Do 21 rokov som prečítal nula kníh, dnes sú ich desiatky ročne; ako rozmraziť evolúciu v školstve; vo vzdelávaní je kľúčové slovo je prestíž, nie dominancia.
Iný princíp výučby by bol vhodný pre rómske školy, ktoré by mohli byť vytvorené popri štátnom školstve a fungovať ako družiny na niekoľko hodín po vyučovaní. Je pravda, že terajší systém nepodporuje rozvoj napr.pracovnej inteligencie, ktorú učiteľ klasických predmetov nemá ako podchytiť a rozvíjať. Je zbytočné hustiť všetkým do hlavy učivo, cez ktoré sa každý neprelúska a zažíva preto pocity frustrácie. Škola by mala každému dieťaťu umožniť aj pocit úspechu a vzbudiť záujem. Už od nižších ročníkov na základných školách by sa malo praktizovať niečo ako duálne vzdelávanie, aby si každý našiel svoj smer a mohol v niečom vyniknúť. Rómsku otázku neporiešime, keď budeme produkovať " zlých žiakov", ale iba vtedy, keď začneme vyhľadávať budúcich úspešných remeselníkov. A to chce zmenu v praxi, v školstve, v myslení a prístupe, zmenu v spôsobe čerpania fondov na riešenie rómskej otázky.
Pán Chovanculiak, práve to o com píšete ma pred mnohými rokmi primälo zbaviť moje deti šedi slovenských škôl a prihlásiť ich do britskej školy. Okrem slobodnej voĺby predmetov v nej majú všetko, o čom idealizujete.
Tak, že sa prvky didaktického prostredia (potenciálne pokusy/omyly) pripájajú na prekoncepcie tak aby boli zvedavé zmeniť ich počiatočné stavy. To je autonómia rozhodovať sa sám.
Po prvej zmene nastáva zážitok zmeny, čiže kompetencia niečo meniť.
Ňou nastáva potreba niekomu to povedať, čím sa štartuje prepojenie, potenciál rovesníckej heuristiky, lebo je veľmi pravdepodobné, že tá druhá / ten druhý bude na to tiež zvedavá-ý.
Zhrnutie: potrebujeme taku pociatocnu konfiguraciu bezvykladovych didaktickych kognitivnych prostredi, ktora prekoncepcie motivuje ku zmene. A po nej k najdeniu niecoho noveho az do nekonecna.
Iný princíp výučby by bol vhodný pre rómske školy, ktoré by mohli byť vytvorené popri štátnom školstve a fungovať ako družiny na niekoľko hodín po vyučovaní. Je pravda, že terajší systém nepodporuje rozvoj napr.pracovnej inteligencie, ktorú učiteľ klasických predmetov nemá ako podchytiť a rozvíjať. Je zbytočné hustiť všetkým do hlavy učivo, cez ktoré sa každý neprelúska a zažíva preto pocity frustrácie. Škola by mala každému dieťaťu umožniť aj pocit úspechu a vzbudiť záujem. Už od nižších ročníkov na základných školách by sa malo praktizovať niečo ako duálne vzdelávanie, aby si každý našiel svoj smer a mohol v niečom vyniknúť. Rómsku otázku neporiešime, keď budeme produkovať " zlých žiakov", ale iba vtedy, keď začneme vyhľadávať budúcich úspešných remeselníkov. A to chce zmenu v praxi, v školstve, v myslení a prístupe, zmenu v spôsobe čerpania fondov na riešenie rómskej otázky.
Pán Chovanculiak, práve to o com píšete ma pred mnohými rokmi primälo zbaviť moje deti šedi slovenských škôl a prihlásiť ich do britskej školy. Okrem slobodnej voĺby predmetov v nej majú všetko, o čom idealizujete.
Ako to spraviť?
Jedine bezvýkladovo.
Ako sa to dá bezvýkladovo?
Tak, že sa prvky didaktického prostredia (potenciálne pokusy/omyly) pripájajú na prekoncepcie tak aby boli zvedavé zmeniť ich počiatočné stavy. To je autonómia rozhodovať sa sám.
Po prvej zmene nastáva zážitok zmeny, čiže kompetencia niečo meniť.
Ňou nastáva potreba niekomu to povedať, čím sa štartuje prepojenie, potenciál rovesníckej heuristiky, lebo je veľmi pravdepodobné, že tá druhá / ten druhý bude na to tiež zvedavá-ý.
Zhrnutie: potrebujeme taku pociatocnu konfiguraciu bezvykladovych didaktickych kognitivnych prostredi, ktora prekoncepcie motivuje ku zmene. A po nej k najdeniu niecoho noveho az do nekonecna.