Ako zaočkovať Slovensko vzdelanosťou? Angelina Jolie pozná odpoveď: Credibility Enhancing Display 1/2
Čo majú spoločné Marx, Alah a solárne panely.
Čítate newsletter Pokrok bez povolenia. Pôvodne bol o tom, ako internet konkuruje politikom. Teraz je o tom, ako rozmraziť evolúciu vo vzdelávaní. Pridajte sa k 2600 odberateľom, staňte sa podporovateľom, alebo newsletter zdieľajte vo svojich kruhoch. Ďakujem.
Žiak je ako kôň. Môžete ho pritiahnuť k rieke, ale nikdy ho nedonútite napiť sa. Na Slovensku máme veľkú časť detí, ktoré zatvoríme do škôl na 10 tisíc vyučovacích hodín, a oni si ani nepričuchnú ku vzdelaniu. Nenaučia sa čítať, písať, počítať. A nenechajte sa uchlácholiť. Problém nie je len vo vylúčených Rómskych komunitách.
Priemerné výsledky slovenských žiakov sú v medzinárodnom porovnaní podpriemerné. Jednou z príčin je určite aj nízka hodnota pripisovaná vzdelávaniu. Keď sa robia prieskumy národných hodnôt, tak vzdelanie sa na Slovensku nedostane ani do top desať priorít. Dá sa to zmeniť? Ako obrátiť ľudí na vieru v dôležitosť vzdelania?
Nestačí vedieť, treba aj uveriť – ako na neveriacich Tomášov?
Hodnoty a postoje ľudí vychádzajú z kultúry. A kultúra je evolučný fenomén. Z jej výskumu vieme, že navrch budú mať tie „kultúrne organizmy“, ktoré majú nákazlivejší obsah (tzv. content bias). Avšak rovnako dôležitý je aj zdroj šírenia. Výhodu budú mať tie kultúrne hodnoty, ktoré sú prenášané super-šíriteľmi (tzv. context bias). A ako už pravidelný čitateľ tohto newslettera vie, tými najlepšími super-šíriteľmi sú prestížni ľudia. Od tých sa ľahšie a rýchlejšie učíme. Vrátane „učenia sa“ hodnôt.
Na Slovensku by každý podpísal tvrdenie „vzdelávanie je dôležité“. Je to považované za trivialitu až preflaknuté klišé. Nikoho o tom nebaví počúvať. Všetci o tom vedia. To však nestačí. Nejaká hodnota je skutočnou hodnotou, až keď v ňu ľudia naozaj uveria a začnú sa podľa nej správať.
Medzi ekonómami koluje takýto vtip: stretnú sa dvaja ekonómovia na výstave luxusných automobilov a jeden povie druhému: „toto Ferrari chcem.“. Ten druhý mu odpovie: „očividne nie“. My ekonómovia zvykneme rozlišovať medzi deklarovanými a demonštrovanými preferenciami. Pri hodnotení preferencií nezáleží, čo niekto hovorí. Ale ako koná. Ak niekto povie, že chce Ferrari, tak mu ako ekonóm uverím až v momente, keď predá dom, alebo si zoberie hypotéku a naozaj si ho kúpi.
Otázkou za milión teda je, ako zmeniť demonštrované preferencie Slovákov voči vzdelávaniu? Nestačí, že budú vedieť, že vzdelávanie je dôležité. Je potrebné, aby tomu naozaj uverili a začali sa podľa toho aj správať. Aby prijali vieru v dôležitosť vzdelávania a stali sa praktikujúcimi veriacimi.
Ako teda presvedčiť neveriacich Tomášov? Tento problém „oddanosti“ (commitment) nejakému presvedčeniu neriešime len my vo vzdelávaní a ekonómovia vo vtipoch. Riešila ho desiatky tisícky rokov aj kultúrna evolúcia a prišla so zaujímavým riešením. Je ním tzv. Credibility Enhacing Display – ďalej budem používať len skratku CRED.
Čo je to CRED?
Predstavte si, že som v lese natrhal modré hríby a ponúkol vám ich na večeru. Zjedli by ste ich s väčšou pravdepodobnosťou, kebyže vám porozprávam o tom, ako výborne chutia? Alebo keby som si ich naložil na tanier aj ja a pred vami sa do nich pustil? Odpoveď je zrejmá. A logika za ňou je, že ak klamem, tak v prvom prípade nenesiem žiadne náklady, v druhom áno. Teda moje konanie ukazuje (Display) zvýšenú (Enhancing) dôveryhodnosť (Credibility) môjho presvedčenia. CRED.
CRED znamená ísť s kožou na trh, čo zvýši váš obraz dôveryhodnosti. A tým zvýšiť oddanosť poslucháčov voči vami šírenému presvedčeniu. Ak chcete zmeniť niekoho preferencie a jeho chovanie, nestačí ho poučiť o dôležitosti (tu vám pomôže prestíž), potrebujete aj presvedčiť, aby tomu uveril (tu vám pomôže CRED). „Slová inšpirujú, činy vedú“ - ako ma poučil farár pri krste nášho dieťaťa.
Evoluční vedci predpokladajú, že naša nedôvera voči rečiam, ktoré sa hovoria, vznikla ako imunitný systém proti prestížnym jedincom so zlými úmyslami. Ak by sme totižto len slepo prijímali ich tvrdenia, môže sa ľahko stať, že začnú zneužívať našu ochotu sa od nich učiť. Preto vyžadujeme CRED.
Aby CRED fungoval, tak musia byť splnené dve podmienky.
Činy zvyšujúce obraz dôveryhodnosti musia byť nákladné a ťažko predstierateľné – aby neúprimní jedinci mali problém. CRED činy sa preto budú robiť ľahšie, ak človek naozaj verí presvedčeniu, ktoré šíri.
Tieto činy musia byť zároveň konzistentné s tvrdeniami a šíreným slovom „učiteľov“. Musia potvrdzovať ich presvedčenie.
Začiatky výskumu CREDu v kultúrnej evolúcii sa spájajú s výskumom jedného typu kultúrneho organizmu – náboženská viera. Tá spravidla obsahuje súbor presvedčení, ktoré sú kontra-intuitívne až zázračné. A zároveň sa pomerne ťažko overujú. Nikto nevie, čo bude po smrti. Preto predstavujú veľkú výzvu pre kultúrnu evolúciu – ako zabezpečiť efektívne šírenie takýchto presvedčení? A nielenže sa ľudia o nich dozvedia a naučia, ale že ich budú považovať za dôveryhodné, uveria im.
Jednou z hypotéz je, že to dokážu práve vďaka CREDu. Náboženstva sa „naučili využívať“ túto našu psychickú adaptáciu, ktorá je stelesnená v prísloví „reči sa hovoria a chleba sa je“. Alebo lepšie v anglickej verzii: „činy hovoria hlasnejšie ako slová“ („actions speak louder than words“). To znamená, že úspešné náboženstvá vyžadujú od svojich veriacich nákladné činy, ktoré sú prepojené s vierou ako napríklad pravidelné modlenie sa, účasť na rituáloch, obety, pôsty, tabu, alebo dokonca celibát. A toto ich konanie ukazuje (Display) zvýšenú (Enhancing) dôveryhodnosť (Credibility) ich presvedčenia. Čo pomáha presvedčiť ďalších ľudí, aby sa stali veriacimi. Šíria meno pánovo slovami a skutkami.
Zoberte si príklad dvoch bohov – Zeus a Alah. Je možné, že obaja majú rovnako dobré marketingové oddelenie. O oboch počul podobný počet ľudí na planéte. Ale určite nemajú ani zďaleka podobne kvalitné náborové oddelenie. V Alaha skutočne verí a je mu oddaných neporovnateľne viac ľudí, než v Dia. To, čomu Alah vďačí za svoj úspech na poli oddanosti sú práve CRED skutky. Hlavný rozdiel medzi Diom a Alahom je v tom, že za Alaha sú dnes ľudia ochotní umierať. V extrémnych formách páchať samovražedné útoky. Mnohí z nich veria interpretáciám Koránu, podľa ktorých ich po smrti bude v nebi čakať sedemdesiatdva panien, ktoré majú veľké oči a ich erekcia bude permanentná.
Teda aj požiadavka Alaha, ktorá priamo znižuje počet žijúcich veriacich, umožňuje na konci dňa zvýšiť počet potenciálnych veriacich, ktorí sa obratia na vieru a posilňuje vieru už existujúcich. Vo svete je nakoniec viac viery v Alaha. Kultúrny organizmus sa takto dokáže aj vďaka obetovaniu niektorých nositeľov replikovať do vyššieho počtu hláv ďalších potenciálnych nositeľov. Zeus môže sľúbiť dvojnásobok panien, ale nikto mu neuverí. Lebo nemá CRED.
Je toto vôbec pravda? Aké sú dôkazy?
Vzhľadom na to, že koncept CREDu sa formoval v rámci výskumu náboženstiev, prvé empirické dôkazy pochádzajú z tejto oblasti kultúrnych adaptácií. Existujú empirické práce, ktoré ukazujú silný vzťah medzi vystavením sa verejným (viditeľným) náboženským činom a tým, či sa z človeka v dospelosti stane veriaci alebo neveriaci. Podobne väčšie vystavenie CREDu v detstve viedlo k tomu, že členovia online komunity New Atheist Communities sa stali ateistami až neskôr v ich živote. Rovnako úbytok CREDu dokáže vysvetliť nedávny rapídny pokles veriacich katolíkov v kedysi silne veriacom Írsku. A jedna štúdia ukazuje, že CRED dokáže najlepšie zo všetkých ostatných hypotéz vysvetliť veľký rozdiel v podiele veriacich medzi Čechmi a Slovákmi.
CRED sa skúma aj v iných oblastiach, kde je potrebná silná viera. Napríklad pri inštalovaní solárnych panelov. V jednej štúdii v časopise Nature analyzovali sériu kampaní v USA, ktorej cieľom bolo zvýšiť mieru využívania fotovoltaiky. V kampaniach hrali kľúčovú rolu tzv. „solárni ambasádori“, ktorí boli vybraní podľa veľkosti ich siete kontaktov a mali presviedčať miestnych obyvateľov. Nakoniec sa ukázalo, že najväčší vplyv na úspešnosť ich presviedčania malo to, či oni sami mali nainštalované solárne panely. Tí s panelmi dokázali presvedčiť o 62,8 % viac ľudí ako ambasádori, ktorí nešli so solárom na strechu.
CRED dokonca fungoval aj v prípade jedného z najnebezpečnejších náboženstiev tejto planéty: socializmu. Dnes patrí Marx medzi najpopulárnejších filozofov v akadémii a jeho dielo Komunistické Manifesto medzi najviac odporúčané texty v sylaboch Amerických univerzít. Ale nebolo tomu tak vždy. Ešte dekády po jeho smrti bol Marx považovaný skôr za druhotriedneho mysliteľa. Podľa novej štúdie sa všetko zmenilo po krvavej Boľševickej revolúcii v Rusku. Tá z neho spravila akademickú superstár. Až keď boli ľudia ochotní za jeho fantazmagórie položiť život a zabíjať ostatných, si akademici všimli jeho „kvality“.
Paradoxne aj samotná myšlienka socialistickej utópie na úrovni komunít ako tak fungovala len v prípade, že bola spojená s náboženskou vierou. Sekulárne socialistické komunity sa v 19. storočí priemere dožili 6 rokov, tie ktoré spájalo náboženstvo až 25 rokov. Vysvetlením je práve absencia nákladných rituálov v sekulárnych komunitách, kvôli čomu sa ľahšie rozpadla viera v komunitný projekt. To isté platí aj pre židovské kibuce v Izraeli. Tie sekulárne sú zadlžené, dotované, neefektívne. Tie náboženské sú ekonomicky dlhodobo úspešné a darí sa im. A to aj napriek nákladným rituálom ako sabat, počas ktorého nemôžu veriaci ani „pohnúť prstom“.
O funkčnosti CREDu máme aj množstvo nepriamych dôkazov. V roku 2013 napísala Hollywoodská hviezda Angelina Jolie novinový článok o jej rozhodnutí absolvovať preventívne vyšetrenie dvojitej mastektómii kvôli pozitívnemu testovaniu na gén spojený s rakovinou prsníka. Tento článok nasledovala vlna vyhľadávaní informácií o tejto rakovine, čoho následkom bol výrazný nárast dopytu po genetickom skríningu, a nakoniec aj dlhodobý nárast odporúčaní absolvovať preventívne operácie. Toto všetko nie sú nejaké anekdotické tvrdenia, ale výsledky skúmania vplyvu Angelininho článku vo viacerých publikovaných štúdiách.
CRED je silný nástroj aj pre rodičov, ktorí chcú presvedčiť deti, aby jedli viac zeleniny. V experimentoch viedlo verbálne ponúknutie jedla deťom k 25 % úspechu, ísť vzorom viedlo až k 75 % úspechu. Celkovo preferencie ľudí voči rôznym jedlám a aj množstvu skonzumovaného jedla je ovplyvnené tým, čo a koľko ľudia okolo jedia.
A podobne altruizmus a prispievanie na charitu je nákazlivé až v momente, keď namiesto kázania idete vzorom. Toto sú triviálne poznatky pre každého, kto niekedy vychovával deti. Tie nebudú také, aké im sem tam nakážete, ale budú reflektovať to, ako sa bežne správate. Preto je výchova dieťaťa k nejakým hodnotám taká náročná, musíte najskôr zmeniť seba a svoje správanie.
Kultúrne učenie od prestížnych ľudí posilnené CREDom dokáže aj také veci, ako spôsobiť epidémiu samovrážd. Výskum ukazuje, že pacientami 0, ktorí sú zároveň aj super-šíriteľmi, sú často celebrity. Tie následne imitujú ľudia s podobnými demografickými charakteristikami. To, že ide skutočne o výsledok kultúrneho prenosu vieme vďaka tomu, že títo ľudia používajú pri samovražde rovnaké techniky. A zároveň ide o štatisticky „nadmerné samovraždy“. Teda sa celkovo zabije viac ľudí, než je bežné v určitom čase a tento nárast nie je vykompenzovaný následným poklesom samovrážd.
Čo to znamená pre vzdelávanie a jeho hodnotu?
To rozoberiem v druhej časti o mesiac. Podporovatelia o tom môžu diskutovať v súkromnej skupine, kde ju pošlem už teraz. A okrem toho niečo navyše o ruskej sekte Skopci, PC hre na božstvo Black and White, či o rozdieloch medzi CRED a nákladnými signálmi.
Róbert Chovanculiak, INESS
Budem rád, ak tento newsletter zazdieľate vaším priateľom aj nepriateľom. Substack spustil novú službu a vďaka nej môžete získať odmeny za odporúčanie.
Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.
Ak nechcete zmeškať žiadnu novinku zo sveta pokroku bez povolenia, môžete ma sledovať na sociálnych sieťach: