2022 v číslach + darček
Najčítanejšie články, ktoré vám možno ušli, poďakovanie podporovateľom a vianočný darček.
Tento rok vyšlo 17 čísel newslettera Pokrok bez povolenia. Väčšina z nich bola o tom ako rozmraziť evolúciu vo vzdelávaní a opustiť kreacionizmus pri riadení školstva. Ak všetko pôjde dobre, rok 2023 by nemal byť iba o zapĺňaní vašich schránok, ale aj o zhmotnení elektrónov do praktického návrhu reformy školstva a fyzickej publikácie myšlienok.
Čísla
Toto je sedem najobľúbenejších a najčítanejších newsletterov tohto roka:
Ako sa vo svete zdieľajú cestári, farári, nedojedené porcie alebo hokejoví brankári
Zamrznutá evolúcia na školách: ako facku vystriedala poznámka a päťka
Na dôkazoch založené vzdelávanie, o ktorom u nás (skoro) nikto nepočul
Počas roku 2022 pribudlo skoro 1000 nových odoberateľov, z toho sa nejaké percento stalo aj podporovateľmi. Ďakujem vám veľmi pekne. Naozaj si toho vážim. A ak sa chcete pridať k podporovateľom, môžete tak spraviť tu.
Darček
Rozmýšľal som, akú pridanú hodnotu dať tomuto rekapitulačnému číslu okrem pochválenia a poďakovania sa. Rozmýšľal som nad tým aj pri čítaní knihy s úžasným názvom Rákoska v dílně lidskosti: Česká škola v 19. století očima účastníků od Pavly Vošahlíkovej. Narazil som v nej na toľko zaujímavých citátov, že z nich bude skvelý sviatočný darček do tohto čísla newslettera.
Keď sa povie školstvo z 18. až 19. storočia, tak sa mi automaticky vybavia telesné tresty pre žiakov. Ale ani byť učiteľom, nebolo určite jednoduché. Jeden mestský učiteľ z prvej polovice 18. storočia sa sťažoval, že:
„Nelze vypsati bídného a hrozného stavu naší školy, zvláště vyšší třídy. Žáci vztekají se a zuří po celou hodinu jako blázni, tlukou se v mé přítomnosti a posmívají se mi, převrhnou stůl a lavice, ječí tak hlasitě, že daleko přes ulici je slyšeti a že musím se styděti před sousedy a před lidmi, kteří kolem školy jdou. … Chci-li je potrestati, vzeprou se mi, utekou, vlezou pod lavice, vytrhnou mi prut z ruky a postaví se k obraně, napřahují na mne a vyhrožují mi, však že odměna mne nemine. … Všecko počínám s úzkostí. Mám-li jíti do tříd, není mi jinak, než-li jako bych měl jíti mezi samou lítou a vzteklou zvěř … tato muka přivodí mi jistě smrť.“
Aj samotní učitelia vyzerali trocha inak, než sme dnes zvyknutí. V kronikách jednej obce sa podarilo zachovať vedomosť o výbere nového učiteľa na prelome 18. a 19. storočia:
„Ježto po smrti dosavadního učitele jen pět uchazečů se přihlásilo, předsevzata s nimi zkouška před očima a ušima celé obce.
Martin Oves, zdejší švec, 30 let stár, zpíval v kostele tři písně; ale měl by se učiti ještě mnohé melodie, také hlas jeho mohl by býti lepší. Četl z knihy obstojně, a slabikoval jakž takž. Tři rukopisy četl prostředně. Zodpovídal tři otázky z rozumu dosti dobře. Recitoval z katechismu o svátosti oltářní bez chyby. Napsal tři řádky diktanda – 4 chyby. Počtů jest úplně neznalý.
Jakub Maučka, tkadlec z D., má padesátku za zády; zpíval tři písně, ale melodie přecházela do mnoha jiných písní, hlas měl by míti silnější, vícekráte vykvikl, což by nemuselo býti. Četl Jana 19, 1 – 7 s deseti chybami, slabikoval Jana 18, 23 – 26 bez chyby. Tři rukopisy četl – slabě a zajíkal se. Z rozumu tři otázky zodpovídal dobře. Z katechismu recitoval bez chyby. Diktanda napsal tři řádky – 5 chyb. Počtů také neznal.
Václav Senohrad, krejčí z S., stařec šedesátiletý, měl raději zůstati doma. Zpíval dvě písně; hlas má jako bečící tele, také stále upadal do melodií jiných písní. Četl z Josua – hrozně, slabikoval s velikým namáháním; velké T mu bylo kamenem úrazu. Z rozumu tři otázky – zůstal na holičkách. Maje čísti tři rukopisy, přiznal se, že neumí. Z diktanda napsal velmi obtížně tři slova – k nepřečtení. Počítati neuměl docela nic; počítal na prstech jako malé dítě. Bylo mu řečeno, že jednal zpozdile, hláse se k probě, což sám slze a vzlykaje uznal.
Ďalší dvaja uchádzači boli na tom podobne. Zle. Nakoniec sa učiteľom stal druhý záujemca Jakub Moučka, pretože bol ako uvádza protokol „dobré pověsti a měl mnoho přimluvčích“.
Začínajúci mladí učitelia sa ešte počas 19. storočia nemohli slobodne ženiť a zakladať si rodiny. Mali to vyslovene zakázané a výnimku mohol udeliť len miestny úrad. Dôvodom bola nízka mzda začínajúcich učiteľov. Jednoducho by neuživili rodinu.
Z dnešného pohľadu je zaujímavé aj to, že napriek zavedeniu povinnej školskej dochádzky v roku 1774, tak až do 19. storočia bolo bežné, že za vzdelanie si rodičia platili. Plat učiteľov priamo závisel od poplatkov zaplatených rodičmi a učitelia si ich museli aj sami vyberať po rodinách. Tie keď nemali, platili naturáliami, napríklad poskytovali stravu. Učiteľ tak išiel tzv. „po střídě“ – každý deň obedoval v inej rodine. Za tie najchudobnejšie deti platila vzdelanie obec. Toto sa zmenilo až v druhej polovici 19. storočia, kedy začala obec vyberať školné namiesto učiteľov.
Stať sa učiteľom v Rakúsko Uhorsku v 18. - 19. storočí malo dve hlavné výhody. Vyhli ste sa povinnej vojenskej službe. A dostali ste uniformu štátneho úradníka a s ňou aj spoločenskú prestíž.
Vďaka histórii školstva v Rakúsko Uhorsku môžeme dnes lepšie pochopiť, kde sa berie tá snaha o mikromanažovanie vzdelávania cez zákony. V roku 1804 prešla za vlády Františka II nová školská reforma, ktorej súčasťou bolo zavedenie tzv. Schulkodexu. Ten obsahoval v 23 kapitolách skoro 500 paragrafov, kde bolo podrobne rozobrané všetko od organizácie, financovania a dohľadu; cez stanovené podmienky a ciele vzdelávania, vyučovacie metódy, skúšky a prípravu učiteľov; až po učebnice, budovy a vybavenie. Napriek detailnosti legislatívcov sa zdá, že prax si žila svojim vlastným, paralelným životom. Typické.
Zaujímavý dáta point: od roku 1893 sa zaviedlo obmedzenie na maximálny počet žiakov v triede: 80.
No a čo by to bol za historický exkurz v školstve bez spomienok žiakov na školu. Okrem tradičných fyzických trestov ako popísal český lekár, hudobník a mecenáš Jan Theobald Held v rokoch 1770-1780:
„Hojnejší nežli odměny bývaly tresty, zhusta přímo barbarské. Žáčkové museli z trestu klečet na holé zemi, na škvárech kovářských, na hraně ostře přiseknutého polena. Z trestu dostávali metlou na dlaně, na špičky sepjatých prstu plochým pravítkem, liskovou nebo vrbovou holi pět, deset až dvanáct rán!“.
Som v knihe narazil aj na pre mňa neznáme tresty. V niektorých školách boli povestné tzv. karcery, školné väzenia, kam sa zatvorili študenti na kratšiu alebo dlhšiu dobu podľa závažnosti priestupku. Ich pobyt mohol byť znepríjemnený núteným pôstom.
Už povedomejší mi bol trest, ktorý popísal literát Ladislav Quis v prvej polovici 19. storočia. Učiteľ u nich zvykol „přišpendlit nezdařenou práci na záda, načež jej dal jinými dvěma hochy voditi po všech třídách na odiv.“ Na základnej škole som bol opakovane nútený pred tabuľou prepisovať chyby z môjho diktátu. Gramatiku som si vďaka tomu lepšie nezapamätal (ako sa tu občas môžete presvedčiť), za to si veľmi dobré pamätám, čo je to organizované posmievanie sa triedou.
Ladislav Quis nakoniec zhrnul vtedajšie školstvo nasledovne:
„Stačí, řeknu-li, že jesem ve škole té velmi malo získal pro vzdělaní ducha a pro ušlechtení srdce... Neviním tu nevděčně svých někdejších učitelu, z nichž na některé jsem si zachoval milou a dobrou vzpomínku... Byl to mizerný, duchamorný tehdejší systém, pracující k otupení mládeže i učitelstva, jehož účelem bylo vychovati tupé, nevědomé otroky, nikoli pak sebevedomé myslíci, ušlechtilé občany.“
Boli aj takí, ktorých nakoniec školstvo zlomilo. Antonin Zeman, spisovateľ známy pod pseudonymom Antal Stašek, napísal po skončení gymnázia:
„Prišel konec čtvrtého školního roku. Vysvedčení jsem měl dosti dobré. Šel jsem na prázdniny, ale něco bylo ve mně nalomeného. Jala mne hrozná nechuť k dalšímu studiu. Byl bych najraději utekl někam daleko, abych se nemusel vracet do Jičína.“
Prajem vám, nech vás nič v roku 2023 nezlomí a podarí sa vám všetko, čo si naplánujete.
Róbert Chovanculiak
Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.
Ak nechcete zmeškať žiadnu novinku zo sveta pokroku bez povolenia, môžete ma sledovať na sociálnych sieťach: