Sola scriptura a konkurenčný boj o dušu vyústil v pandémiu gramotnosti
Forkovanie cirkvi na peer-to-god sieť; Klopanie na bránu; Choďte a učte sa; Cesty konkurencie sú nevyspytateľné
Predstavte si, že ste roľník zo 16. storočia. Od rána do večera pracujete na poli alebo statku. Pracovali tak vaši rodičia a aj rodičia ich rodičov. A budú tak pracovať aj vaše deti. Prečo by ste ich mali poslať do školy učiť sa čítať a písať? Verejné školstvo neexistuje a malá škola, ktorú neďaleko otvorili, vyberá poplatky. Okrem finančných nákladov má vzdelanie aj náklady obetovaných príležitosti. Kto sedí a učí sa, ten nestojí a neobrába pole.
Za týchto podmienok je dopyt po vzdelaní prirodzene nízky. Historické práce o ranom zaškoľovaní v Uhorsku sa veľmi podobajú na antropologické práce v kmeňoch, kde otvorili misionári prvú školu. Rodičia v tom nevideli zmysel, deti tam nevedeli obsedieť a učitelia len škrípali zubami.
Keď sa na ulici spýtate, na začiatok vzdelávania v našich podmienkach, tak ako odpoveď dostanete vetu s podmetom „Mária Terézia“. Ak je debata o európskom vzdelaní, tak pravdepodobne zaznie Prusko, kde vznikla prvá povinná školská dochádzka, lebo štát potreboval úradníkov, vojakov a ľudí do priemyslu. Zrod školstva je v tomto naratívne pripisovaný strane ponuky. Panovníci postavili školy a nahnali tam poddaných.
Tento učebnicový naratív však nie je univerzálnou pravdou. Rozširovanie gramotnosti nemusí byť iniciatívou štátu. A to na strane dopytu, ani ponuky. Tento newsletter bude o tom prvom – teda prečo by mal roľník zo 16. storočia poslať svoje deti do školy. O ponuke nabudúce.
Klopanie na bránu
Ohnisko pandémie gramotnosti v Európe sa viaže k mestu Witttenberg, kde 31. októbra roku 1517 pribil jeden mních na dvere chrámu papier s 95 tézami. Tým mníchom bol Martin Luther a v tézach kritizoval vtedajšiu cirkev okrem iného za udeľovanie odpustkov. Luther stál pri vzniku novej evolučnej vetvy kresťanskej viery v podobe Protestantizmu.
Táto nová vetva obsahovala niekoľko užitočných mutácií, ktoré boli dobre adaptované na vtedajšie podmienky vo svete a tie jej pomohli sa lepšie a rýchlejšie šíriť populáciou. Napríklad väčšia miera decentralizácie (ignorovanie pápeža a Vatikánu, adaptácia na lokálne potreby: cirkev evanjelická, anglická, luteráni, kalvinisti) alebo menšie obmedzenia vstupu do odvetvia (kňazi sa môžu ženiť, mať deti).
Jednou z kľúčových evolučných noviniek tohto forku cirkvi sa ukázal byť protestantský princíp Sola scriptura. Ten doslova znamená „Iba písmo“. Teda iba Písmo je plnohodnotným zjavením Božej pravdy. Jedným zo základných pilierov protestantizmu je, že jednotlivec sa nemusí pri komunikácii s Bohom spoliehať na sprostredkovateľov – často skazené autority cirkvi. Ale má si s ním sám budovať priamy osobný vzťah cez Bibliu. Teda centralizovanú cirkevnú platformu mala nahradiť peer-to-God sieť. Lenže na to, aby ste sa mohli do nej zapojiť a prijímať Božie slovo, potrebujete vedieť čítať.
Luther preložil Bibliu do nemeckého jazyka a začal presviedčať ľudí, že Boh od nich chce, aby sa naučili čítať a zakladali školy. Vzdelávanie tak pre roľníka zo 16. storočia získalo nové, doslova posvätné benefity. S tým ako sa postupne od 16. storočia populáciou šírila protestantská viera, tak hneď za ňou išla druhá vlna gramotnosti.
Choďte a učte sa
Historické prepojenie medzi protestantizmom a gramotnosťou je dnes dobre zdokumentované. Čisto deskriptívny pohľad jednoznačne ukazuje, že regióny, kde sa protestantizmus rozšíril viac, tam je vyššia úroveň gramotnosti. A to aj keď sa dáta štatisticky očistia o všetky možné demografické, ekonomické, geografické a sociálne vplyvy. Korelácia však neznamená kauzalita. Kauzálna šípka mohla smerovať opačne – tam kde bola vyššia miera gramotnosti sa viac rozšíril protestantizmus. Aby ekonómovia odhalili, čo bolo skôr, prišli s dômyselnými technikami ako z historických dát vydolovať „prirodzený experiment“. A skutočne ukázali, že gramotnosť bola výsledkom rozširovania protestantizmu a nie naopak.
Navyše tento efekt pretrváva ešte aj storočia neskôr. V regiónoch Nemecka, kde hral v druhej polovici 19. storočia protestantizmus prím, mali skoro o 20 percentuálnych bodov vyššiu mieru gramotnosti ako katolícke regióny. K podobným výsledkom prišli aj iné štúdie napríklad kalvinistov zo Švajčiarska alebo cirkvi Brethren of the Common Life z Holandska.
Ďalším príkladom Bohom vyžadovanej gramotnosti je aj židovské náboženstvo. Po zničení druhého chrámu a židovskej diaspóre do sveta pribudla židom nová povinnosť – čítať Tóru. Gramotní túlajúci sa židia následne dokázali obsadiť v mestách kvalifikovanejšej povolania ako obchod, bankovníctvo alebo medicína. Ich mozgy boli predpripravené na zložitejšie, abstraktno-analytické úlohy, ktoré pred nich tieto povolania postavili.
Cesty konkurencie sú nevyspytateľné
Vplyv protestantizmu na gramotnosť je možné pozorovať dokonca aj v takých ďalekých oblastiach ako Čína alebo Afrika. V týchto nových trhoch, kam expandovala viera z Európy, dochádzalo k intenzívnemu konkurenčnému boju o duše veriacich. A ten významne prispel k úspešnému rozširovaniu gramotnosti. V oblastiach, kde bol trhový podiel katolíkov a protestantov vyrovnaný, sa naučilo viac ľudí písať a čítať. A naopak, v situácii, keď absentovala konkurencia protestantov, prinášali katolícke misie len minimálny vplyv na gramotnosť.
Na druhej strane je potrebné priznať, že rovnica „čím viac konkurencie, tým lepšie“ neplatí vždy, ani v prípade náboženstva. Konkurenčné prostredie chcete, keď ide o poskytovanie dobrých služieb a statkov (v angličtine nazývané goods). Keď však príde na mučenie a utrpenie (bads), tak je intenzívna konkurencia posledná vec, ktorú chcete. A ako vieme, cirkev robila v stredoveku aj nepekné veci.
Môj obľúbený ekonóm Peter Leeson napísal ekonomickú štúdiu o tom, ako konkurencia medzi protestantmi a katolíkmi viedla okrem iného aj k vlne upaľovania čarodejníc počas 16. a 17. storočia. Argumentuje nasledovne: do príchodu protestantizmu mali katolíci v Európe monopol na sprostredkovanie vzťahu s Bohom. Cirkev si tak mohla dovoliť ignorovať rôzne sťažnosti veriacich. Keď sa však objavil nový hráč a začal získavať stále väčší podiel na trhu, musela zvýšiť svoje úsilie a zlepšiť svoje PR. Preto cirkev začala reklamnými akciami prezentovať svoju dôležitosť pri ochrane veriacich pred pozemskými prejavmi pekelných síl. Začali upaľovať čarodejnice. Katolíci aj protestanti. Odhaduje sa, že výsledkom tejto súťaže bolo 43-tisíc upálených „bosoriek“.
Znova pomocou štatistických metód Leeson ukazuje, že upaľovanie sa najviac odohrávalo v oblastiach, kde katolíci stratili svoj trhový podiel a museli intenzívne bojovať o srdcia zákazníkov duše veriacich. A naopak, tam, kde mali katolíci verných viac a neohroziteľný podiel na trhu ako napr. Taliansko a Španielsko, tam sa upaľovalo minimálne.
Mimochodom, to Taliansko a Španielsko, kde ešte na začiatku 20. storočia bola gramotná približne len polovica obyvateľstva, pričom v krajinách ako Nemecko, Veľká Británia, Holandsko či Švédsko už dosahovala gramotnosť plné úrovne. Všetko krajiny silno zasiahnuté protestantizmom.
Čo sme sa dozvedeli a čo nie
Vďaka výskumu, ktorý popisujeme vyššie dnes vieme, že za všeobecným rozširovaním gramotnosti nemusí byť reakcia na dopyt panovníkov alebo priemyselníkov. Taktiež sa podarilo zodpovedať otázku, či bolo skôr vajce alebo sliepka. Dopyt po vzdelávaní alebo ponuka škôl. Minimálne v časti krajín to bol dopyt. A zároveň sú to krajiny, kde dodnes vzdelávanie funguje lepšie. Určite lepšie než v krajinách, kde nato šli opačne a najskôr postavili školy a potom do nich začali naháňať ľudí.
Tento vplyv protestantizmu taktiež vrhá nové svetlo na známu hypotézu Maxa Webera. Podľa neho to bol dôraz protestantskej etiky na pracovitosť a šetrnosť, čo pomohlo roztočiť kolesá priemyselnej revolúcie. Minimálne rovnako dôležitý však bol aj dôraz protestantov na hodnotu vzdelania. Ten v mnohých krajinách pretrváva dodnes.
Výskum dokladá tiež silný pozitívny vplyv protestantizmu na vzdelávanie dievčat a žien, čo nebolo v stredoveku vôbec samozrejmosťou. Takto mohli gramotné matky naštartovať generačnú reťazovú reakciu rozširovania vzdelávania. Dnes zaručene vieme, že gramotnosť matiek má pozitívny vplyv na zdravie a dožitie detí a veríme, že im môže pomôcť aj v ich gramotnosti.
Poučením z tohto výskumu by nemalo byť, že pre rozširovanie vzdelávania je potrebné náboženstvo. Ale to, že ľudia musia veriť, že im vzdelanie prinesie vysoké benefity, nech už je to v tomto alebo posmrtnom živote. Jednoducho musia vzdelávaniu pripisovať vysokú hodnotu a je jedno z akých dôvodov. Analytik vo mne sa pýta, pripisujeme mu vysokú hodnotu na Slovensku?
Symbióza so štátom
Martin Luther vo svojich kázňach neapeloval len na rodičov, aby posielali svoje deti do školy. Ale súčasne aj na panovníkov, aby tieto školy zakladali a financovali. A skutočne, v Nemecku, kde protestantizmus začal, je silná história štátneho vzdelávania. V jednom liste nemeckým vladárom z roku 1524 Luther napísal:
"...Ak môže vláda nútiť občanov, ktorí sú spôsobilí na vojenskú službu, aby nosili bajonet a pušku, aby boli ozbrojení a plnili iné vojenské povinnosti v čase vojny, o čo viac má právo nariadiť ľuďom, aby posielali svoje deti do školy, pretože v tomto prípade bojujeme proti zlu, ktorého cieľom je tajne vyčerpať naše mestá a kniežatstvá...“
Tým zlom bol samozrejme diabol. Luther sám nadizajnoval saský plán školstva, ktorý sa neskôr stal predlohou pre ďalšie regióny Nemecka. Táto symbióza medzi štátom a vzdelávaním viedla v 18. storočí k prvému zavedeniu povinnej školskej dochádzky na úrovni Pruska. Neskôr školstvo absolútne splynulo so štátom, ako to vyjadril jeden autor na začiatku 20. storočia:
Základným znakom nemeckého školstva je: vzdelávanie k štátu, vzdelávanie pre štát, vzdelávanie štátom. Volkschule je priamym dôsledkom národného princípu usilujúceho sa o národnú jednotu. Štát je naším najvyšším cieľom.
Alebo ďalší nemecký profesor:
Organizácia škôl je podobná armáde. Štátna škola zodpovedá štátnej armáde. Oba systémy vznikli počas prvého veľkého povstania nemeckého štátu proti Napoleonovi.
Všetci vieme, ako to o pár dekád v Nemecku dopadlo.
Aj preto je na mieste otázka. Existuje aj iný spôsob, ako zabezpečiť všeobecnú gramotnosť v spoločnosti? Môže dopyt po vzdelávaní uhasiť aj iná forma ponuky, než je štát?
Róbert Chovanculiak
Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.
Ak nechcete zmeškať žiadnu novinku zo sveta pokroku bez povolenia, môžete ma sledovať na sociálnych sieťach: