Príliš veľa Jánošíkov a málo Su Qinov a Kuang Hengov
Open Science, nevládny telocvikár, akademický titul pred meno na sociálnej sieti alebo náhrobnom kameni.
Čítate newsletter Pokrok bez povolenia. Pôvodne bol o tom, ako internet konkuruje politikom. Teraz je o tom, ako rozmraziť evolúciu vo vzdelávaní. Pridajte sa k 2600 odberateľom, staňte sa podporovateľom, alebo newsletter zdieľajte vo svojich kruhoch. Ďakujem.
Rekapitulácia prvej časti “Ako zaočkovať Slovensko vzdelanosťou?”: ľudia sú vyberaví a obozretní nasávači lokálnej kultúry. Nie všetky mozgy okolo nás obsahujú rovnako užitočné informácie, preto sa učíme skôr od prestížnych (sme vyberaví). A nie všetci to s nami myslia rovnako úprimne, uveríme skôr prestížnym ľudom, ktorí idú s kožou na trh - CRED (sme obozretní). Prestížny človek je opinion maker. Človek s CREDom trendsetter. Prvý kričí choď, druhý poď.
Tieto mechanizmy pomáhali napríklad náboženstvám šíriť vieru v nadprirodzeného boha, nebo a peklo. Pred školstvom stojí nemenej náročná úloha – presvedčiť žiakov, že existuje aj život po škole.
Ako teda naočkovať Slovensko hodnotou vzdelávania?
Zdá sa, že problém nie je ani tak v rozšírení povedomia o dôležitosti tejto hodnoty, ale skôr v jej uverenie. Výzva, pred ktorou stojíme, je, ako dostať hodnotu vzdelávania z hlavy do srdca. A s tým vie pomôcť práve CRED.
Začnime via negativa. Určite hodnote vzdelávania nepomohlo obdobie socializmu, kedy dosiahnuté vzdelanie korelovalo s ochotou podriadiť sa vládnucej strane. Úspech nezáležal ani tak od nadobudnutých zručností a vedomostí, ale skôr od správnych kontaktov. Ľudia mohli okolo seba opakovane vidieť, že úspešní jednotlivci nemuseli priniesť obetu na oltár vzdelávania, ale podpísať spoluprácu.
Z nedávnejšej minulosti narobili podobné škody plagiátorské kauzy slovenských vrcholových politikov. Tých politikov, ktorí budú donekonečna opakovať frázy o dôležitosti vzdelávania. Pre srdcia sú však dôležitejšie skutky než slová. Nová generácia detí a mladých ľudí mohla vidieť, že lídri štátu berú vzdelávanie ako formalitu, pri ktorej nejde o to, čo sa naučíte, ale či prejdete. A kľudne aj podvodom. Politici vyslali signál, že hodnotou nie je samotný proces vzdelávania, ale výsledná pečiatka.
To samozrejme nie je iba slovenský problém. Ale ťažko hľadať inú krajinu vo svete, kde je toľko ľudí ochotných dať si akademický titul pred meno na sociálnej sieti alebo náhrobnom kameni. Dokonca aj ja pocítim slabé pichnutie, keď ma niekto osloví pán inžinier. Aký som ja inžinier? Ja som doktor!
Teraz nejaké pozitívne príklady. Jeden z historicky overených spôsobov, ako zvýšiť dôležitosť vzdelávania je spojiť ho s inou, už etablovanou vierou. To sa podarilo Protestantom, ktorí cestu k Bohu spojili s osobným čítaním svätého písma. Alebo ešte predtým sa to podarilo Židom, od ktorých Boh explicitne vyžaduje vzdelávať svoje deti.
Veria Slováci v niečo dostatočne silno a dala by sa do toho zaobaliť viera vo vzdelanie?
Východné ázijské kultúry idú na to inak. Tu je vzdelávanie spojené s morálkou a cnosťami človeka. Len ten, kto má odhodlanie sa celý život usilovne vzdelávať, môže žiť morálny a správny život. Tieto hodnoty sú deťom vštepované odmalička odkazom na mýty a legendy o majstroch. Tí vďaka neustálemu a odhodlanému učeniu sa toho veľa dosiahli (prestíž), ale zároveň museli prekonať ťažké prekážky a veľa toho obetovať (CRED). Tri klasické legendy, ktoré sú v Číne súčasťou učebníc a deti sa o nich bežne učia v školách aj doma:
Ako si Su Qin šidlom do stehien pichal (錐刺股).
Su Qin bol chudobné dieťa (380–284 pred n. l.), ktoré muselo ťažko pracovať, aby uživilo seba a svoju rodinu. Na učenie sa mal čas len v noci. Problém však bol, že často počas učenia zaspal. Jednej noci ho však zobudilo šidlo, ktoré ho náhodou poškriabalo na stehno. Vtedy dostal nápad využívať šidlo na pichanie do nohy vždy, keď bol ospalý. Jeho rodina ho prosila, aby to viac nerobil. On však musel študovať. Nakoniec sa stal predsedom vlády únie šiestich menších štátov, vypracoval novú stratégiu ich obrany a úspešne sa bránil invázii Čchinov.
Vyvŕtanie diery v stene, aby si sused požičal svetlo (鑿壁偷光).
Kuang Heng, ktorý žil istý čas počas dynastie Han, bol tiež veľmi chudobný a cez deň musel pracovať na poli. Študoval len v noci, ale jeho rodina si nemohla dovoliť svetlo. Preto jedného dňa vyvŕtal dieru v stene, a takto si požičal svetlo od susedov. Neskôr sa stal predsedom vlády Han dynastie.
Zhu Maicheng študoval pri rezaní dreva (負薪讀書)
Niekedy počas dynastie Han musel chudobný chlapec Zhu Maicheng rúbať drevo, aby sa uživil. Ale nikdy sa nevzdal učenia. Vždy, keď mal pár minút, študoval pod stromom. Alebo keď nosil drevo, položil si naň knihu a čítal počas chôdze. Takto si získal svoje vedomosti. Neskôr sa stal vysokým úradníkom na dvore.
Tieto legendy sú následne skracované do prísloví a porekadiel, ktoré sa bežne používajú v hovorenej reči. Zdôrazňujú, ako veľa boli úspešní ľudia ochotní obetovať na oltár vzdelávania. Sú to doslova martýri učenia sa. Takéto príbehy slúžia ako kultúrne vešiaky, na ktoré je možné navešať dôležité hodnoty a postoje ľudí. V Ázii slúžia na naočkovanie detí vysokou hodnotou vzdelávania. Ale pozor. Hodnotu nepripisujú ani tak nejakému výslednému stavu (napr. titul), ale samotného procesu učenia sa. Teda učenie sa stane cieľom samým o sebe. Asi nemusím čitateľom pripomínať, kde sa umiestňujú ázijské krajiny v medzinárodných testovaniach. O niečom to vypovedá, aj keď nemusíte byť zrovna fanúšikmi testovaní.
Aké kultúrne vešiaky používame na Slovensku a akými hodnotami očkujú deti a teda nás všetkých? Ak by som si mal spomenúť na najčastejšie spomínaného martýra Slovenska, tak je to Jánošík. Možno je to tým, že žijem 10km od jeho najväčšej sochy. Každopádne, romantizovanie triedneho boja a čakanie na vykupiteľa, ktorý tým bohatým zoberie a nám chudobným rozdá (resp. mafii zoberie a obyčajným ľudom rozdá), mi príde ako pomerne rozšírená lokálna kultúrna črta. Nespočetne filmov, kníh a divadelných predstavení o Jánošíkovi a Pachovi Hypskom zbojníkovi, či rozprávok o Jurošíkovi, alebo Rumcajsovi zanechalo svoju stopu. Chýbajú nám slovenskí Su Qin alebo Kuang Heng.
Nemáme ani vhodné príslovia a porekadlá, ktoré by sa bežne používali a vyzdvihovali hodnotu vzdelávania. Na prvú dobrú, mi napadlo len „Kto vie, ide robiť, kto nevie, učiť“. Snáď aj tu mám len skreslené skúsenosti.
Ďalšou možnosťou ako naočkovať Slovensko vzdelanosťou je sa nechať inšpirovať vedcami. Konkrétne vedcami, ktorí chcú využiť CRED pri šírení viery v princípy Open Science v akadémii. Takto sa snažia bojovať proti replikačnej kríze v spoločenských vedách.
V štúdii nazvanej „Praktizujte to, čo hlásate: CRED a rast otvorenej vedy“ odporúčajú, aby tí najprestížnejší vedci išli vzorom a pred-registrovali si svoj výskum a otvorene zverejňovali dáta a materiály. Vedeckým časopisom odporúčajú vytvoriť špeciálne „odznaky“ pre štúdie a vedcov, ktorí dodržiavajú princípy Open Science. A vedecká komunita by mala zvýšiť viditeľnosť tých, ktorí toho veľa dokázali a to napriek tomu, že išli ťažšou cestou – znášali náklady Open Science.
Dokážeme odlíšiť Slovákov, ktorí študovali len pre titul, od tých, ktorí študovali pre vzdelanie? Zavedieme pre nich nový typ titulu?
CRED v triede
Okrem „makro“ pohľadu na úrovni spoločenských hodnôt, môže byť koncept CREDu užitočný aj v škole. Napríklad v telocvični. Zbytočne budú poslanci pridávať hodinu telesnej, keď žiakov učí telocvikár, ktorý nedokáže spraviť kotúľ a posledné roky pobehne len za autobusom. Takýto telocvikár bude u žiakov ťažko budovať lásku k športu. Pozrite sa ako vyzerajú tréneri vo fitnescentrách a na obaloch doplnkov výživy. Oni vedia, čo robia, keď chcú, aby im zákazníci uverili. Robia školy všetko preto, aby im žiaci uverili?
Rovnako sa dá pozrieť aj do triedy. Keď dá učiteľka Slovenského jazyka deťom naučiť sa naspamäť básničku, prečo sa aj ona samá nejakú nenaučí a neodrecituje ju pred triedou? Koľko učiteľov dejepisu odoberá Historickú revue?
Alebo učiteľka matematiky by mohla vyzvať žiakov, aby si do budúcej hodiny pripravili náročné príklady a ona ich potom na začiatku hodiny skúsi sama vyriešiť? (Za tento príklad vďačím diskusii pri behu s Vladom Burjanom). Koľko skúšok a testov absolvujú učitelia na školách?
Čo by ste navrhli vy? Ako zviditeľniť tých, ktorí prijali vieru vo vzdelanie, priniesli veľa na jej oltár a stali sa úspešnými? Kto majú byť misionári slovenského školstva? Komu postavíme sochu v Terchovej namiesto Jánošíka? A ako by mali školy pracovať s CREDom? Kde môžu ísť učitelia vzorom? Ako naočkovať Slovensko túžbou po vzdelanosti?
Róbert Chovanculiak, INESS
Budem rád, ak tento newsletter zazdieľate vaším priateľom aj nepriateľom. Substack spustil novú službu a vďaka nej môžete získať odmeny za odporúčanie.
Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.
Ak nechcete zmeškať žiadnu novinku zo sveta pokroku bez povolenia, môžete ma sledovať na sociálnych sieťach: