07/12 2023 Resumé mesiaca júl

Kultúrna evolúcia genetickej dedičnosti.

Čítate newsletter Pokrok bez povolenia. Pôvodne bol o tom, ako internet konkuruje politikom. Teraz je o tom, ako rozmraziť evolúciu vo vzdelávaní. Pridajte sa k 2600 odberateľom, staňte sa podporovateľom, alebo newsletter zdieľajte vo svojich kruhoch. Ďakujem.

Výskumníci z behaviorálnej genetiky a kultúrnej evolúcie spravili featuring a je z toho namakaná sto stranová štúdia „Cultural evolution of genetic heritability“ (2022). Prečítať si ju môžete TU.

Predtým ako sa dostanem k tomu, na čo prišli, si musíme pripomenúť, čo je genetická dedičnosť. Je to miera variability nejakej vlastnosti v populácii (napríklad IQ), ktorá je vysvetliteľná genetickou dedičnosťou. Teda dedičnosť nie je jedno číslo vytesané do kameňa, ktoré hovorí o prapríčine nejakej vlastnosti jednotlivca. Ale je to odpoveď na otázku, akú časť rôznorodosti ľudí v nejakom čase v nejakej spoločnosti môžeme vysvetliť ich rozdielnou genetickou výbavou.

No a podľa autorov vyššie, na túto váhu vplyvu genetickej dedičnosti má významný vplyv práve kultúra (technológie, postoje, preferencie) a jej štruktúra (či je homogénna alebo rôznorodá).

Príklad: V rôznych zemepisných šírkach planéty je rôzna úroveň UV žiarenia. Biologická evolúcia ľudí na to reagovala rôznou pigmentáciou kože. Riešila pritom trade-off (niečo za niečo) medzi dvoma faktormi: ochrana kože vs. tvorba vitamínu D. Tmava koža chráni proti spáleniu, ale aj bráni tvorbe vitamínu. Bledá naopak.

Problém s pigmentáciou kože nastal v momente, keď ľudia na planéte začali vo veľkom migrovať. Následkom sú prípady rakoviny kože (belochov v Austrálii) a nedostatok vitamínu D (černochov v USA). Ak by ste sa teraz spýtali otázku, do akej miery sú rakovina a nedostatok vitamínu D geneticky dedičné, tak nedostanete jednu odpoveď. Záleží totižto od toho v akom stave je kultúra. Teda, či belosi v Austrálii používajú opaľovacie krémy a či Afroameričania v USA jedia doplnky výživy. Alebo aká miera opálenia je práve v móde. Bronzové opálenie dnes u nás signalizuje zdroje na dovolenku a voľný čas, pričom v minulosti to signalizovalo chudobu a dlhý pobyt na poliach. A naopak signálom spoločenského postavenia bola bledosť a stále je v mnohých ázijských krajinách.

Takto dokáže kultúra maskovať alebo naopak posilniť dedičnosť rôznych fenotypov (vlastností ľudí). A to do takej miery, že dokáže úplne otočiť znamienko efektu. Napríklad v rámci krajín platí očakávaný efekt, že čím severnejšie idete, tým rastie problém s nedostatkom vitamínu D (je menej UV žiarenia). Ale už to neplatí, keď sa pozriete na celú Európu ako celok. Severnejšie krajiny majú vyššie úrovne vitamínu D, ako tie južné. Dôvod: kultúra. Konkrétne homogénne kultúrne klastre. Nazývané aj krajiny. Teda miesta, kde ľudia imitujú jeden druhého (sociálne sa učia) a šíria sa napríklad preferencie voči treščej pečene. Tie sa však nešíria tak ľahko medzi kultúrnymi klastrami. A to spôsobuje tento efekt nazývaný aj Simpson's paradox.

Prečo je toto zaujímavé pre vzdelávanie?

Lebo výskum v behaviorálnej genetike opakovane a robustne ukazuje na dôležitosť dedičnosti pri kognitívnych schopnostiach a rovnako pri výsledkoch v škole. A to aj pri takých parciálnych zručnostiach ako je čítanie. Až 74 % variability v schopnosti čítať, je vysvetliteľné dedičnosťou. A naopak veľmi malý vplyv má výchova rodičov a vyučovanie škôl.

Z tohto výskumu by sa mohlo zdať, akoby na školách ani tak nezáležalo. Všetko je v génoch. Ale ak zoberieme do úvahy možný vplyv kultúry na mieru dedičnosti, tak to môže byť všetko inak. Možno na školách nezáleží, práve preto, že školy spravia „dobre svoju prácu“ a odmaskujú potenciál genetických predispozícii detí.

Zoberme si jednu štúdiu, ktorá merala do akej miery dokáže dedičnosť vysvetliť rôzne čitateľské schopností detí. Realizovali ju v štyroch rôznych krajinách (Austrália, USA, Nórsko a Švédsko) na dvoch skupinách detí (tie v poslednom roku predškolského vzdelávania a v prvom ročníku ZŠ). Záverom bolo, že v Austrálii dosahovala dedičnosť v škôlke 84 % a 80 % v prvej triede. Tu žiadne prekvapenie. Ale v severských krajinách bola dedičnosť čítania 33 % v škôlke a 79 % v prvej triede. Prečo ten rozdiel?

Zatiaľ čo v Austrálii v poslednom roku škôlky deti nešetria - učia sa rozoznávať písmenka a získavajú základy čitateľskej gramotnosti. Tak v severských krajinách si deti v škôlkach užívajú voľnosť, hry a kurikulum sa sústredí na sociálny, emočný a estetický rozvoj. Oficiálne uvidia písmenka až v prvom ročníku. Neoficiálne určite začnú niektorí rodičia s učením ich deti skôr. Každý však inak, iným tempom, intenzitou a vážnosťou. Vznikne kultúrna heterogenita vo vzťahu k čítaniu.

To, ale znamená, že deti v predškolskom veku vo Švédsku a Nórsku navštevujú (z pedagogického pohľadu) najhoršiu možnú školu – žiadnu školu. Hrajú sa. A výsledkom je, že výrazne poklesla miera dedičnosti. Odrazu už na génoch nezáleží. Naopak, výrazne narástol vplyv tzv. zdieľaného prostredia, to je vplyv rodičov. A to až na neuveriteľných 52 %. Bežne v literatúre dosahuje pri čítaní 3-7 %.

Ďalší príklad, kedy výrazne klesá dedičnosť kognitívnych schopností sú rodiny žijúce v chudobných štvrtiach a getách v USA. Tam platí, že dieťa musí navštevovať spádovú verejnú školu a tie školy sú často extrémne zle. Deti sú tam doslova odsúdené na pobyt v zariadeniach, kde sa prakticky nič nenaučia. Časť z nich však môže utiecť, ak im lokálni politici schvália vzdelávacie poukážky alebo umožnia vytvoriť charterové školy. A tie fungujú naopak až veľmi dobre. Toto vytvára variabilitu vzdelávacej kultúry medzi deťmi zo zlého socioekonomického prostredia. Podobne ako pri deťoch zo severských krajín. Autori featuringu v štúdii opakovane zdôrazňujú poučku: váha vplyvu genetickej dedičnosti je funkciou variability kultúry

Teda pri nízkej dedičnosti nejde o to, že chudobné deti v USA majú zlé školy, ale rôzne školy. Deti zo zlého socioekonomického prostredia v Európe a Austrálii majú podobnú dedičnosť kognitívnych schopností ako deti z dobrého prostredia. Autori štúdie doslova píšu, že „tento efekt nie je o chudobe alebo deprivácii ako takej – dedičnosť môže byť vysoká aj medzi chudobnými skupinami – ale skôr o klastrovaní kultúr.“ Teda o heterogenite.

Čo z toho vyplýva pre školstvo?

Ešte neviem. Prečítajte si „Cultural evolution of genetic heritability“ aj vy a dajte vedieť.

Pre niekoho to môže byť dobrá správa. Aj keď sa môže z genetického výskumu zdať, že pri kognitívnych schopnostiach na zdieľanom prostrední až tak nezáleží (rodičia a školy). Tak to platí len do tej miery, do akej deti navštevujú štandardné školy.

Pre niekoho to môže byť zlá správa. Čím rovnostárskejšiu spoločnosť vytvoríme, tým väčšiu dôležitosť v ich životoch ľudí budú hrať genetické predispozície. Čo sa nie každému musí páčiť. Teda pre niekoho čím lepšie školstvo, tým horšie školstvo.

Pre mňa z týchto dvoch poznatkov:

• vo všeobecnosti nachádzame silný vplyv dedičnosti na výsledky detí v školách

• váha vplyvu genetickej dedičnosti je funkciou variability kultúry

vyplýva priamy dôkaz o tom, že žijeme vo svete vzdelávacej monokultúry. Membiont tradičnej školy kolonizoval praktický celý svet. Vytvoril homogénne kultúrne prostredie vo vzťahu ku kognitívnym a vzdelávacím schopnostiam, čím zvýraznil ich genetickú dedičnosť. Pripomínam, že to nehovorí nič o kvalite dnešnej vzdelávacej monokultúry. Hovorí to len to, že tvorí jeden kultúrny klaster.

Ekonómia

Autori prehľadovej štúdie o Degrowthe preskúmali 446 textov, ktoré prichádzajú s policy návrhmi. Výsledok je táto infografika. Hnutie degrowth je skládka všetkých ľavicovo-socialistických ideológií. Garancia práce, UBI, družstvá, zrušiť hierarchie a atómové elektrárne, obmedziť reklamy, radikálna ekologická demokracia. Čo ste si našli vy?

Zdroj

Spoločnosť

Česko bolo pred prvou svetovou vojnou priemyselná veľmoc Rakúsko-Uhorska.

Zdroj: Vzdělání - společnost - hospodářství: Utváření profesně vzdělávací infrastruktury v Předlitavsku od poloviny 19. století do roku 1914 na příkladu Rakouského Slezska

Hodnota za peniaze. Alebo kvalita vzdelávania sa kupuje ťažko.

Graf: Priemerné výsledky vzdelávania podľa celkových výdavkov na vzdelávanie na obyvateľa

Zdroj

Podiel mladých ľudí (16-24 rokov), ktorí za posledný týždeň nepili alkohol.

Nie, ďakujem, radšej knihu... tedaa mobil.

Zo života

Róbert Chovanculiak, INESS

Budem rád, ak tento newsletter zazdieľate vaším priateľom aj nepriateľom. Substack spustil novú službu a vďaka nej môžete získať odmeny za odporúčanie.

Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.

Ak nechcete zmeškať žiadnu novinku zo sveta pokroku bez povolenia, môžete ma sledovať na sociálnych sieťach:

Facebook / Instagram / Twitter / LinkedIn