Potrebujeme Amazon školy a Apple učebnice #48
Koľko investovala minulý rok vaša miestna škola do výskumu a vývoja?
Na Slovensku máme viac ako desať fakúlt s pedagogickým a učiteľským zameraním, kde každý deň robí výskum približne stovka profesorov pedagogiky. Napriek tomu mnoho inovácií na našich školách nevidieť. Dôvod? Stačí sa spýtať otázku, koľko investovala minulý rok vaša miestna škola do inovančného vývoja. Nie, nejde o odpoveď. Tú všetci poznáme. Ide o otázku. Koľkých z vás zaskočilo, že sa na také niečo vôbec pýtam? A to je ten problém.
Tie najúspešnejšie firmy bežne investujú 10 - 15 % tržieb do výskumu a vývoja (R&D). Môžu si to dovoliť, lebo majú dostatočnú veľkosť. R&D ma vysoké fixné náklady, ktoré potrebujete rozložiť medzi veľké množstvo vyrobených výrobkov alebo poskytnutých služieb. Podmienkou kvalitného výskumu a vývoja je preto konsolidácia trhu. Malé lokálne firmy sú nahrádzané veľkými korporáciami. Deje sa tak z impulzu zákazníkov, ktorí dlhodobo preferujú nižšie ceny, vyššiu kvalitu a štandardizovanú úroveň služieb.
A to je kameň úrazu školstva. Veľká fragmentácia. Na Slovensku máme 2 600 základných a stredných škôl, 2 600 riaditeľov a 1 700 zriaďovateľov. To znamená, že drvivá väčšina škôl je sama ako kôl v plote. Sú jedinou školou svojho zriaďovateľa. A navyše väčšinou ide o malú školu s počtom žiakov do 150. Vzdelávanie má tú smolu, že v ňom nevznikla žiadna veľká korporácia. Že nemáme Amazon školy, Microsoft na vyučovanie a inštrukcie, Apple na školské pomôcky a vzdelávací software. Máme len jedno skostnatené Ministerstvo školstva, kde sa príliš často striedajú rôzni politici a príliš dlho sedia rovnakí úradníci.
Dá sa to
Ale vo svete existuje pár súkromných škôl, ktoré získali dostatočne veľké úspory z rozsahu. Jednou z nich je moja obľúbená škola Sabis, o ktorej som písal, že dokázala zamestnať svojich žiakov. Táto škola funguje už viac ako 100 rokov, má po svete 70-tisíc žiakov vo viac ako 20 krajinách sveta. Má teda dostatočný priestor na investovanie do výskumu a vývoja
Táto škola si od svojich začiatkov na prelome 19. a 20. storočia zakladala na podrobnom sledovaní vývoja vedomostí a zručností svojich žiakov. Fyzickým vypisovaním dokumentov a ich ukladaním do kartoték vytvárala rozsiahle databázy. Tie im však postupne prerástli cez hlavu a začali skôr predstavovať príťaž ako aktívum. Vtedy sa škola rozhodla zainvestovať do informačných technológií. V 60. rokoch kúpili na školu jeden z vôbec prvých počítačov v Libanone. Išlo o vysokú investíciu na úrovni nákladov otvorenia a vybavenia celej novej triedy. K počítaču nebol dostupný potrebný software, a tak k nemu museli prikúpiť aj manuál programovacieho jazyka a svoju prvú databázu si naprogramovali sami.
Dnes je tvorba a využívanie digitálnej databázy na Sabis školách samostatný systém s názvom „Academic Monitoring System“ (AMS), ktorý beží na pokročilých Oracle databázach a na jeho vylepšovaní pracujú v centrále na plný úväzok vysoké desiatky softwarových vývojárov. Vstupnými dátami AMS sú hodnotenia žiakov, ktorí sú testovaní pravidelne každý týždeň v počítačových triedach s názvom „Integrated testing and learning.” Takéto frekventované testovanie je kľúčovým majákom v celej škole - pomáha žiakom, učiteľom aj vedúcim pracovníkom.
Testovanie a žiaci
Novým žiakom trvá nejaký čas, kým si zvyknú na pravidelné testovanie každý týždeň. Ale neskôr ho považujú za normálnu súčasť ich štúdia a dokonca sú zaň radi. Nemusia napríklad zažívať stresy, ktorým sú bežne vystavení žiaci pred veľkými, štvrťročnými alebo polročnými písomkami. Ich vysoká dôležitosť a nízka frekvencia na tradičných školách vedie k „bulimistickému učeniu“, kedy sa žiaci pred skúškou rýchlo naučia, čo potrebujú, následne to na skúške vyklopia, a po nej rovnako rýchlo zabudnú. To sa žiakom na školách Sabis nedeje.
Ďalším rozdielom je, že na tradičných školách je hlavnou funkciou testovania v tom lepšom prípade hodnotenie snahy žiakov. V tom horšom len ich predispozícii. Testy odpovedajú na otázku, či si žiaci splnili svoje povinnosti – a keď nie, tak sú potrestaní zlou známkou. Na školách Sabis je hlavnou funkciou testovania včasná a presná spätná väzba, aby žiaci zistili, čo im ide a kde naopak musia zabrať. Po každom teste sa žiaci hneď dozvedia výsledok a pri nesprávnych odpovediach sú im navrhnuté kapitoly a časti učebníc, kde sa môžu doučiť to, čo nepochopili správne. Systém si navyše pamätá ich odpovede a nasledujúci test dostanú individualizovaný, aby overil, či sa správne doučili, čo naposledy nevedeli.
AMS sa využíva aj pri diagnostike nových žiakov, ktorí prídu na školu. V Sabis totižto triedy nedefinujú podľa veku žiaka, ale podľa toho, či majú potrebné vedomosti a zručnosti, aby zvládli učivo v danom ročníku. To však vôbec neznamená, že všetky deti v triede majú rovnaké schopnosti a predispozície. Vďaka diagnostike vedia identifikovať prípadné medzery žiakov v chápaní dôležitých konceptov, ktorých ovládanie je predpokladom zvládnutia daného ročníka. V tradičných školách je bežné, že keď sa žiak nenaučí dôležitú látku alebo v niektorých prípadoch sa dokonca nenaučí poriadne ani čítať, tak sa to s ním vezie aj nasledujúce roky. Toto si však v školách, kde sa počíta výsledok a nie účasť, nemôžu dovoliť. Tu neobstojí výhovorka "chýbal som, keď sa učilo...".
Táto diagnostika im pomáha aj pri kombinovaní rôznych žiakov do tried. Podľa vzdelávacej filozofie Sabis sa musia ľudia naučiť komunikovať a spolupracovať so širokou paletou ľudí s rôznou úrovňou schopností. Aj preto sa vyhýbajú zgrupovaniu šikovných žiakov spolu v jednej triede, ale majú vlastné pravidlá a dizajn na namixovanie správneho pomeru detí v jednotlivých triedach. Cieľom je vhodne vyladiť dynamiku kolektívu s cieľom maximalizovania možnosti peer-to-peer učenia. V tradičných školách je zloženie detí v triedach výsledkom náhody vo forme veku narodenia detí.
Testovanie a učitelia
Ak niekomu testy na Sabis škole hodnotia snahu a výkon, tak to nie sú žiaci, ale učitelia. Testy tak neodpovedajú na otázku, či sa žiaci naučili, čo mali, ale či učitelia odučili, čo mali. V skutočnosti to bola aj prvotná príčina zavádzania pravidelného testovania žiakov – vlastníci Sabis riešili problém, ako zistiť, kto je dobrý učiteľ a či sa niekto nefláka alebo nemá problémy s odovzdávaním vedomostí.
Riešením tohto problému bolo oddelenie funkcie učenia od funkcie hodnotenia žiakov. A tak zaviedli testy pre žiakov, ktoré netvoria ani neopravujú učitelia. Výhodou pre učiteľov bolo, že im odpadla povinnosť na hodinách robiť a doma vyhodnocovať testy. Nevýhodou zas, že nevedia úplne presne, čo bude na testoch a musia sa naozaj snažiť, aby ich žiaci boli úspešní. Keď v Sabis zavádzali túto inováciu, tak sa to nepáčilo všetkým učiteľom. Mnohí sa sťažovali, že im vedenie nedôveruje a pár ich aj zo školy odišlo. Dnes týmto testovaním však prechádzajú všetci učitelia, ktorí učia 70-tisíc žiakov na Sabis školách po celom svete.
Pridaná hodnota celého systému testov leží predovšetkým v ich interpretácii a aplikácii do vyučovania. Testy a ich výsledky majú samé o sebe nízku hodnotu, ak sa nestanú integrálnou súčasťou vzdelávacieho procesu. AMS systém v Sabis automaticky tvorí týždenné reporty o progrese každého žiaka, triedy aj celej školy. Z nich vie učiteľ okamžite vyčítať, či jeho výklad pochopila väčšina žiakov a pomáha mu identifikovať tých, ktorí majú problém. Týmto žiakom sa môže následne viac venovať, resp. sa im venujú šikovnejší žiaci v rámci peer-to-peer učenia alebo dostanú väčšiu časovú dotáciu potrebných predmetov. Ak učiteľ zistí, že väčšina triedy učivo nepochopila, tak sa k nemu musí vrátiť. Takto testovanie priamo ovplyvňuje to, aký je obsah jednotlivých vyučovacích hodín.
Tieto dáta nepomáhajú len učiteľom, ale aj strednému manažmentu školy v podobe kontrolórov kvality tzv. „Academic Quality Controllor“ (AQC). Tí dostávajú v reálnom čase spätnú väzbu o kvalite vyučovania - či niekde nevzniká problém, niektorá trieda nezaostáva alebo učiteľ nezlyháva. To je z pohľadu manažovania školy veľmi dôležité. Takto IT technológie vnášajú do vzdelávania na dátach založené rozhodovanie. Reporty sú dôležitým parametrom, o ktorom diskutujú učitelia, kontrolóri a riaditelia, keď idú robiť dôležité rozhodnutia.
Vďaka takto nastavenému systému AMS a kontroly zo strany AQC je oveľa menej pravdepodobné, aby na konci roka nejaké dieťa prepadlo. Išlo by o zlyhanie konkrétneho učiteľa, kontrolóra alebo celej školy. Na tradičných školách je hodnotenie veľmi subjektívne a pomalé. Známky z predmetov majú otáznu výpovednú hodnotu - každý učiteľ si môže nastaviť latku sám podľa seba. A nejaké podporné procesy sa rozbehnú až v momente, keď žiak prepadá. To je však už z pohľadu intervencie do vzdelávania žiaka často neskoro. Porovnajte si to so školami Sabis, kde prinášajú reporty dáta prakticky v reálnom čase a sú objektívne porovnateľné v rámci školy.
Ako vyzerajú testy a reporty
Výskumníci v centrále Sabisu spolu vytvorili už viac ako 1 milión testových otázok, z ktorých sú náhodným spôsobom vyberané pri testovaní žiakov po celom svete. Učiteľ len zadá aký predmet a tému treba otestovať, úroveň zložitosti a čas, ktorý majú žiaci na test. Za pár sekúnd sa pred žiakmi objavia jedinečné testy. V nich sa nenachádzajú len otázky s odpoveďami od a) po d), ale aj komplexnejšie otázky na riešenie takých úloh, ktoré majú viacero krokov. Raz za štyri týždne absolvujú žiaci tzv. „periodickú skúšku“, ktorá testuje schopnosť kombinovať rôzne koncepty a robiť z nich syntézy.
Za vytvorením správne naformulovanej otázky je celá veda. Najdôležitejším aspektom je vytvorenie tzv. „distractorov“ (rozptyľovačov), čo sú nesprávne možnosti v otázke. Tie musia byť navrhnuté tak, aby bola minimalizovaná pravdepodobnosť, že žiak odpovie správne z nesprávnych dôvodov. Aj preto je proces schvaľovania nových otázok viacstupňový. Novovytvorená otázka je najskôr označená ako „medená“, potom ju musia skontrolovať tri stupne kontrolórov, aby sa posunula od „bronzovej“, cez „striebornú“ až po „zlatú“, čo umožní jej vypustenie do sveta škôl. A až keď sa otázka overí aj v praxi, dostane označenie „platinová“, čo z nej robí plnohodnotnú otázku.
Na úrovni každej školy vznikajú tzv. history files, čo je kompletná databáza každého žiaka. Napríklad databáza výsledkov jedného siedmaka z matematiky má 102 strán. V tejto databáze je zaznamenaná každá odpoveď v každom teste z každého konceptu. Môžete sa tak preklikať až k jednotlivým úlohám, ktoré žiak riešil počas celého štúdia. Spomínaný siedmak napríklad v úlohe označenej MR01046 až MR01049 riešil:
Delenie jednociferným číslom: jednociferný podiel so zvyškom
Delenie jednociferným číslom: dvojciferný podiel bez zvyšku
Delenie jednociferným číslom: viac ako dvojciferný podiel so zvyškom
Každý koncept je testovaný viackrát v priebehu vzdelávania, aby sa eliminoval efekt krivky zabúdania v čase. Učitelia a kontrolóri si môžu pri každom žiakovi pozrieť kedy, koľkokrát a ako úspešne odpovedal žiak pri jednotlivých konceptoch. Takto dokážu odhadnúť, či naozaj žiak vie deliť jednociferným číslom, alebo nie. Tento odhad dokonca automatizovali a na základe rozsiahleho množstva dát dokáže ich software priradiť jednotlivým žiakom v jednotlivých konceptoch tzv. „Sabis skóre“, ktoré vyjadruje, ako dobre žiak rozumie látke. Toto skóre môže indikovať štyri možné výsledky:
Nie je potrebné doučovanie
Žiaka stačí raz pretestovať
Je potrebné viacnásobné pretestovanie
Je potrebné doučenie aj pretestovanie
Samotný výpočet skóre zohľadňuje počet testovaní, ich správnosť a časový interval medzi nimi. Presný výpočet skóre je obchodným tajomstvom školy Sabis. Pre žiakov je však dôležité, že výsledok ide priamo učiteľom, kontrolórom a vedúcemu predmetu na danej škole.
Sabis dnes svoje monitorovacie, testovacie a manažérske systémy prenajíma a licencuje ďalším školám. Z jednej funkcie školy tak spravila Sabis samostatný produkt na predaj. Podobne, ako to majú vo zvyku veľké internetové spoločnosti ako napríklad Amazon.
Viete si predstaviť, že niečo podobné vznikne aj na slovenských školách v rámci nejakej reformy Ministerstva školstva? Nemožné. Takéto niečo mohlo vzniknúť na školách Sabis len vďaka tomu, že ide o súkromnú sieť škôl s dostatočným priestorom na dlhodobé investície do výskumu a vývoja. Dnes je výsledkom týchto investícií akumulovaný intelektuálny kapitál v podobe všetkých systémov a procesov, ktoré na školách Sabis fungujú. To sa dá ťažko replikovať cez reformu z Bratislavy. V Bratislave môžu len vytvoriť podmienky a odstrániť prekážky, aby školy ako Sabis u nás vznikali. To sa však zatiaľ nedeje.
Róbert Chovanculiak
Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.
Ak nechcete zmeškať žiadnu novinku zo sveta pokroku bez povolenia, môžete ma sledovať na sociálnych sieťach: