Vaše príspevky by boli podľa môjho názoru kvalitnejšie, keby ste brali vo svojich článkoch do úvahy globálnu politiku civilizácií a ich postoj ku zmyslu vzdelávania: - japonská - pravoslávna Rusko - Islam - čínska - hinduistická India - západná - latinsko americká - viď The clash of Civilizations And the Remarking of World Order
Dakujem pan Macura, velmi zaujimavy postreh. Je absolutna pravda, ze ja zijem v, vychadzam z a riesim hlavne zapadnu civilizaciu. Viete mi dat v kratkosti nejaky postreh, v com by boli texty ine, keby brali do uvahy pravoslavnu Rusku alebo Islamsku kulturu?
(Nejde tu predsa o civilizačnú otázku. Koncepty úspechu civilizácií v dejinách sú prílišne zovšeobecňujúce a časovo sa pohybujú v stáročiach (pričom dnes sa svet mení každý rok); ale ide o univerzálnu ľudskú skúsenosť. Rodičom ide primárne o ich deti, nie o úspech ich civilizačného okruhu. Ak si rodičia uvedomia, že k tomu deti potrebujú aj úspech širšieho spoločenstva, budú podporovať aj veci verejné.)
Ďakujem za podnetný článok, ktorý pomenoval problémový uzol štátneho školstva. V podmienkach a súkoliach obrovských verejných inštitúcii sa stráca osobná zodpovednosť a nahradzuje ju konanie v nejakej roli (často volenej na pár rokov a z toho vyplývajúcimi politickými záväzkami), teda konanie s veľmi obmedzenou zodpovednosťou, nehovoriac o nejakej vlastnej majetkovej zodpovednosti. (Možno, ak by sme mali alokovať časť našich daní priamo vybraným školám, začali by sme konečne premýšľať kam smerujú. Momentálne v drvivej väčšine prípadov ani netušíme koľko stojí vzdelávanie jedného žiaka na jednotlivých školách). Na druhej strane, moderný štát si nemôže dovoliť vzdelávanie ponechať celkom na občanov a počítať s tým, že každá komunita bude ponúkať a organizovať kvalitné súkromné vzdelávanie. V článku spomenuté príklady ukazujú reakciu na nefunkčné štátne školy, kde učitelia berú peniaze, ale nepracujú, čo znamená, že ich nik nekontroluje a nevyhadzuje, čo je peknou vizitkou úradov.
Čo sa týka kvality súkromných škôl. Paradoxne, mám aj opačnú skúsenosť, aspoň z okresných gymnázií na východnom Slovenku, kde sú viacerí rodičia ochotní priplatiť si nie za kvalitnejšie vzdelávanie, ale len status školy, typicky gymnázia, a to pre svoje deti, ktoré na gymnázium väčšinou nemajú. Ale prestíž a titul sú pre nich žiaľ dôležitejšie, než vzdelanie vlastných detí. O to obdivuhodnejšie je myslenie často negramotných rodičov z krajín tretieho sveta. Ale verím, že sa to na Slovensku posúva, u rodičov i žiakov, a dopyt po kvalitnejšom vzdelávaní bude. Som zvedavý, akú rolu v tom zohrá blížiaci sa demografický prepad.
Každá civilizácia vychádza zo svojho pohľadu, (zo svojej ideológie) na to, ako tzv. funguje svet – napr. Cílek a Bárta.
Bárta, M. Sedm zákonú, Jak se civilizace rodí, rostou a upadají
I Zákon kolapsu a regenerace II Zákon skokové změny III Hérakletiuv zákon IV Zákon zdílených hodnot a vizí V Zákon spoločenské smluvy VI Zákon energenické a technologické adaptace.
Dávam nabok, ako historicky vznikli mocenské štruktúry civilizácií. Jednoducho existujú a nič s tým my – euroamerická civilizácia - nenarobíme.
Civilizácie delíme oi. na tie, ktoré riešia aj vznik sveta, ako vznikol svet? a také, ktoré začínajú mýtmi – napr. mýtus o praotcovi Čechovi.
Cykly vzniku, rozmachu a úpadku civilizácií sú zhruba 250 až 500 rokov.
Príčiny úpadku sú založené v samotnom zrode civilizácií, viď napr. egyptológ Bárta.
Napr. staroveký Egypt zanikol a znovu vznikol asi štyrikrát.
Aká bola V. Británia v roku 1945 a aká je dnes?
Podľa mňa Vám chýba historický pohľad na potrebu vzdelávania, písma, jeho obsah a cieľ, ktorý uskutočňuje vládnuca vrstva.
Jej otvoreným alebo skrytým cieľom je oi. rozmach a udržanie sa pri moci – má sedem fáz vývoja.
Písmo je komunikačným systémom civilizácií. Používa sa na pragmatické účely.
Niekoľko stručných príkladov.
Sumeri – klinopis – používal sa asi od roku 2700 pred Kristom do asi roku 500.
Problémová otázka. Čo bolo cieľom používania tohto písma?
Nemám čas uvádzať odpovede na cieľ používania písma v jednotlivých civilizáciách.
Egyptská civilizácia – hyeroglyfické písmo vzniklo pri zlúčení Hodného a Dolného Egypta.
Vznik okolo roku 2 900 pr. Kristom. 700 až 3 500 znakov.
Problémová otázka. Detto.
Grécka helénska civilizácia – alfabeta – vznik z fénického písma – vznik okolo roku 800, používa sa dodnes.
Problémová otázka. Detto.
Rímska civilizácia – od 8 stor. pred Kr. do 5. stor. po Kr. Začiatok – Etruskovia. Latinská abeceda mala 24 písmen.
Problémová otázka. Detto.
Čínska civilizácia – pretrvala 3 500 rokov, čínske logofonetické písmo, zo asi 100 000 znakov používa asi 5 až 6 tisíc.
Problémová otázka. Detto.
Islamská civilizácia – od 7. stor. - arabské spoluhláskové kurzitívne písmo má 33 písmen, asi 18 druhov. Vplyv ideológie. Založíte dnes súkromnú školu v Sýrii?
Problémová otázka. Detto.
Moja poznámka. V Európe asi po 1 400 rokoch dochádza k nezvratnej výmene pôvodného autochtónneho európskeho obyvateľstva za moslimov.
Dobrovoľná samovražedná výmena bude dokončená asi za 30 až 50 rokov, Západná Európa bude moslimská. Čo bude s Východnou Európou, nevieme.
Indická civilizácia – začína tzv. Happarskou civilizáciou - Mohendžodaro - od 4. tisícročia pr. Kr. používalo saprotoindické písmo, dnes končiaci zjednocujúci jazyk angličtina.
Problémová otázka. Detto.
Pravoslávna civilizácia – hlaholika, cyrilika a azbuka, má 33 písmen, buky, vznik a vývoj od 8 až 9. stor.
Problémová otázka. Detto.
Súkromne – u prof. Stanislava na UK B-a (1956 -1960) ako študenti sme museli vedieť na hodinách slovenskej historickej gramatiky plynule čítať staroslovienske texty a memorovať ich.
Vo vzdelávaní v Európe za posledných 1 000 rokov si môžeme položiť stovky problémových otázok. Na niektoré z nich sa pokúšate odpovedať.
Napr. cieľ vzdelávania, ktorý podporovala katolícka cirkev – latinčina – husiti – prečo má každý veriaci „pod obojím“ vedieť čítať Bibliu, evanjelická cirkev, cieľ vzdelania v Prusku, postoje židovsko-kresťanskej civilizácie ku vzdelávaniu ai. ai.
S úctou a s prosbou, aby ste zjednodušili prístup na diskusiu s Vami.
Vážený pán Chovanculiak, INESS
Vaše príspevky by boli podľa môjho názoru kvalitnejšie, keby ste brali vo svojich článkoch do úvahy globálnu politiku civilizácií a ich postoj ku zmyslu vzdelávania: - japonská - pravoslávna Rusko - Islam - čínska - hinduistická India - západná - latinsko americká - viď The clash of Civilizations And the Remarking of World Order
Ináč asi 10 rokov tzv. mentor Vlada Zlatoša
S úctou
Ivan Mačura Nitra
Dakujem pan Macura, velmi zaujimavy postreh. Je absolutna pravda, ze ja zijem v, vychadzam z a riesim hlavne zapadnu civilizaciu. Viete mi dat v kratkosti nejaky postreh, v com by boli texty ine, keby brali do uvahy pravoslavnu Rusku alebo Islamsku kulturu?
O azijskej a konfucianskej kultre som trocha uz pisal - https://robertchovanculiak.substack.com/p/prilis-vela-janosikov-a-malo-su-qinov
(Nejde tu predsa o civilizačnú otázku. Koncepty úspechu civilizácií v dejinách sú prílišne zovšeobecňujúce a časovo sa pohybujú v stáročiach (pričom dnes sa svet mení každý rok); ale ide o univerzálnu ľudskú skúsenosť. Rodičom ide primárne o ich deti, nie o úspech ich civilizačného okruhu. Ak si rodičia uvedomia, že k tomu deti potrebujú aj úspech širšieho spoločenstva, budú podporovať aj veci verejné.)
Ďakujem za podnetný článok, ktorý pomenoval problémový uzol štátneho školstva. V podmienkach a súkoliach obrovských verejných inštitúcii sa stráca osobná zodpovednosť a nahradzuje ju konanie v nejakej roli (často volenej na pár rokov a z toho vyplývajúcimi politickými záväzkami), teda konanie s veľmi obmedzenou zodpovednosťou, nehovoriac o nejakej vlastnej majetkovej zodpovednosti. (Možno, ak by sme mali alokovať časť našich daní priamo vybraným školám, začali by sme konečne premýšľať kam smerujú. Momentálne v drvivej väčšine prípadov ani netušíme koľko stojí vzdelávanie jedného žiaka na jednotlivých školách). Na druhej strane, moderný štát si nemôže dovoliť vzdelávanie ponechať celkom na občanov a počítať s tým, že každá komunita bude ponúkať a organizovať kvalitné súkromné vzdelávanie. V článku spomenuté príklady ukazujú reakciu na nefunkčné štátne školy, kde učitelia berú peniaze, ale nepracujú, čo znamená, že ich nik nekontroluje a nevyhadzuje, čo je peknou vizitkou úradov.
Čo sa týka kvality súkromných škôl. Paradoxne, mám aj opačnú skúsenosť, aspoň z okresných gymnázií na východnom Slovenku, kde sú viacerí rodičia ochotní priplatiť si nie za kvalitnejšie vzdelávanie, ale len status školy, typicky gymnázia, a to pre svoje deti, ktoré na gymnázium väčšinou nemajú. Ale prestíž a titul sú pre nich žiaľ dôležitejšie, než vzdelanie vlastných detí. O to obdivuhodnejšie je myslenie často negramotných rodičov z krajín tretieho sveta. Ale verím, že sa to na Slovensku posúva, u rodičov i žiakov, a dopyt po kvalitnejšom vzdelávaní bude. Som zvedavý, akú rolu v tom zohrá blížiaci sa demografický prepad.
Vážený pán Chovanculiak,
pokračujem. Širší pohľad.
Každá civilizácia vychádza zo svojho pohľadu, (zo svojej ideológie) na to, ako tzv. funguje svet – napr. Cílek a Bárta.
Bárta, M. Sedm zákonú, Jak se civilizace rodí, rostou a upadají
I Zákon kolapsu a regenerace II Zákon skokové změny III Hérakletiuv zákon IV Zákon zdílených hodnot a vizí V Zákon spoločenské smluvy VI Zákon energenické a technologické adaptace.
Dávam nabok, ako historicky vznikli mocenské štruktúry civilizácií. Jednoducho existujú a nič s tým my – euroamerická civilizácia - nenarobíme.
Civilizácie delíme oi. na tie, ktoré riešia aj vznik sveta, ako vznikol svet? a také, ktoré začínajú mýtmi – napr. mýtus o praotcovi Čechovi.
Cykly vzniku, rozmachu a úpadku civilizácií sú zhruba 250 až 500 rokov.
Príčiny úpadku sú založené v samotnom zrode civilizácií, viď napr. egyptológ Bárta.
Napr. staroveký Egypt zanikol a znovu vznikol asi štyrikrát.
Aká bola V. Británia v roku 1945 a aká je dnes?
Podľa mňa Vám chýba historický pohľad na potrebu vzdelávania, písma, jeho obsah a cieľ, ktorý uskutočňuje vládnuca vrstva.
Jej otvoreným alebo skrytým cieľom je oi. rozmach a udržanie sa pri moci – má sedem fáz vývoja.
Písmo je komunikačným systémom civilizácií. Používa sa na pragmatické účely.
Niekoľko stručných príkladov.
Sumeri – klinopis – používal sa asi od roku 2700 pred Kristom do asi roku 500.
Problémová otázka. Čo bolo cieľom používania tohto písma?
Nemám čas uvádzať odpovede na cieľ používania písma v jednotlivých civilizáciách.
Egyptská civilizácia – hyeroglyfické písmo vzniklo pri zlúčení Hodného a Dolného Egypta.
Vznik okolo roku 2 900 pr. Kristom. 700 až 3 500 znakov.
Problémová otázka. Detto.
Grécka helénska civilizácia – alfabeta – vznik z fénického písma – vznik okolo roku 800, používa sa dodnes.
Problémová otázka. Detto.
Rímska civilizácia – od 8 stor. pred Kr. do 5. stor. po Kr. Začiatok – Etruskovia. Latinská abeceda mala 24 písmen.
Problémová otázka. Detto.
Čínska civilizácia – pretrvala 3 500 rokov, čínske logofonetické písmo, zo asi 100 000 znakov používa asi 5 až 6 tisíc.
Problémová otázka. Detto.
Islamská civilizácia – od 7. stor. - arabské spoluhláskové kurzitívne písmo má 33 písmen, asi 18 druhov. Vplyv ideológie. Založíte dnes súkromnú školu v Sýrii?
Problémová otázka. Detto.
Moja poznámka. V Európe asi po 1 400 rokoch dochádza k nezvratnej výmene pôvodného autochtónneho európskeho obyvateľstva za moslimov.
Dobrovoľná samovražedná výmena bude dokončená asi za 30 až 50 rokov, Západná Európa bude moslimská. Čo bude s Východnou Európou, nevieme.
Indická civilizácia – začína tzv. Happarskou civilizáciou - Mohendžodaro - od 4. tisícročia pr. Kr. používalo saprotoindické písmo, dnes končiaci zjednocujúci jazyk angličtina.
Problémová otázka. Detto.
Pravoslávna civilizácia – hlaholika, cyrilika a azbuka, má 33 písmen, buky, vznik a vývoj od 8 až 9. stor.
Problémová otázka. Detto.
Súkromne – u prof. Stanislava na UK B-a (1956 -1960) ako študenti sme museli vedieť na hodinách slovenskej historickej gramatiky plynule čítať staroslovienske texty a memorovať ich.
Vo vzdelávaní v Európe za posledných 1 000 rokov si môžeme položiť stovky problémových otázok. Na niektoré z nich sa pokúšate odpovedať.
Napr. cieľ vzdelávania, ktorý podporovala katolícka cirkev – latinčina – husiti – prečo má každý veriaci „pod obojím“ vedieť čítať Bibliu, evanjelická cirkev, cieľ vzdelania v Prusku, postoje židovsko-kresťanskej civilizácie ku vzdelávaniu ai. ai.
S úctou a s prosbou, aby ste zjednodušili prístup na diskusiu s Vami.
Ivan Mačura *1939