Monokultúra, domestikácia a evolúcia v školstve #55

Zahrajme si hru. Skúste jednou vetou popísať hlavný problém školstva, jeho príčinu, riešenie a čo bude jeho výsledkom. Takto to vyšlo mne:

Problémom je monokultúra vzdelávania zapríčinená domestikáciou štátom a riešením je rozmrazenie evolúcie, ktorého výsledkom bude diverzita vo vzdelávaní.

Týchto 18 slov je abstrakt eseje nižšie. Prečítať si ju môžete aj vo forme PDF na stránkach INESS.

Ak vám príde použitá evolučná terminológia ako nevhodná metafora pre školstvo, tak vás chcem ukľudniť pobúriť. Ja to ani nemyslím metaforicky, ale prísne deskriptívne. A nie som sám. Rôzne spoločenské vedy priznávajú, že sme zvieratá (evolučná psychológia) a žijeme v symbióze s organizmom menom kultúra, na ktorý platia všetky evolučné zákonitosti. A školstvo je súčasťou kultúry v jej širokom slova zmysle.

V skutočnosti myslenie v evolučných intenciách začalo v spoločenských vedách ešte dávno pred tými biologickými. Škótski morálni filozofovia 18. storočia si všimli, že rôzne kultúrne fenomény ako právo, morálka, peniaze a ekonomika sú výsledkom ľudského konania, ale nie ľudského zámeru. Nikto ich nevymyslel, ale vyvinuli sa spontánne v evolučnom procese. A nakoniec aj sám Charles Darwin, otec evolučnej biológie, priznal, že sa inšpiroval dielami ekonómov ako Bohatstvo národov od Adama Smitha či Esej o princípoch populácie od Thomasa Malthusa.

Problém je monokultúra

V slovenskom školstve je už dekády pestovaná monokultúra vzdelávania na viacerých úrovniach. Od tej kurikulárno-pedagogickej až po manažérsko-organizačnú.

Monokultúra však sama o sebe nie je zlá. Len je potrebné zhodnotiť jej výhody a nevýhody v kontexte cieľov, ktoré chceme dosiahnuť. Monokultúra je vhodný spôsob manažovania ekosystému, keď je cieľom maximalizovať jeden zvolený parameter, pričom je možné ignorovať všetky ostatné dimenzie problému. A zároveň sa ekosystém nachádza v stabilnom prostredí, kde nie je vystavený rýchlym zmenám.

Monokultúra môže byť v poriadku, ak je cieľ z metra štvorcového lesa dostať maximálny objem dreva. Pričom idú na druhú koľaj všetky ďalšie dimenzie ako biodiverzita v lese či jeho turistický potenciál. Nevýhodou je krehký ekosystém, ktorý sa nedokáže adaptovať na rýchle zmeny podmienok. Napríklad, keď sa z času na čas objaví lykožrút spolu so silnejším vetrom a výsledkom je lesná kalamita.

Otázka je, či sú tieto výhody a nevýhody monokultúry vhodné pre školstvo. V minulosti tomu tak pravdepodobne do určitej miery mohlo byť. Vznik verejného školstva je vo viacerých krajinách spájaný s dopytom štátov po úradníkoch a vojakoch a po rozširovaní ideológie národnej identity obyvateľov na určitom území. Išlo tak o jasne definované univerzálne ciele, kde sa príliš nehľadelo na ďalšie dimenzie vzdelávania a výchovy detí. Taktiež bola výrazne vyššia miera stability prostredia. Predovšetkým ak ide o pracovné a spoločenské podmienky.

Situácia sa však zmenila. Od vzdelávania očakávame menej univerzality a viac individuality, ktorá berie do úvahy rôzne dimenzie. A rovnako sa zmenila aj spoločenská dynamika. Rýchlosť zmien pracovných a spoločenských podmienok je bezprecedentná. Preto všetko nasvedčuje tomu, že nevýhody monokultúry v týchto podmienkach prevyšujú jej benefity. Monokultúra vzdelávania je príliš fragilná a jej výstupy neberú do úvahy diverzitu požiadaviek žiakov a ich rodičov.

Tohto problému súčasnej monokultúry v školstve sú si vedomí aj rôzni reformátori. Ich problém však spravidla je, že chcú len staršiu monokultúru nahradiť novšou. Smreky nahradiť borovicami. To však nie je skutočné riešenie problémov monokultúry. Skutočné riešenie problémov monokultúry sa volá diverzita.

Predtým, ako sa pozrieme na to, ako priniesť diverzitu a čo od nej môžeme očakávať, musíme pochopiť, čo sú príčiny súčasnej monokultúry.

Príčinou je domestikácia

Súčasná monokultúra vo vzdelávaní je výsledkom domestikačného tlaku štátu. Tento tlak sa prejavuje vo všetkých aspektoch školy – od kurikulárnej cez prevádzku školy, zamestnávanie a odmeňovanie učiteľov až po výber učebníc a stanovovanie princípov a cieľov vzdelávania. Jednoducho riaditelia škôl žijú v domestikovanom prostredí, kde veľkú časť ich agendy prebral na seba štát.

Riaditelia a zriaďovatelia škôl potom nemajú príliš veľkú motiváciu a možnosti byť inovatívni a vyvíjať iniciatívu. Prečo by mali budovať vzdelávaciu filozofiu svojej školy, keď máme Štátny pedagogický ústav, ktorý produkuje štátne vzdelávacie programy, kde je popísaný obsah a ciele vzdelávania a aj obsahový a výkonový štandard žiakov? Teda je predpísané, čo všetko, prečo, a do akej úrovne majú žiaci ovládať. K tomu máme Rámcové učebné plány, ktoré predpisujú hodinové dotácie pre predmety. A poslanci parlamentu pravidelne „riešia spoločenské problémy“ pridávaním jednej hodiny telesnej výchovy, dejepisu, alebo brannej výchovy.

Prečo by mal riaditeľ aktívne manažovať prácu učiteľov, dávať im spätnú väzbu a pomáhať im vytvárať vzdelávacie materiály, keď všetci učitelia museli splniť náležitosti pedagogickej spôsobilosti a prešli magisterským vzdelaním druhého stupňa na pedagogickej fakulte? Riaditeľ nemôže zamestnať učiteľa, ktorý toto všetko nespĺňa. Alebo prečo by ich mal špeciálne motivovať a rôzne odmeňovať, keď drvivá väčšina ich platov je determinovaná tabuľkami, ktoré sa schvaľujú na ministerstve školstva?

Prečo by mal riaditeľ rozvíjať a kontrolovať kvalitu procesov a prácu učiteľov na svojej škole, keď máme Štátnu školskú inšpekciu? A tá kontroluje procesnú stránku školy a či je každý aspekt školy v súlade so všetkými 750 reguláciami, ktoré musia spĺňať. A ktorých splnenie im zaručí, že nebudú mať problémy. Najnovšie ministerstvo (domestikátor) vydalo novú vyhlášku (realizovalo domestikačný transfer), v rámci ktorej udelilo riaditeľom (domestikantom) povinnosť umývať všetky okná 4 krát do roka.

Prečo by mal riaditeľ riešiť vyberanie učebníc, keď peniaze dostane iba na tie, ktoré majú pečiatku ministerstva školstva? Prečo by mal riešiť, ako kvalitne varí školská jedáleň, keď na webstránke ministerstva školstva si musí stiahnuť 53 MB súbor s názvom „Materiálno – spotrebné normy a receptúry pre školské stravovanie“, kde sa nachádza 26 kategórií jedál, v ktorých sa nachádza viac ako tisíc receptov? Nájdete medzi nimi do detailov rozpísané recepty aj s technologickými postupmi napríklad na uvarenie položky 18.007 - Prívarok kelový so zemiakmi. A k tomu bol vytvorený samostatný dokument „Aplikácie“ noriem v stravovaní, ktorý ma 30 strán a rozoberá do detailu fungovanie jedálni.

Tento domestikačný tlak štátu je ešte zosilnený skutočnosťou, že väčšina riaditeľov na Slovensku sú riaditelia verejných škôl. To znamená, že sú to len dočasní správcovia, ktorých navyše vyberajú iní dočasní správcovia – starostovia a školská rada. A ako všetci dočasní správcovia, aj riaditelia zvyknú mať krátkodobejší horizont uvažovania a menej intenzívnu motiváciu veci meniť. Ich budúci život nie je priamo zviazaný s úspešnosťou ich školy. Škole sa môže dariť a riaditeľ bude napriek tomu vymenený. Alebo môže škola stagnovať, ale ak nebude robiť príliš veľké vlny, tak sa tam udrží do dôchodku.

Monokultúra vzdelávania na Slovensku je tak výsledkom dlhoročnej domestikácie dočasných správcov škôl. A tí postupne stratil časť svojich schopností. Biológ by povedal, že domestikačným tlakom prišli o časť kognitívnych schopností. Systém ich degradoval do menej náročnej úlohy úradníkov, ktorí zabezpečujú, aby sa na škole neporušoval zákon, vyhlášky, regulácie a aby sa tam kúrilo a svietilo.

Riešením problému monokultúry je tak stopnúť domestikačný tlak štátu a umožniť rozmraziť evolúciu v školstve.

Riešením je rozmrazenie evolúcie

Rozmrazenie evolúcie, ktorá je schopná v tomto ekosystéme priniesť požadovanú zmenu, vychádza z dvoch predpokladov a vyžaduje tri mechanizmy. Najskôr predpoklady.

Prvým predpokladom, ktorý musia prijať rozsievači monokultúry je, že nikto nevie, ako má vyzerať správny systém vzdelávania. Podobne ako nikto na svete nevie, ako ma vyzerať správne auto, mobilná aplikácia, alebo marketingová kampaň. A nevedia to ani tí najväčší odborníci na strojárenstvo, programovanie a marketing. Dnes vo svete nevyrábajú najlepšie autá spoločnosti založené najlepšími strojármi. Alebo najlepšie aplikácie nevymysleli najlepší IT odborníci na univerzitách. Najúspešnejšie marketingové firmy nezakladajú najcitovanejší výskumníci v marketingu. Tie najlepšie autá, aplikácie a marketingové kampane sú výsledkom procesu podnikateľského objavovania v ekosystéme so spätnou väzbou a správne zladenými motiváciami. Inými slovami, výsledné produkty a služby sú výsledkom evolučného procesu.

Druhým predpokladom je, že záver prvého predpokladu nie je metafora. To, ako vyzerajú produkty a služby v trhovej ekonomike je výsledkom skutočného evolučného fenoménu. Podobne ako aj inštitúcie, jazyk, inovácie alebo celá kultúra v širokom zmysle slova. Všetky tieto oblasti sú založené na evolučných princípoch, ktoré pre svoje fungovanie vyžadujú tri kľúčové mechanizmy: variáciu, selekciu a replikáciu.

Tieto princípy fungovania je potrebné vniesť aj do školstva a tak rozmraziť evolúciu vzdelávania. To znamená zaviesť možnosť pre ľudí prichádzať s novými spôsobmi ako a čo učiť deti. Tieto nové mutácie by mali byť do minimálnej miery obmedzované domestikátorom. Avšak mal by na ne pôsobiť prísny selekčný tlak vo forme spätnej väzby od žiakov a ich rodičov. To znamená, že nefunkčné mutácie musia opúšťať ekosystém. Čo pomôže uvoľniť zdroje a priestor pre tie funkčné a životaschopné, ktoré sa budú môcť rýchlejšie replikovať a uspokojovať ďalších a ďalších zákazníkov.

Teda reforma školstva, ktorá bude mať šancu vyriešiť jeho súčasné problémy, nespočíva v presnom zadefinovaní riešení – v rozšírení novej monokultúry. Ale vo vytvorení inštitucionálnych podmienok, ktoré umožnia generovať tieto riešenia zospodu – a tým rozširovať diverzitu. Nepotrebujeme správny výsledok ale funkčný algoritmus, ktorý bude schopný generovať správne výsledky v rýchlo sa meniacom prostredí.

Že je také niečo možné, ukazujú príklady škôl a celých vzdelávacích prístupov, ktoré vznikajú mimo regulačno-byrokratickej kazajky štátu. Ide spravidla o príklady súkromných škôl, resp. škôl, ktoré majú legislatívnu výnimku a získali vysokú mieru autonómie od verejného školstva.

Výsledkom je diverzita vzdelávania

Jeden zo spôsobov, ako sa pozrieť na diverzitu vzdelávania, je kategorizovať ju podľa zdroja pridanej hodnoty. Vo svete existuje množstvo modelov škôl, ktorých pridaná hodnota vzniká na rôznych úrovniach vzdelávacieho procesu. Z tohto pohľadu môže škola fungovať ako Amazon, komunita, McDonald’s, alebo Michelin. Pričom ani jeden z nich nie je ten „správny model“ vzdelávania, rovnako ako neexistuje ten „správny model“ reštaurácie.

Škola ako Amazon.

Sieť súkromných škôl Sabis má 70-tisíc žiakov v 20 krajinách sveta a model jej vzdelávania je založený na využívaní veľkého množstva dát. Žiaci na školách Sabis sú každý týždeň testovaní a výsledky týchto testov ovplyvňujú chod celej školy. Učitelia na ich základe upravujú svoje vyučovanie, rozhodujú sa k čomu sa vrátia a komu odporučia doučovanie. Stredný manažment na ich základe kontroluje a hodnotí prácu učiteľov. A samotní žiaci majú pravidelnú spätnú väzbu o tom, čo im ide a kde musia zabrať. Toto využívanie dát je súčasťou informačného systému s názvom „Academic Monitoring System“, na ktorom pracujú desiatky programátorov a je integrovaný s tvorbou obsahu a formy vzdelávania školy. Na úrovni každej školy vznikajú tzv. history files, čo je kompletná databáza každého žiaka. Napríklad databáza výsledkov jedného siedmaka z matematiky má 102 strán. V tejto databáze je zaznamenaná každá odpoveď v každom teste z každého okruhu preberanej látky. Dáta sú tak v Sabis majákom, ktorý svieti na cestu a okolo ktorého sa všetko v škole točí.

Škola ako komunita

Ak existuje škola, ktorá sa dá opísať slovným spojením „škola hrou“ tak je to Sudbury Valley School. Tento model využívajú po celom svete vysoké desiatky škôl a je mediálne známy svojím slobodným prístupom k žiakom. V škole nie sú žiadne predmety, známky, domáceho úlohy, vyučovacie predmety, zvonenie, rozvrh ani skúšky. Avšak pre fungovanie školy sú oveľa dôležitejšie pravidlá, mechanizmy hlasovania a písané a nepísané normy správania sa, ktoré jej umožňujú fungovať ako vzdelávacej komunite. Len Manažérsky manuál školy má viac ako 800 strán a obsahuje informácie o všetkých možných aspektoch života v škole. Popisuje napríklad, že hlavný zákonodarný orgán školy (School Meeting), kde má každý žiak a zamestnanec jeden hlas, sa riadi podľa procedurálneho parlamentného pravidla Robert's Rules of Order. Hlavnou pridanou hodnotou Sudbury škôl sú tak jedinečné inštitúcie umožňujúce pestovať fungujúcu vzdelávaciu komunitu.

Škola ako McDonald’s

Sieť reštaurácií McDonald’s je známa vysokou mierou štandardizácie. O niečo podobné sa pokúša vo vzdelávaní napríklad škola Success Academy. Je to sieť, ktorá ma už 60-tisíc žiakov a približne 100 škôl, ktoré sídlia v New Yorku. Učitelia v týchto školách dostávajú kompletne spracovaný obsah vyučovania. Ten ide až do takých detailov, ktoré predpisujú, kedy čo povedať, napísať na tabuľu a ako reagovať na otázky a odpovede detí. K tomu učitelia dostávajú mentoring, pravidelnú spätnú väzbu a pomoc pri vyučovaní. Rovnako štandardizované sú aj pravidlá správania sa v triede, jej vybavenie a aj chod celej školy. Tento typ škôl zdôrazňujúci dôležitosť štandardizácie sa ukazuje ako veľmi efektívny pri vzdelávaní detí z generačnej chudoby. A zároveň umožňuje poskytovať veľmi kvalitné vzdelávanie aj s neskúsenými učiteľmi a personálom.

Škola ako Michelin

V reštauráciách, ktoré získajú hviezdu Michelin varia jedineční kuchári s veľkým ľudským kapitálom. Podobný prístup zvolila sieť škôl KIPP, ktorá má už viac ako 120-tisíc žiakov v 280 školách po celých USA. Tento typ škôl vkladá dôveru do roly riaditeľa, ktorý musí byť kvalitný líder. To pre školu znamená, že jej riaditeľ musí mať absolvovanú prestížnu univerzitu, vysokú motiváciu a prejsť náročným výberovým konaním. Následne úspešný kandidát absolvuje dva roky intenzívneho vzdelávania v oblasti vedenia kvalitnej školy, čoho súčasťou je aj prax na už existujúcich školách. Následne sa takýto nový riaditeľ obklopuje podobne kvalitným personálom aj na svojej škole. Učitelia na KIPP školách často pochádzajú z radov organizácie Teach for America. A očakáva sa od nich kvalitná, tvrdá a odhodlaná práca. Pridaná hodnota tohto typu škôl tak vzniká v riaditeľni a zborovniach a je založená na „učiteľoch-hrdinoch“.

Viacerí sa ma pýtate, ako môžete podporiť tento newsletter. Najlepší pomer medzi vašimi nákladmi a mojimi benefitmi dosahuje určite zdieľanie vo vašich kruhoch. Za každé vám budem vďačný:

Róbert Chovanculiak, INESS

Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.

Ak nechcete zmeškať žiadnu novinku zo sveta pokroku bez povolenia, môžete ma sledovať na sociálnych sieťach:

Facebook / Instagram / Twitter / LinkedIn