopadlo. Mobilný trh postupne ovládli šikovné telefóny s dotykovými obrazovkami od Apple a Samsung.

Väčšina spokojných zákazníkov, ktorí držia v ruke svoj iPhone, si však neuvedomuje, že táto revolúcia v mobilných technológiách sa mohla uskutočniť len vďaka útratám, slzám a ochudobneniu veľkého počtu ľudí. Tých ľudí, ktorí riadili, investovali a pracovali v spoločnostiach Nokia a Ericsson. Mnohí z týchto ľudí prišli o prestíž, peniaze a zamestnanie. Je to smutné, ale ak má byť kríza príležitosťou, je to nutná súčasť každej zmeny. To je tá kreatívna deštrukcia.

Dnes nemáme iPhony vďaka tomu, že v Nokii niekto lepšie zaplatil výskumníkov alebo prepísal interné smernice. Máme ich preto, lebo v Apple si nemuseli od Nokie pýtať povolenku na „experimentálne overovanie nového typu dotykových telefónov“, ale jednoducho jej prebrali zákazníkov. A manažéri, investori a zamestnanci Nokie si museli hľadať novú prácu. Kreatívna deštrukcia vykonala svoje dielo.

A toto je práve moment, ktorý chýba ekosystému školstva. Počas pandémie neskrachovali žiadne slabé školy, žiadni pasívni riaditelia bez vízie neboli prepustení alebo slabí učitelia vymenení. Už ani nehovorme o výmenách medzi úradníkmi na ústavoch alebo ministerstvách. Nikto neuvoľnil vzácne zdroje, ktoré mohli prebrať šikovnejší a inovatívnejší lídri.

V kontexte tohto článku to znamená, že školy so zle nastavenou kultúrou nenahradia nové školy, riaditelia a ľudia, ktorí prídu s novým modelom vyladeným pre svet umelej inteligencie. Nepreberú školu, v ktorej vytvoria vzdelávacie prostredie, kde ľudia s vysokou prestížou budú formovať vzdelávaciu atmosféru, kde bude merítkom spoločenského postavania chuť na sebe pracovať. Bez toho to bude ako AI o stenu hádzať.

Nikde nevidím ani náznak toho, že by niekto chcel reformovať túto inštitucionálnu stránku školstva. To by znamenalo vytvoriť priestor pre variabilitu a nové mutácie vo vzdelávaní a zároveň pripustiť, že niekto musí aj zaškrípať zubami a prísť o prácu a postavenie. Aby vznikol priestor, kde môže niečo nové, napríklad zlučiteľné s AI, vyrásť.

Kde v školstve prinesie AI zmeny tu a teraz

Keď vyšiel ChatGPT, ako prvé sa začalo riešiť podvádzanie žiakov. Môžeme tak očakávať, že kvôli kalkulačke na slová, bude strácať zadávanie domácich úloh na zmysle. A bude ho nahrádzať viac slovného skúšania a písania priamo na hodine.

Na druhej strane katedry môže Chat GPT pomôcť učiteľom výrazne zjednodušiť a urýchliť prípravu na vyučovanie. Môžu vďaka nemu vymyslieť osnovu preberanej látky, aby na nič dôležité nezabudli, pripraviť si analógie a príklady, ktoré pomôžu lepšie pochopiť učivo a navrhnúť cvičenia a skúšky na zopakovanie. Jednoducho Chat GPT je výborný nástroj na brainstorming a môže výrazne zvýšiť kreativitu a produktivitu učiteľov na hodine. Učitelia tak majú na pár klikov asistentov učiteľov, po ktorých tak dlho volajú.

Ak chcete vedieť, ako môže vyzerať škola, kde je AI integrálna súčasť vyučovania, uložte si do hľadáčika súkromnú školu Khan Lab School v Silicon Valley, kde už nejaký čas používajú Khanmigo. Ide kombináciu známej vzdelávacej platformy Khan Academy a Chat GPT, čoho výsledkom je digitálny tútor pre žiakov. Táto škola môže byť užitočné laboratórium a inšpirácia pre učiteľov, ktorí budú chcieť držať krok s inováciami napriek systému, v ktorom fungujú. Čo sa bude ťažšie preklápať do nášho školstva je skutočnosť, že približne tretina rodičov detí, ktoré sa tam vzdelávajú, aj skutočne pracujú v oblasti umelej inteligencie. Ich deti tak plávajú v úplne inej kultúre ako tie naše.

Róbert Chovanculiak, INESS

Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.

Ak nechcete zmeškať žiadnu novinku zo sveta pokroku bez povolenia, môžete ma sledovať na sociálnych sieťach:

Facebook / Instagram / Twitter / LinkedI