4 Comments
User's avatar
Ivan Macura's avatar

Vážený pán Chovanculiak, INESS

Vaše príspevky by boli podľa môjho názoru kvalitnejšie, keby ste brali vo svojich článkoch do úvahy globálnu politiku civilizácií a ich postoj ku zmyslu vzdelávania: - japonská - pravoslávna Rusko - Islam - čínska - hinduistická India - západná - latinsko americká - viď The clash of Civilizations And the Remarking of World Order

Ináč asi 10 rokov tzv. mentor Vlada Zlatoša

S úctou

Ivan Mačura Nitra

Expand full comment
Robert Chovanculiak's avatar

Dakujem pan Macura, velmi zaujimavy postreh. Je absolutna pravda, ze ja zijem v, vychadzam z a riesim hlavne zapadnu civilizaciu. Viete mi dat v kratkosti nejaky postreh, v com by boli texty ine, keby brali do uvahy pravoslavnu Rusku alebo Islamsku kulturu?

O azijskej a konfucianskej kultre som trocha uz pisal - https://robertchovanculiak.substack.com/p/prilis-vela-janosikov-a-malo-su-qinov

Expand full comment
Ján Hreško's avatar

(Nejde tu predsa o civilizačnú otázku. Koncepty úspechu civilizácií v dejinách sú prílišne zovšeobecňujúce a časovo sa pohybujú v stáročiach (pričom dnes sa svet mení každý rok); ale ide o univerzálnu ľudskú skúsenosť. Rodičom ide primárne o ich deti, nie o úspech ich civilizačného okruhu. Ak si rodičia uvedomia, že k tomu deti potrebujú aj úspech širšieho spoločenstva, budú podporovať aj veci verejné.)

Ďakujem za podnetný článok, ktorý pomenoval problémový uzol štátneho školstva. V podmienkach a súkoliach obrovských verejných inštitúcii sa stráca osobná zodpovednosť a nahradzuje ju konanie v nejakej roli (často volenej na pár rokov a z toho vyplývajúcimi politickými záväzkami), teda konanie s veľmi obmedzenou zodpovednosťou, nehovoriac o nejakej vlastnej majetkovej zodpovednosti. (Možno, ak by sme mali alokovať časť našich daní priamo vybraným školám, začali by sme konečne premýšľať kam smerujú. Momentálne v drvivej väčšine prípadov ani netušíme koľko stojí vzdelávanie jedného žiaka na jednotlivých školách). Na druhej strane, moderný štát si nemôže dovoliť vzdelávanie ponechať celkom na občanov a počítať s tým, že každá komunita bude ponúkať a organizovať kvalitné súkromné vzdelávanie. V článku spomenuté príklady ukazujú reakciu na nefunkčné štátne školy, kde učitelia berú peniaze, ale nepracujú, čo znamená, že ich nik nekontroluje a nevyhadzuje, čo je peknou vizitkou úradov.

Čo sa týka kvality súkromných škôl. Paradoxne, mám aj opačnú skúsenosť, aspoň z okresných gymnázií na východnom Slovenku, kde sú viacerí rodičia ochotní priplatiť si nie za kvalitnejšie vzdelávanie, ale len status školy, typicky gymnázia, a to pre svoje deti, ktoré na gymnázium väčšinou nemajú. Ale prestíž a titul sú pre nich žiaľ dôležitejšie, než vzdelanie vlastných detí. O to obdivuhodnejšie je myslenie často negramotných rodičov z krajín tretieho sveta. Ale verím, že sa to na Slovensku posúva, u rodičov i žiakov, a dopyt po kvalitnejšom vzdelávaní bude. Som zvedavý, akú rolu v tom zohrá blížiaci sa demografický prepad.

Expand full comment
Ivan Macura's avatar

Vážený pán Chovanculiak,

pokračujem. Širší pohľad.

Každá civilizácia vychádza zo svojho pohľadu, (zo svojej ideológie) na to, ako tzv. funguje svet – napr. Cílek a Bárta.

Bárta, M. Sedm zákonú, Jak se civilizace rodí, rostou a upadají

I Zákon kolapsu a regenerace II Zákon skokové změny III Hérakletiuv zákon IV Zákon zdílených hodnot a vizí V Zákon spoločenské smluvy VI Zákon energenické a technologické adaptace.

Dávam nabok, ako historicky vznikli mocenské štruktúry civilizácií. Jednoducho existujú a nič s tým my – euroamerická civilizácia - nenarobíme.

Civilizácie delíme oi. na tie, ktoré riešia aj vznik sveta, ako vznikol svet? a také, ktoré začínajú mýtmi – napr. mýtus o praotcovi Čechovi.

Cykly vzniku, rozmachu a úpadku civilizácií sú zhruba 250 až 500 rokov.

Príčiny úpadku sú založené v samotnom zrode civilizácií, viď napr. egyptológ Bárta.

Napr. staroveký Egypt zanikol a znovu vznikol asi štyrikrát.

Aká bola V. Británia v roku 1945 a aká je dnes?

Podľa mňa Vám chýba historický pohľad na potrebu vzdelávania, písma, jeho obsah a cieľ, ktorý uskutočňuje vládnuca vrstva.

Jej otvoreným alebo skrytým cieľom je oi. rozmach a udržanie sa pri moci – má sedem fáz vývoja.

Písmo je komunikačným systémom civilizácií. Používa sa na pragmatické účely.

Niekoľko stručných príkladov.

Sumeri – klinopis – používal sa asi od roku 2700 pred Kristom do asi roku 500.

Problémová otázka. Čo bolo cieľom používania tohto písma?

Nemám čas uvádzať odpovede na cieľ používania písma v jednotlivých civilizáciách.

Egyptská civilizácia – hyeroglyfické písmo vzniklo pri zlúčení Hodného a Dolného Egypta.

Vznik okolo roku 2 900 pr. Kristom. 700 až 3 500 znakov.

Problémová otázka. Detto.

Grécka helénska civilizácia – alfabeta – vznik z fénického písma – vznik okolo roku 800, používa sa dodnes.

Problémová otázka. Detto.

Rímska civilizácia – od 8 stor. pred Kr. do 5. stor. po Kr. Začiatok – Etruskovia. Latinská abeceda mala 24 písmen.

Problémová otázka. Detto.

Čínska civilizácia – pretrvala 3 500 rokov, čínske logofonetické písmo, zo asi 100 000 znakov používa asi 5 až 6 tisíc.

Problémová otázka. Detto.

Islamská civilizácia – od 7. stor. - arabské spoluhláskové kurzitívne písmo má 33 písmen, asi 18 druhov. Vplyv ideológie. Založíte dnes súkromnú školu v Sýrii?

Problémová otázka. Detto.

Moja poznámka. V Európe asi po 1 400 rokoch dochádza k nezvratnej výmene pôvodného autochtónneho európskeho obyvateľstva za moslimov.

Dobrovoľná samovražedná výmena bude dokončená asi za 30 až 50 rokov, Západná Európa bude moslimská. Čo bude s Východnou Európou, nevieme.

Indická civilizácia – začína tzv. Happarskou civilizáciou - Mohendžodaro - od 4. tisícročia pr. Kr. používalo saprotoindické písmo, dnes končiaci zjednocujúci jazyk angličtina.

Problémová otázka. Detto.

Pravoslávna civilizácia – hlaholika, cyrilika a azbuka, má 33 písmen, buky, vznik a vývoj od 8 až 9. stor.

Problémová otázka. Detto.

Súkromne – u prof. Stanislava na UK B-a (1956 -1960) ako študenti sme museli vedieť na hodinách slovenskej historickej gramatiky plynule čítať staroslovienske texty a memorovať ich.

Vo vzdelávaní v Európe za posledných 1 000 rokov si môžeme položiť stovky problémových otázok. Na niektoré z nich sa pokúšate odpovedať.

Napr. cieľ vzdelávania, ktorý podporovala katolícka cirkev – latinčina – husiti – prečo má každý veriaci „pod obojím“ vedieť čítať Bibliu, evanjelická cirkev, cieľ vzdelania v Prusku, postoje židovsko-kresťanskej civilizácie ku vzdelávaniu ai. ai.

S úctou a s prosbou, aby ste zjednodušili prístup na diskusiu s Vami.

Ivan Mačura *1939

Expand full comment