Hugenoti, kráľ slnko a 1688: boj o ľudský kapitál (1/2)
1685 – rozbuška so sudom ľudského kapitálu
Čítate newsletter Pokrok bez povolenia. Pôvodne bol o tom, ako internet konkuruje politikom. Teraz o tom, ako rozmraziť evolúciu vo vzdelávaní. Pridajte sa k 3200 odberateľom, staňte sa podporovateľom, alebo newsletter zdieľajte. Ďakujem.
Sme, kto sme, vďaka výchove alebo prírode? Nurture vs. Nature je večná dilema. V skutočnosti by to však mala byť trilema. Zabúda sa na tretí faktor, ktorým je kultúra. Tá má nemenej výrazný vplyv na to, kto sme. Len je ťažšie viditeľná. A to napriek tomu, že je všade okolo nás. Alebo skôr vďaka tomu. Kultúra je pre nás ako voda pre rybu. Neuvedomujeme si jej dôležitosť, až kým nás z nej niekto nevytiahne. A neukáže nám, že existuje aj život na suchu.
Ako ekonóma zaujímajúceho sa o vzdelávanie, ma fascinujú kultúry, ktoré majú silný vplyv na ľudský kapitál a ten zas na ekonomiku. Po židoch, jezuitoch, protestantoch, aziatoch, severanoch sa tentokrát pozrieme na hugenotov.
Kto z vás o nich niekedy počul nech zdvihne ruku. Hugenoti boli francúzskou odnožou kalvinistického protestantizmu, ktorá vznikla v krajine tradične oddanej katolicizmu. Ich podiel na obyvateľstve sotva dosiahol desatinu, no ich prítomnosť dokázala rozvíriť vody francúzskej histórie. Možno ste počuli o Bartolomejskej noci. To vo Francúzsku 24. augusta 1572 katolíci povraždili stredovekými zbraňami tisíce hugenotov.
Textilní baróni
Tieto náboženské konflikty sa podarilo ukončiť v roku 1598 takzvaným Nantským ediktom, po ktorom získali francúzski kalvíni náboženskú slobodu a politickú rovnoprávnosť. Jeden podpísaný papier uložený v zásuvke určite nedokázal obratom zmeniť postoje ľudí na uliciach, ale situácia sa výrazne upokojila. Začalo sa zlaté obdobie hugenotov vo Francúzsku.
Hugenoti ako správni protestanti verili, že vzťah medzi človekom a Bohom nepotrebuje žiadneho sprostredkovateľa, ale buduje sa priamo čítaním Biblie. Princíp známy ako Sola scriptura. Tento postoj k viere mal zásadný vplyv na ich ľudský kapitál: stali sa plne gramotnou menšinou, ktorá kládla silný dôraz na vzdelanie vo svete negramotných a nevzdelancov. To sa spolu s ich statusom prenasledovanej menšiny odrazilo aj v ich ekonomickom postavení. Podobne ako židia aj oni žili v mestách a podnikali a pracovali predovšetkým v sofistikovanejších povolaniach. Súčasní akademici a aj doboví úradníci sa zhodujú, že hugenoti boli disproporčne zastúpení v obchode, finančnom sektore a hlavne v prvopočiatkoch priemyselnej výroby. Táto disproporcia bola taká veľká, že niektorí označujú náboženský boj katolíkov a protestantov vo Francúzsku ako triedny boj medzi „hugenotskou buržoáziou a katolíckym proletariátom“.
Hugenoti boli skutočnými majstrami textilného priemyslu. A čo bola oceľ pre 19. storočie, ropa pre 20. storočie a informácie pre 21. storočie, to bol textil pre 17. storočie. Kto bol pri zdroji jeho produkcie, ten bol na ekonomickom tepe dňa a riadil významnú časť hospodárskeho života. Avšak textil nebol ich jedinou doménou. Pracovali aj vo výrobe papiera, skla, hodiniek a spracovania kovov.
Navyše hugenoti boli aj významní inovátori a pomohli položiť základy priemyselnej revolúcie vo Francúzsku. Kvantitatívny výskum ukazuje, že prítomnosť hugenotov v rôznych mestách Francúzska koreluje s predplatným odbornej publikácie Encyclopédie, ktorá je považovaná za jeden zo stavebných kameňov osvietenstva a na približne 1000 stranách obsahovala súbor vedeckého a technologického poznania doby. A prítomnosť tohto „ľudského a papierového kapitálu“ sa presne prekrýva s oblasťami, kde vo Francúzsku vypukol priemyselný rast.
Dnes už vieme, že podmienkou vzniku priemyselnej revolúcie nebola všeobecná gramotnosť ani vzdelanie širokých más. Jej príchod nebol otázkou schopností priemerného pracovníka, jej pilierom bola vynaliezavosť a technická zdatnosť malej, no mimoriadne talentovanej menšiny. Menšiny, ktorej väčšinu vo Francúzsku tvorili hugenoti.
1685 – rozbuška so sudom ľudského kapitálu
Spolunažívanie katolíkov a hugenotov vo Francúzsku sa ku koncu 17. storočia postupne zhoršovalo. Tento napätý vzťah dosiahol bod zlomu v roku 1685, keď Ľudovít XIV, známy ako Kráľ Slnko, zrušil Nantský edikt, ktorý dovtedy poskytoval právnu ochranu hugenotom. Nasledovalo tvrdé potlačenie ich náboženských slobôd. Hugenotské školy a kostoly boli zatvorené a kráľ nariadil, aby sa vzdali svojej viery a konvertovali na katolicizmus. Pre približne 200 000 hugenotov to bola neakceptovateľná požiadavka a rozpŕchli sa po celej Európe. A to napriek tomu, že za útek hrozili prísne tresty – od doživotného väzenia cez otroctvo až po smrť. Tak sa začal medzi európskymi panovníkmi medzinárodný boj o ľudský kapitál.
Pripomínam, že stále hovoríme o 17. storočí, kedy bol v hospodárskej politike populárny merkantilizmus. To je ekonomická teória, podľa ktorej bohatstvo krajiny vzniká hromadením peňazí a drahých kovov. Na základe tejto filozofie panovníci podporovali exportné odvetvia, dotovali domácu výrobu a naopak, zakazovali alebo vysokými daňami znevýhodňovali dovoz zo zahraničia. O moderných ekonomických teóriách endogénneho rastu, ktoré zdôrazňujú dôležitosť ľudského kapitálu ako kľúča k inováciám a technologickému pokroku, ešte nebolo ani chýru ani slychu. To však nebránilo vtedajším panovníkom, aby rozpútali lov o hugenotské hlavy a ruky.
Británia
V Británii už v roku 1666 kráľ Karol II. vycítil, že situácia sa pre hugenotov vo Francúzsku zhoršuje a vydal deklaráciu, že ochráni osobu a majetok akéhokoľvek Francúza z reformnej cirkvi, ktorý utečie na ostrovy. V roku 1672 predložil do parlamentu návrh zákona, podľa ktorého mali získať plnohodnotné občianstvo všetci protestantskí prisťahovalci. O dekádu neskôr, keď vo Francúzsku začali hugenotov nasilu konvertovať, vydal Karol II. nariadenie, že ak utečú do Británie aj so svojím majetkom, nebudú ho musieť precliť, získajú bezplatné cestovné doklady a právo vykonávať všetky remeslá a obchody za rovnakých daňových podmienok ako ostatní obyvatelia Británie. Okrem toho budú môcť samozrejme posielať svoje deti do miestnych škôl a v krajine založia špeciálny fond na podporu utečencov vo finančnej tiesni.
Hneď ako sa po Slávnej revolúcii z roku 1688 dostal na trón v Anglicku holandský miestodržiteľ Viliam, deklaroval, že: „Všetci francúzski protestanti, ktorí nájdu útočisko v našom kráľovstve, budú mať nielen našu kráľovskú ochranu pre seba, svoje rodiny a majetky, ale budeme sa tiež snažiť všetkými rozumnými prostriedkami ich podporovať v ich remeslách a spôsoboch obživy tak, aby ich život v tomto kráľovstve bol pre nich pohodlný a ľahký.“ Podobne pristúpili k hugenotom aj v Írsku a miestny vojvoda Ormondu dokonca vyslal lode k francúzskemu pobrežiu, aby im pomohol utiecť.
Holandsko
Holandská provincia Friesland v máji 1682 rozhodla, že všetci hugenoti utekajúci z Francúzska budú mať rovnaké práva ako miestni obyvatelia. V roku 1709 bol prijatý rovnaký dekrét za celé Holandsko. Ešte predtým holandský veľvyslanec v Paríži tajne napísal, vytlačil a distribuoval medzi hugenotmi malú brožúru, v ktorej vymenoval, aké výhody poskytuje Holandsko pre utečencov, ukázal vhodné cesty, ktorými sa dá utiecť z Francúzska tak, aby sa vyhli pohraničnej stráži, a navrhol preventívne opatrenia, ktoré treba urobiť, aby neboli odhalení.
Samotné Holandsko bolo v tom čase silno decentralizované a o hugenotov súťažili jednotlivé mestá. Napríklad Amsterdam už v roku 1681 vyhlásil, že vybudoval pre utečencov obydlia, kde môžu za minimálne nájomné bývať a všetkým poskytne status „buržoázie“, právo vykonávať všetky remeslá, trojročnú výnimku z mestských taríf a daní bez ohľadu na to, akí sú bohatí a zvýhodnené pôžičky na rozbehnutie biznisu. Amsterdam čoskoro nasledovali s podobnými benefitmi aj ostatné holandské mesta.
Nemecko
Tri týždne po zrušení Nantského ediktu vo Francúzsku, vydal Frederick William Potsdamský Edikt, v ktorom ponúkol emigrujúcim hugenotom bezpečné útočisko a množstvo výhod. Nemuseli platiť žiadne clá pri vstupe do krajiny, mohli slobodne používať opustené domy a pôdu (po tridsaťročnej ročnej vojne a morových ranách ich tam bolo dosť) a boli oslobodení od všetkých daní okrem spotrebných na dobu 15 rokov. Taktiež dostali výnimky z povinného členstva v cechoch a boli im poskytnuté pôžičky na založenie podnikania. Utekajúci hugenoti so šľachtickým titulom mohli používať svoj urodzený status aj v nemeckých krajinách.
Okrem toho im Frederick dovolil zakladať si aj vlastné „kolónie“ s kostolmi, školami a pri väčších mestách aj s vlastnou jurisdikciou a políciou. Aby im uľahčil útek, najal Frederick agentov, ktorí mali hugenotom pomáhať s cestou do Berlína a ostatných pruských miest. Na oplátku Frederick od hugenotov očakával, že budú zamestnávať domácich obyvateľov v moderných manufaktúrach a založia tovarišstvá pre učňov, s cieľom šírenia najnovších technologických vedomostí po nemeckých regiónoch.
Boj o hugenotov sa vystupňoval do takej miery, že Frederick tri roky po zrušení Nantského ediktu vydal príkaz, že žiadny francúzsky protestant nemôže opustiť nemeckú zem, ak mu vláda nevystaví oficiálne cestovné povolenie. Tento krok pobúril kráľa Ľudovíta XIV. a vo februári 1688 poslal do Berlína list, v ktorom vyjadril svoje rozhorčenie:
„Želám si, aby ste brandenburskému kurfirstovi oznámili, že už teraz by som mal dostatočný dôvod sťažovať sa kvôli všetkým publikáciám a vyhláseniam, ktoré z jeho strany vyšli s cieľom podnietiť mojich poddaných údajne reformovaného náboženstva, aby zbehli a odišli do jeho krajín, ale že nebudem trpieť, aby násilím zadržiaval tých, ktorí vidia, že sa pomýlili, a chcú sa vrátiť do môjho kráľovstva; a že ak toto zadržiavanie bude pokračovať, vskutku ma to prinúti prijať určité opatrenia, ktoré mu nebudú príjemné.“
Kde je slovenský Frederick?
A teraz si porovnajte tento prístup európskych kráľov a vladárov zo 17. storočia s tým, ako sa v 21. storočí stavajú k utečencom vlády na Slovensku. Najlepšie to bolo vidieť v roku 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu a na našom území sa ocitli stovky tisíc utečencov, medzi ktorými boli aj lekárky, sestričky, učiteľky a vychovávateľky. Všetko na Slovensku akútne chýbajúce povolania.
Vo vláde však nebol nikto schopný, kto by si toto zobral ako svoju tému a spravil všetky kroky potrebné na to, aby sme naplno využili tento ľudský kapitál. Nenašiel sa nikto, kto by bol schopný osekať všetky regulačné a administratívne prekážky pre ľudí z Ukrajiny. Už vôbec nehovoriac o nejakých výhodách a lákaní, aby tu ostali a nepokračovali ďalej na západ. To je absolútna tragédia a neschopnosť. Slovensko premrhalo najvzácnejší kapitál, ktorý k nám prišiel – ten ľudský.
To neznamená, že dnes v nemocniciach nenájdete pracovať ukrajinské sestry a lekárov. To sú tí odhodlaní, ktorí sa nezastavili pred regulačnými múrmi a rozhodli sa ich preliezť. Problém je, že ide len o zlomok ľudí, ktorí sem prišli a mali ochotu tu začať pracovať. Na Slovensku však nebolo žiadneho Fredericka Williama ani mestá s právomocami ako Amsterdam v 17. storočí. Ak vás zaujímajú podrobnosti zlyhania nášho štátu a čo treba zmeniť, odporúčam texty Alony Kurotovej.
Druhá časť textu Hugenoti, kráľ Slnko a 1685 bude o dôležitosti top 5 % ľudského kapitálu pre prosperitu, pozrieme sa na prípadovú štúdiu technologického transferu hugenotov v Nemecku, a ako boli hugenoti v Británii impulzom pre priemyselnú revolúciu.
Róbert Chovanculiak, INESS
Podporiť newsletter cez LN môžete tu:
Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.
Ak nechcete zmeškať žiadnu novinku zo sveta pokroku bez povolenia, môžete ma sledovať na sociálnych sieťach: