Dve tretiny Slovákov majú super-schopnosti, ako pomôcť zvyšku?

Gramotný človek je iný. Fyzicky. Ako písmo nahradilo starých ľudí. Ako vyzerá orálna spoločnosť. Dá sa myslieť bez písma?

Stalo sa vám niekedy, že ste dostali super myšlienku, ale tá ostala super len do momentu, kým ste sa ju nepokúsili dať na papier? Mne sa to deje pravidelne. Zapísať si nápad je prvý test toho, či vôbec dáva zmysel. Núti to človeka explicitne naformulovať všetky kroky v myšlienkovom pochode. A vďaka tomu môže prísť na to, že ten pochod smeruje do slepej uličky.

Ľudstvo však túto možnosť nemalo po drvivú väčšinu našej evolučnej histórie. Homo sapiens objavil písmo len pred pár tisíc rokmi. Tým nechcem povedať, že negramotní ľudia žili až do nedávna v ilúzii o kvalite svojich myšlienok. Vec je vážnejšia. Negramotní ľudia mysleli inak, než myslíme my. Kultúrna inovácia v podobe schopnosti čítať a písať zmenila architektúru našej mysle.

Gramotný človek je iný. Fyzicky.

Schopnosť rozprávať je niečo úplne iné ako schopnosť čítať a písať. To prvé patrí medzi tzv. biologicky primárne zručnosti. Teda zručnosti, pre ktoré máme evolúciou predpripravené predispozície. Človek v normálnom prostredí ich automaticky nasaje. Dieťa sa naučí rozprávať bez učiteľa. Schopnosť čítať a písať patrí medzi tzv. biologicky sekundárne zručnosti. Teda niečo, na čo nás evolúcia nestihla vybaviť, vzhľadom na krátky čas, ktorý na to mala. Máme však šťastie, že mozog je veľmi plastický orgán a dokáže sa výborne adaptovať na nové výzvy, ktoré mu kultúra a jej evolúcia prinesie.

Každý kultúrny „organizmus“ – v našom prípade schopnosť čítať a písať - musí nájsť v mozgu neurónovú niku, ktorá mu umožniť prežiť a rozmnožiť sa. To znamená, že nájde neurónové prepojenia a časti mozgu, ktoré pôvodne v minulosti plnili nejakú podobnú funkciu a zároveň sú dostatočne plastické. Tie si kultúra následne „zrecykluje“ do podoby, ktorá umožní ich nové použitie. Doslova fyzicky zmení mozog.

Konkrétne v prípade čítania a písania ide o časti pôvodne predurčené na spracovanie jazyka a rozoznávanie objektov, predovšetkým tvárí ľudí. Konkrétne posilní corpus callosum, čo je akási informačná diaľnica medzi ľavou a pravou hemisférou. Takto schopnosť čítať nezvratne zmení fungovanie našich mozgových obvodov. Človek ktorý vie písať a čítať je trocha iný človek, má iný mozog, ktorý funguje inak.

Môžete si to vyskúšať aj na sebe. Skúste sa na nasledujúcom obrázku sústrediť len na farbu znakov a nie slovo.

Nedalo sa to zastaviť. Nedokázali ste neprečítať slovo „zelená“. Váš mozog ho automaticky dekóduje. Je to mimo vašu vedomú kontrolu. Teda ak nepadnete na hlavu a nepoškodí sa vám jedna malá, ale dôležitá časť mozgu, následkom čoho v jednej sekunde úplne stratíte schopnosť prečítať čo i len jedno písmenko - syndróm zvaný pure alexia.

Keďže gramotnosť fyzicky mení mozog, prináša so sebou aj mnohé vedľajšie následky. Žiaduce, ale aj tie nežiaduce. Medzi žiaduce patrí napríklad rozvoj kognitívnych funkcií. Gramotnosť pozitívne vplýva  na veľkosť verbálnej pamäte, zrýchľuje mozog pri spracovávaní reči a pochopení komplexnejších viet. Gramotní ľudia tiež vnímajú svet viac analyticky a menej holisticky. To znamená, že zo scény vytrhávajú jednotlivé objekty, kategorizujú ich a na základe ich vlastností vysvetľujú fungovanie sveta. Naopak, negramotní ľudia vnímajú viac celkový kontext, usporiadanie objektov a vzťahov medzi nimi.

Medzi nežiaduce vedľajšie následky patrí napríklad vytesnenie schopnosti rozoznávať tváre z ľavej hemisféry mozgu. Negramotní ľudia pri tejto činnosti používajú obe hemisféry. Joseph Henrich, priekopník vo výskume vplyvu kultúrnej evolúcie na ľudskú psychológiu, dokonca tvrdí, že gramotnosť priamo zhoršuje rozoznávanie tvárí. Toto tvrdenie som však nedokázal overiť v zdrojoch, ktoré uvádza.

Zdroj: Reading in the Brain od Stanislas Dehaene

Okrem toho prináša gramotnosť ešte minimálne jeden nezamýšľaný a nežiaduci účinok. Naučiť sa čítať je činnosť, ktorá od detí vyžaduje dlhý čas strávený v kockách menom škola, počas ktorého sa pozerajú na zošity a knihy pred sebou. A dnes vieme, toto sú faktory, ktoré prispievajú k pandémii krátkozrakosti, ktorá sa vo svete šíri. V západnom svete ňou trpí už 30 - 50 % ľudí. Každá hodina čítania týždenne navyše zvyšuje pravdepodobnosť vzniku krátkozrakosti o 2 %. Riešenie nie je prekvapivé -  deti musia tráviť viac času vonku.

Život v orálnej spoločnosti

Dnes je ťažké povedať, ako presne vyzerala architektúra myslenia v orálnych spoločenstvách. Väčšina ľudí vie čítať a ten zvyšok žije v gramotnom svete, ktorý na nich vplýva. Už aj pôvodné prírodné kmene roztrúsené po svete sú stále viac vystavené západnej kultúre, v ktorej hrá povinná školská dochádzka dôležité miesto.

Zdroj: HumanProgress

Existuje však niekoľko prác neuro-psychológov, ktorí v minulosti navštívili orálne spoločenstvá a zároveň skúmali ich myslenie. Známy je Alexandr Romanovič Lurija, ktorý na návrh sovietskeho psychológa Lva Vygotského realizoval výskum na negramotných ľuďoch žijúcich v odľahlých sovietskych republikách v 30. rokoch. Publikovaný bol v knihe O historickém vývoji poznávacích procesů, ktorú súdruhovia preložili aj do češtiny.

To, čo odhalil, sa dodnes cituje ako jedinečné svedectvo o myslení negramotných ľudí. Miestni farmári napríklad neboli schopní aplikovať všeobecné abstraktné pravidlá. Keď im bolo vysvetlené, že „Na ďalekom severe, kde je sneh, sú všetky medvede biele,“ a potom sa ich spýtali, že keď „Nová zem je na ďalekom severe a je tam stále sneh. Akej farby sú tam medvede?“ tak typické odpovede negramotných obyvateľov boli: „Ja neviem, videl som iba čierneho medveďa...“ alebo „My vždy hovoríme len o tom, čo vidíme, nerozprávame o veciach, ktoré sme nevideli.“ Podobný mód myslenia odhalili antropológovia aj v rybárskych komunitách v Sulawesi v Indonézii, alebo u farmárov v južných častiach Afriky a Južnej Ameriky.

Že išlo o do značnej miery o vplyv gramotnosti dokazujú odpovede polo-gramotných obyvateľov sovietskych republík. Tí ukázali vyššiu mieru abstraktného myslenia a schopnosti logicky spájať tvrdenia. Napríklad jeden predseda poľnohospodárskeho družstva odpovedal: „Ak to má byť podľa vašich slov, všetky medvede tam musia byť biele“. Formulácia „ak to má byť podľa vašich slov“ ukazuje, že si uvedomoval, že tu ide o nejakú logickú štruktúru, ktorá si žije mimo reálneho sveta.

Toto však neznamená, že orálne myslenie je nejaké „pred-logické“, alebo že negramotní ľudia nechápu kauzálne vzťahy. Samozrejme, aj títo ľudia vedia, že keď strčia do pohybujúceho sa predmetu, tak ten zmení smer. Nevedia to však analyticky usporiadať do detailného reťazca príčin a následkov. Orálni ľudia by jednoducho nikdy neprišli s newtonovskou fyzikou.

Ich myslenie bolo silno podmienene praktickým životom. Slovami Luriju fungovali skôr cez „situačné“ než „kategorické“ myslenie. Kategorické myslenie im prišlo nezaujímavé, nedôležité a príliš veci trivializujúce. Niet sa im však čo čudovať. Prečo by im mali prísť kategórie, deduktívne a logické myslenie zaujímavé? Veď to nikde okolo nich neexistuje. S kategóriou kruhu sa nikde nestretnete, v realite vidíte len taniere a kolesá.

Obyvatelia sibírskej dediny, začiatok 20. storočia

Zdroj: kunstkamera

Ďalšie špecifiká orálneho sveta

Skúste si predstaviť svet, kde neexistuje písmo. Každá myšlienka existuje mimo mozgu jednotlivca len v momente jej vyslovenia. A okamžite zaniká s tým, ako sa dopovie. Všetko, čo ostane, je len nedokonalá kópia v mysli niekoho iného. Keď si niekto potrebuje na niečo spomenúť, musí mu to niekto iný pripomenúť. Neexistuje iná možnosť zaznamenať a vyhľadať informáciu. Všetka naakumulovaná múdrosť v orálnej kultúre je priamo závislá od neustáleho opakovania nahlas. Čo sa nahlas neopakuje, to zanikne.

To je aj jeden z dôvodov, prečo mali v orálnych spoločenstvách starí ľudia taký vysoký spoločenský status. Na rozdiel od dnešnej neontokracie, väčšina spoločenstiev v minulosti bola gerontrokraciami,. Keď v negramotných spoločenstvách umrel starý človek, vyschla s ním studnica múdrosti.

To, že orálne spoločenstvá musia neustále vynakladať veľkú energiu na prerozprávanie naakumulovanej kultúry, má vplyv aj na formu a obsah myslenia. Forma musí byť mnemotechnický výhodná. Teda najčastejšie vo forme nejakých prísloví, porekadiel, jednoduchých schém a slovných formúl. Akékoľvek komplexnejšie, abstraktnejšie myšlienkové konštrukty by boli príliš nákladné a ich replikovanie veľmi otázne.

Pri obsahu zas existoval silný tlak na tradicionalistický a konzervatívny spôsob myslenia, ktorý z dobrých dôvodov potláča intelektuálne experimenty. Vedomosti sa získavajú a udržiavajú len ťažko. V orálnych kultúrach je preto relatívne nebezpečné niečo odoberať alebo vymieňať. Ľahko sa vám môže stať, že zahodíte alebo znefunkčníte dôležité ľudové múdro. A nebude jednoducho možné ho znova získať.

Dnes máme vďaka písmu externé pamäte, kam si ukladáme naakumulované múdrosti ľudstva nezávisle pulzujúcich mozgov. Nepotrebujeme na to starých ľudí, čo znížilo ich spoločenskú prestíž. A naopak, umožnilo mladým ľudom viac experimentovať a objavovať nové vedomosti. Vždy sa totižto dá vrátiť naspäť k dobre uchovaným zdrojom poznania.

Viac?

Toto bol v skratke pohľad na gramotnosť od neurovedcov cez antropológov až po literárnych vedcov. Nemenej zaujímavé sú pohľady vedcov z behaviorálnej genetiky, ktorí skúmajú, do akej miery je schopnosť čítať genetický determinovaná (výrazne). Alebo kognitívnych a pedagogických vedcov, ktorí skúmajú, ako správne učiť čítať a písať. Pričom napriek ich úsiliu sa po svete využívajú neefektívne a doslova škodlivé spôsoby výučby gramotnosti. Výsledkom sú napríklad mladí ľudia, ktorí sa na strednej škole prvýkrát zoznamujú s tým, ako sa čítajú písmenká a slabiky. Vedú sa celé „vojny o čítanie“, kde (pre niektorých) paradoxne za kratší koniec ťahajú rôzne progresívne hnutia a „moderné techniky“ ako učiť čítať.

Téma je to aj na Slovensku, kde máme približne 100 základných škôl, kam chodí 40-tisíc žiakov, ktorí tam strávia 9 - 11 rokov života, čo je asi 10-tisíc vyučovacích hodín, a napriek tomu sa nenaučia čítať ani písať. Čo sú to za školy a čo s tým?

O tomto všetkom sa dajú písať zaujímavé veci.

Odporúčanie

Ak chcete posunúť svoju gramotnosť na vyššiu úroveň a zlepšiť sa v písaní, určite odoberajte newsletter: Škola nepísania.

Róbert Chovanculiak

Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.

Ak nechcete zmeškať žiadnu novinku zo sveta pokroku bez povolenia, môžete ma sledovať na sociálnych sieťach:

Facebook / Instagram / Twitter / LinkedIn