02/12 2024 Resumé mesiaca február
Vzdelávanie tu bolo pred školstvom, ale školstvo pred demokraciou.
Čítate newsletter Pokrok bez povolenia. Pôvodne bol o tom, ako internet konkuruje politikom. Teraz je o tom, ako rozmraziť evolúciu vo vzdelávaní. Pridajte sa k 2900 odberateľom, staňte sa podporovateľom, alebo newsletter zdieľajte vo svojich kruhoch. Ďakujem.
O stave vzdelávania v rozvojovom svete máme dve správy. Dobrú a zlú.
Dobrá správa je kvantita. Za posledné polstoročie významne vzrástla zaškolenosť. Zatiaľ čo v 60. rokoch chodil priemerný obyvateľ rozvojovej krajiny do školy 1,6 roka. Jeho vnúča strávi v škole 9 rokov.
Zlá správa je kvalita. Spomínané vnúča sa pravdepodobne v škole nenaučí ani základy. Približne polovica žiakov po absolvovaní základnej školy nevie poriadne čítať, písať ani počítať.
Na prvý pohľad sa zdá, že tento stav je výsledkom nesprávne zvolených prostriedkov na dosiahnutie správneho cieľa. Vlády v rozvojových krajinách vedia zbúchať dokopy pár plechov, nakúpiť tabule a najať učiteľov, ale nevedia zabezpečiť kvalitný proces vzdelávania.
Existuje však aj možnosť, že je to presne naopak. Tento stav je výsledkom správne zvolených prostriedkov na dosiahnutie nesprávneho cieľa. Nesprávneho z pohľadu našich očakávaní. A zdá sa, že na tejto druhej interpretácii bude kus pravdy.
Nový výskum z Centra pre globálny rozvoj zisťoval u predstaviteľov školstva v 35 rozvojových krajinách, čo je u nich prioritou vo vzdelávaní. V experimente sa mali rozhodnúť, čo je želaným výsledkom ich školstva. Mali na výber tri možnosti – žiaci dokončia druhý stupeň vzdelávania, získajú základné gramotnosti alebo sa z nich stanú oddaní občania.
Ako najvyššie hodnotená skončila tretia možnosť. Gramotnosť sa nedostala ani na druhé miesto. Skončila na poslednom. Cieľom školstva v rozvojom svete tak nie je dať deťom kvalitné vedomosti a zručnosti, ale pestovať v nich oddanosť k štátu. Z tohto pohľadu nie sú nutne žiaci, ktorí sa nenaučia základné gramotnosti zlyhaním.
Predtým ako sa začnete pohoršovať nad zaostalosťou politikov v rozvojovom svete, je potrebné si zamiesť pred vlastným prahom. Už som písal o tom, že vzdelávanie tu bolo pred školstvom. Ale minimálne rovnako dôležité je si pripomínať, že školstvo tu bolo pred demokraciou.
Drvivá väčšina dnešných školských systémov vznikala v nedemokratických režimoch. To platí pre rozvojový svet, ale rovnako pre ten náš, západný. Nedávny výskum (2020) to dokonca presne vyčíslil. Na základe dát zo 109 krajín počas posledných 200 rokov autorka zistila, že štáty začali dotovať a priamo poskytovať vzdelávanie približne 100 rokov predtým ako sa stali demokratickými. Približne o dekádu neskôr ho začali aj regulovať cez štátne kurikulum, certifikovanie učiteľov a vytvorenie monopolu na ich vzdelávanie. A ako posledná intervencia bola zavedená povinná školská dochádzka. Stále však približne 50 rokov pred demokratizáciou.
V ďalšej štúdii (2021) rieši tá istá autorka aj otázku, prečo vôbec začali nedemokratické vlády poskytovať základné vzdelávanie. Nebolo to preto, že by riešili politicko-filozofické otázky práva na vzdelanie, ani morálne otázky rovnosti a pomoci chudobným a dokonca ani technické otázky internalizácie pozitívnych externalít. Riešili oveľa jednoduchšie otázky: ako presvedčiť masy ľudí, aby rešpektovali ich status quo, zmierili sa s tým, kde je ich miesto v spoločnosti, poslúchali príkazy a zákony panovníkov a hlavne nevyskakovali – nevytvárali spoločenské nepokoje. Inak povedané cieľom vzdelávania bola indoktrinácia más. To isté, čo dnes vidíme v rozvojovom svete.
Dnes má samozrejme školstvo u nás (aj) iné ciele. Otázkou ale ostáva do akej miery je ich dosahovanie ovplyvnené historickým pôvodom školstva, ktorého stavebné kamene boli postavené s úplne inými zámermi. Tieň školstva z 18. a 19. storočia je v ňom silno poznať až dodnes. Do akej miery toto vysvetľuje opakované a neúspešné snahy o reformovanie školstva s cieľom u detí prebudiť (nezabiť) kreativitu, kritické myslenie a ďalšie dnes populárne slovné spojenia?
To sú extrémne zaujímavé otázky a výskum Agustinay S. Paglayan (pôvodom z Argentíny, momentálne výskumníčka na University of California) určite pomáha v hľadaní odpovede na ne. Cez víkend som padol do zajačej nory kvantitatívneho výskumu histórie a na posedenie skonzumoval jej päť štúdií. Moje poznámky a úvahy presahujú rozsah tohto krátkeho úvodného textu k Resumé. Preto otázka:
Newsletter PBP prekročil tento mesiac hranicu 2900 odberateľov. Budem vám vďačný, keď ho budete zdieľať s vašimi priateľmi a kolegami a budúci mesiac prekročíme 3 tisícky. Ďakujem.
Spoločnosť
Nová štúdia EK (2023) skúmala metodológiu troch typov experimentov so štvordňovým pracovným týždňom. Vo všetkých našli vážne pochybenia a nedostatky na každej úrovni výskumu.
Jednoducho štúdie so štvordňovým pracovným týždňom sú často skôr len propagačné materiály, ktoré majú jasne daný cieľ a agendu, než skutočný akademický výskum, ktorý by nám niečo povedal o fungovaní sveta.
Skracovanie pracovného týždňa je nič. Pozrite sa na skracovanie pracovného života.
Graf: Vývoj rokov v škole, v práci a na dôchodku v Rakúsku medzi rokmi 1971 až 2001. Ako asi vyzerá graf za rok 2024?
Zvyčajne je ťažké rozlíšiť, či sú príčinou rozdielov medzi mužami a ženami preferencie alebo diskriminácia. Pri výbere literatúry a jej recenzovaní to bude pravdepodobne ľahšie. Systémy a veci vs. vzťahy a pocity.
Školstvo
Graf: zmena využívania denného času deťmi vo Veľkej Británii medzi rokmi 1975 a 2000 (modrá), resp. 2015 (červená).
Hranie sa vonku nahradili obrazovky. A flákanie sa s kamarátmi nahradili domáce úlohy. Ale viac sa športuje!
Dnešní štyritiatnici majú objemnejšie mozgy s viac sivej hmoty a väčšími hipokampusmi než ich rodičia a starí rodičia.
Aj vás položil vírus do postele túto jar? Ak máte dieťa, určite áno. A ak máte dve, tak to mladšie na to doplatí. Doslova. Nový výskum ukazuje, že jeden z dôvodov, prečo sa zvykne mladším súrodencom menej dariť na trhu práce je, že im starší nosili domov bacile a boli 2-3 krát častejšie chorí. Čo negatívne ovplyvnilo vývoj ich mozgu, neskôr vzdelávacie výsledky a na koniec výšku mzdy.
Zo života
Róbert Chovanculiak, INESS
Podporiť newsletter cez LN môžete tu:
Alebo obdarovať niekoho predplatným môžete tu:
Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.
Ak nechcete zmeškať žiadnu novinku zo sveta pokroku bez povolenia, môžete ma sledovať na sociálnych sieťach: