Dnes nastupuje na výkon trestu 700-tisíc detí; prečo ich nepchať do Prokrustovej postele? #25
Do 21 rokov som prečítal nula kníh, dnes sú ich desiatky ročne; ako rozmraziť evolúciu v školstve; vo vzdelávaní je kľúčové slovo je prestíž, nie dominancia.
Vitajte, toto je newsletter Pokrok bez povolenia. 🌐
Ak ste nový čitateľ, pridajte sa k viac ako 2600 odoberateľom TU.
Učenie sa je funkciou dvoch premenných: motivácia a technika. Verejné školstvo zlyháva v oboch. Máme demotivované deti, ktoré sa musia tupo učiť technikami starými minimálne 150 rokov. Pre väčšinu ľudí, ktorí zažili len takto fungujúce školstvo, je však ťažké pochopiť, o akú veľkú tragédiu ide. Ako im to vysvetliť? Servírovať im najnovšie poznatky z pedagogiky, neurovied a vývojovej psychológie o tom, ako dôležitá je pri vzdelávaní vnútorná motivácia by išlo proti najnovším poznatkom z pedagogiky, neurovied a vývojovej psychológie o tom, ako sa ľudia učia nové veci. Rešerše štúdií a abstraktné argumenty nefungujú.
Ľudia potrebujú príbehy. Preto sa pokúsim v skratke prerozprávať môj príbeh so vzdelávaním. Preskakovať prekážkové dráhy v školstve mi nikdy nerobilo problémy. Nemusel som sa nijak extra snažiť a školu som zvládal na jednotky až trojky, resp. áčka až céčka. Bol som hrdý na to, ako „hackujem“ systém. Napríklad do mojich 21 rokov som neprečítal ani jednu knihu, napriek tomu, že to osnovy vyžadovali od základnej, cez strednú až po vysokú školu, kde som práve vtedy študoval. Jednoducho som o štúdium prejavoval záujem len do tej miery, aby som splnil to, čo odo mňa očakával systém. Odborníci na pedagogický výskum by povedali, že som fungoval na externú motiváciu.
Potom som však náhodou spoznal človeka, ktorý vo mne vzbudil záujem o prečítanie knihy (o tom ako to dokázal - viac nižšie), dnes má kaviareň Vták, určite vyskúšajte. A tak som ako 21-ročný prečítal klasiky ako Na ceste, Kto chytá v žite, Starec a more alebo Cudzinec (zoradené od najhoršej). Teda som robil veci, ktoré boli počas môjho 15-ročného štúdia povinné, ale ja som sa im (preto?) vyhýbal. Následne som sa so zápalom vrhol aj na ekonomickú literatúru a o 10 rokov neskôr je čítanie (nielen) kníh moje zamestnanie a jednu som aj napísal. Moje bývalé učiteľky slovenčiny sa musia v kabinete obracať.
Vnútorná motivácia nefunguje len pri mentálnych, ale aj fyzických aktivitách. Na základnej a strednej škole som si pravidelne zabúdal cvičebný úbor, keď bolo na pláne posilňovanie, gymnastika alebo beh. Nešlo mi to, nebavilo ma to a nechápal som, prečo by som to mal na povel robiť. A nebol som sám – väčšina spolužiakov sa tešila len na futbal. Následne som sa s kamarátom dostal k posilňovaniu v pivnici, neskôr sme prešli do klasického fitka a o 4 roky som vyhral majstrovstvá Slovenska v silovom trojboji. Stačí si vybrať okrajový šport a ide to aj bez talentu. Cvičenie mi vydržalo s prestávkami až do dnes. Počas pandémie a zatvorených posilňovní som sa postupne dostal aj k toľko nenávidenému behu. Na začiatku som nedokázal prebehnúť horizontálne 1 km, dnes zvládnem 1 km vertikálne.
Veľký Kríváň, Malá Fatra
Spoločným prienikom týchto príbehov je nefunkčnosť povinného, nanúteného, externou motiváciou podporovaného učenia. Áno, niečo som počas školy prečítal a niečo zabehol, ale nikam to neviedlo, nevenoval som sa tomu, nebavilo ma to a nijak extra mi to nepomohlo. Len som napísal písomky, splnil nejaké testy a posunul sa do ďalšieho ročníka. Ale až keď som objavil vnútornú motiváciu, tak sa stalo z čítania, učenia, cvičenia a behania potešenie a systémová súčasť môjho života, ktorú som bol ochotný rozvíjať a zlepšovať sa v nej. Koľko ľudí dnes nečíta kvôli povinnému čítaniu alebo nešportuje kvôli tupým hodinám telesnej výchovy?
Prečo v školstve chýba vnútorná motivácia – diagnostika
Zamýšľali ste sa niekedy, ako funguje vnútorná motivácia? Aké podmienky musia byť, aby poháňala ľudí? Kedy robíte veci sami od seba?
V roku 2004 vydala skupina Moja reč pesničku Motivácia
Dnes už existuje celý výskum o tejto téme a viaceré štúdie a prístupy konvergujú k trom kľúčovým psychologickým potrebám ľudí, ktoré sú podmienkami pre vnútornú motiváciu. To, čo potrebujete je: autonómia, kompetencia a prepojenie.
Podmienka autonómie je naplnená, keď má človek pocit, že sa môže rozhodovať sám za seba, keď jeho konanie nie je len následkom vonkajších tlakov. Kompetencia je o pocite, že človek sa dokáže zlepšovať v tom, čo robí, dostáva pozitívnu spätnú väzbu. A prepojenosť je o pocite, že človek je niekde, kam patrí, zapadá a kde ostatným na ňom záleží.
Tieto tri ľudské potreby ako podmienky prítomnosti vnútornej motivácie sú potvrdzované aj naprieč rôznymikultúrami a v rôznych oblastiach mimo vzdelávania ako napríklad práca, alebo samotný zmysel života.
Ako je na tom školstvo s troma podmienkami?
1) Na svete sú tri miesta, kde človek musí byť aj keď nechce, má dopredu stanovený program, ktorý je pre všetkých rovnaký a nemôže si vybrať, čo bude na obed (výber z dvoch jedál nie je slobodný výber). Prvým je väznica, druhým armáda a tretím škola. V školách absolútne chýba autonómia žiakov. Nejde len o povinnú školskú dochádzku a štátny vzdelávací program s povinnou literatúrou, ale aj o taký mikromanažment ako pýtanie si povolenia ísť na WC, povinné vstávanie, keď príde učiteľ do triedy alebo povinnosť prechádzať sa cez veľkú prestávku v kruhu. Možno vám príde prehnané prirovnávať školu k väzenskému ústavu, ale určite musíte súhlasiť s tým, že deti v dnešných školách majú minimálnu autonómiu.
2) O školstve väčšinou píšu a mudrujú ľudia s určitými akademickým predispozíciami. Týmto ľudom škola vždy pripadala ako relatívne príjemné miesto, kde sa im darilo a cítili sa kompetentní. Ako píšem v úvode, viem, čo je to za pocit. Avšak pre veľkú časť detí je škola Prokrustova posteľ, kde tým dlhým sekajú nohy a krátke vešajú na škripec. Dnešné školstvo je posadnuté akademickými vedomosťami a vyzdvihuje len určitý typ inteligencie, pričom ľudia sú rôzni a typov inteligencie je minimálne osem. Lenže deti, ktoré nemajú akademické predispozície, majú v dnešnom školstve smolu, trpia a v žiadnom prípade nepociťujú kompetenciu.
Vo štvrtom ročníku v druhom polroku musia zo Slovenského jazyka vedieť všetci presne to, čo je popísané v štátnych vzdelávacích programoch. Bez ohľadu na to, ako sa im darí, alebo či zvládli učivo v treťom ročníku. Učitelia nemôžu zastať, spomaliť, opakovať sa. V triednej knihe musí byť zapísané to, čo je v plánoch, inak príde štátna školská inšpekcia a budú problémy. Nie je čas a priestor trápiť sa nejakou kompetenciou – keď je problém, budeme sekať alebo naťahovať. Doprial by som akademicky nadaným ľuďom, ktorí ľahko prešli dnešným školstvom, absolvovať 15 rokov sparťanskej výchovy plnej fyzických úloh a drilu. Aby pochopili, aké je to denne chodiť niekam, kde musíte byť a pociťujete nulovú kompetenciu.
3) Poslednou z podmienok je prepojenie. Teda pocit, že ste niekde, kam patríte, že ste s niekým, komu dôverujete, koho rešpektujete a máte k nemu dôveru. Táto podmienka je v porovnaní s ostatnými v dnešnej škole naplnená v najväčšej miere. A to ani nie tak vďaka samotnej škole a učiteľom, ale vďaka tomu, že tam chodia aj ostatné deti. Deťom v pandémii nechýbala škola, ale spolužiaci.
Ale aj tu je veľa čo zlepšovať. Napríklad to, že zatvárame deti do malých sociálnych celkov s rovnakým vekom, znemožňuje naplno fungovať sociálnej dynamike, ktorá je zodpovedná za sociálne učenie. Teda učenie sa jeden od druhého. V skupinách s rôznym vekom prirodzene vznikajú jednotlivci s vysokou prestížou. Prestíž je kľúčové slovo v biologicko-kultúrnej evolúcii človeka pri motivácii a učení. Ľudia, ktorí mňa motivovali začať čítať knihy, posilňovať a aj behať, mali v mojich očiach vysokú prestíž. Neboli to rovnako starí spolužiaci, ale úspešnejší, často starší ľudia, ktorým som sa chcel podobať. Nemýliť si ich s učiteľmi. V dnešných školách už len menšina učiteľov budí prirodzený rešpekt. Mnohí si ho musia vynútiť cez dominanciu, čo je úplne odlišný koncept od prestíže, ktorý zďaleka nevedie k učeniu a motivácii.
Ako by to mohlo vyzerať inak – liečba vzdelávania
Diagnostiky a kritiky súčasného systému školstva je dnes všade množstvo. Čitatelia tohto newslettera právom očakávajú pozitívne príklady a ich reálne aplikácie, ktoré obchádzajú a nahrádzajú upadajúce inštitúcie 20. storočia, ku ktorým bezpochyby patrí aj verejné školstvo. V Československu máme z obdobia socializmu vďaka undergroundovým hnutiam skúsenosti s vytváraním paralelných štruktúr vo vzdelávaní. Rodičia každý deň posielali svoje deti do škôl, len aby im následne v skupinkách podvečer v obývačkách organizovali skutočné vzdelanie. Nikto to krajšie a lepšie nepopísal ako signatár charty 77 Václav Benda vo svojej eseji Paralelná polis z roku 1978.
Dnes sa paralelným štruktúram najlepšie darí v digitálnom prostredí internetu. Už som písal o tom, ako vzniklo a funguje online vzdelávanie na internete. Najznámejšie sú tzv. MOOC kurzy (Massive Open Online Courses). Tieto kurzy sú často bezplatné a pre veľké množstvo ľudí, ale rovnako často im chýbajú dve kľúčové techniky vzdelávania: individualizácia a interakcia. To bude aj dôvodom, prečo majú tieto kurzy napríklad takú nízku mieru dokončenia a ich celkový rast nedosahuje očakávania spred 10 rokov, keď vznikali.
Práve tieto dva aspekty vzdelávania – individualizácia a interakcia – sa pokúša riešiť alternatívny prúd online vzdelávania, ktorý vsádza skôr na vytváranie online prostredia, kde sa môžu stretávať rôzni poskytovatelia vzdelávania so žiakmi, ktorí sú hladní po vedomostiach. Môžete si to predstaviť ako platformu zdieľanej ekonomiky, kde nejazdia voľnočasoví vodiči (Uber) alebo sa neprenajímajú chatky (Airbnb), ale voľnočasoví učitelia poskytujú online hodiny vzdelávania cez Skype alebo Zoom. Takouto platformou na vzdelávanie je napríklad Outschool.
Na Outschool dnes funguje 10 000 učiteľov, ktorí prešli úvodným screeningom a dokážu si zarobiť 40 až 60 USD za hodinu učením detí vo veku od 3 do 18 rokov. Tieto deti si môžu vybrať z viac ako 100-tisíc vzdelávacích kurzov, za ktoré platia okolo 10 - 15 USD za hodinu, pričom v jednej triede ich je zvyčajne 3 až 8. V súčasnosti platformu využíva viac ako 500-tisíc študentov. A platforma Outschool rýchlo rastie. Jej tržby vzrástli z 0,5 mil. USD v roku 2017 na 6 mil. USD v roku 2019 a viac ako 100 mil. USD v roku 2020. V apríli 2021 dosiahla spoločnosť hodnotu viac ako 1 mld. USD a dostala sa do ziskových čísel, čo je v dnešnom svete start-upov netradičné.
Učitelia na platforme majú oproti svojim kolegom na tradičných školách jednu nevýhodu a jednu výhodu.
Nevýhodou je, že sa na rozdiel od svojich školských kolegov nemôžu spoliehať na externú motiváciu. Vyučovanie na Outschool nie je povinné, deti nemôžu strašiť vysokými arabskými číslami v žiackej knižke a ani sa im vyhrážať zlým vysvedčením na konci roka. Musia sa preto spoliehať výhradne len na vnútornú motiváciu detí.
Výhodou je, že učitelia na Outschool sa nemusia pri tvorbe hodín držať v kazajke štátnych vzdelávacích programov, ktoré zväzujú tradičných učiteľov. Majú slobodu sa realizovať.
Kombináciou tejto výhody a nevýhody je explózia vzdelávacích nápadov a projektov ako inovatívne učiť deti. Na Outschool nájdete hodiny chémie, ktoré sú vyučované prostredníctvom filmov a kníh Harryho Pottera, geometrie a architektúry prostredníctvom hry Mincecraft, alebo španielčiny prostredníctvom pesničiek Taylor Swift. Ak máte ako ja ešte v živej pamäti tupé bifľovanie sa zloženia žalúdka kravy z obrázkov v učebnici, tak vedzte, že na Outschool nájdete vyučovať anatómiu zvierat zanietených veterinárnych technikov z praxe.
Budúcnosť je v hybridnom vzdelávaní
Outschool niektorí označujú aj ako „Netflix vzdelávania“. To je podľa mňa omyl. Netflix je pasívna zábava, ktorú si firma produkuje sama. Na to sa skôr podobajú spomínané MOOC kurzy. Outschool je Uber alebo Airbnb vzdelávania. Jeho úlohou je vytvárať platformu pre interaktívnu a individualizovanú produkciu iných. Platforma Outschool vznikla pôvodne ako nástroj na doučovanie tradičných predmetov. Následne v pandémii prirodzene nahrádzala zatvorené klasické školy neschopné prejsť do online sveta. A dnes sa začína využívať ako nadstavba klasickej školy, kde prichádzajú žiaci, ak chcú ísť hlbšie do témy a poháňa ich vnútorná motivácia.
Otázkou za milión je, ako pomôcť preraziť tomuto paralelnému systému stať sa minimálne vyrovnaným konkurentom tradičného školstva. Najviac tomu v súčasnosti bránia dva faktory: žijeme vo svete, kde rodičia nedobrovoľne posielajú 50 % svojho príjmu do štátnej kasy a z verejných zdrojov je financovaná nekalá konkurencia alternatívneho vzdelávania vo forme bezplatného školstva. V takejto situácii sa zdá byť prvým a nutným krokom zrovnoprávnenie financovania.
Prečo si žiak dnes musí cez ministerstvo vnútra, okresné úrady, centrá podpory a zriaďovateľov platiť učiteľa prírodopisu, ktorého nebaví jeho práca a každodenne dáva žiakom zbytočne prepisovať poznámky z tabule do zošita. Prečo sa nemôže tento žiak odpojiť zo systému (opt out) a rozhodnúť sa, že jeho podiel verejných zdrojov (tzv. normatív) dostane iný učiteľ, ktorého baví učiť o prírode. Napríklad nejaký aktívny veterinárny technik na vzdelávacej platforme, ktorý vie zanietene vysvetliť ako funguje a čo robí v žalúdku kravy čepiec, kniha, bachor a slez.
Aby sa niečo takéto podarilo, musíme opustiť našu zažitú, ale dávno prežitú predstavu výučby ako pasívneho procesu, ktorý sa nanútene odohráva v obdĺžnikovej budove, v triede pred tabuľou, kde sa ako na priemyselnom páse striedajú učitelia.
Predstavte si vzdelávanie, kde si žiaci môžu vyskladať veľkú časť hodín z rozvrhu na niečom ako platforma Outschool. Teda vzdelávanie, kde by na zemepise opisoval fungovanie Hornonitrianskej kotliny miestny sprievodca, alebo anglický jazyk by vyučoval native speaker z nejakej chudobnejšej, ale anglicky rozprávajúcej krajiny ako Južná Afrika alebo Keňa.
Samozrejme, nie všetko vzdelávanie by muselo byť nutne online. Budúcnosť vzdelávania je pravdepodobne hybridná. Ako dnes ľudia pracujú pár dní do týždňa z domu cez internet, tak môžu časť rozvrhu stráviť žiaci na online platforme s tými najlepšími v tom, čo žiakov baví a v čom ich poháňa vnútorná motivácia.
Vaše deti si to už môžu vyskúšať
Presne pred rokom som písal v newsletteri o slovenskej platforme Doučma, vo svete známej ako Meet’n’learn, ktorá má už desaťtisíce učiteľov a funguje v 10 krajinách sveta. V zásade poskytuje podobné služby ako Outschool v USA a môžete si na nej zabookovať doučovanie od cudzích jazykov cez všetky štandardné vyučovacie predmety až po veci ako prezentačné schopnosti alebo time-manažment.
Róbert Chovanculiak
Ak nechcete zmeškať žiadnu novinku zo sveta pokroku bez povolenia, môžete ma sledovať na sociálnych sieťach, kde pravidelne zverejňujem zaujímavosti:
Facebook / Instagram / Twitter / LinkedIn
Podporiť vznik newslettera môžete tu:
PayPal: https://www.paypal.com/paypalme/robertchovanculiak
Bitcoin: bc1qmv2m3arx3hflee6zvddafzhwkfr78eqxmwkr3s
Zapísať sa na odber newslettera môžete tu:
Iný princíp výučby by bol vhodný pre rómske školy, ktoré by mohli byť vytvorené popri štátnom školstve a fungovať ako družiny na niekoľko hodín po vyučovaní. Je pravda, že terajší systém nepodporuje rozvoj napr.pracovnej inteligencie, ktorú učiteľ klasických predmetov nemá ako podchytiť a rozvíjať. Je zbytočné hustiť všetkým do hlavy učivo, cez ktoré sa každý neprelúska a zažíva preto pocity frustrácie. Škola by mala každému dieťaťu umožniť aj pocit úspechu a vzbudiť záujem. Už od nižších ročníkov na základných školách by sa malo praktizovať niečo ako duálne vzdelávanie, aby si každý našiel svoj smer a mohol v niečom vyniknúť. Rómsku otázku neporiešime, keď budeme produkovať " zlých žiakov", ale iba vtedy, keď začneme vyhľadávať budúcich úspešných remeselníkov. A to chce zmenu v praxi, v školstve, v myslení a prístupe, zmenu v spôsobe čerpania fondov na riešenie rómskej otázky.
Pán Chovanculiak, práve to o com píšete ma pred mnohými rokmi primälo zbaviť moje deti šedi slovenských škôl a prihlásiť ich do britskej školy. Okrem slobodnej voĺby predmetov v nej majú všetko, o čom idealizujete.