Čo koronavírus naučil deti a musí naučiť školstvo #27

Ako sme zo základných škôl sme spravili pracovné tábory a z tých vysokých letné.

Vitajte, toto je newsletter Pokrok bez povolenia. 🌐

Ak ste nový čitateľ, pridajte sa k viac ako 1330 odoberateľom TU.

Určite si ešte spomínate ako niektorí odborníci na školstvo prepočítavali, o koľko v budúcnosti klesnú zárobky našich detí a poklesne HDP kvôli zatvoreným školám počas pandémie. Vtedy som sa snažil krotiť túto paniku. Deti nie sú ako plastelína, z ktorej v škole musia vymodelovať úspešného mladého človeka. Keď školy z nejakého dôvodu zlyhajú, tak automaticky nedostaneme nepoužitú generáciu dospelých. Keby to bola pravda, tak tu dnešní štyridsiatnici narážajú do stien.

To, že škola nedokáže ľudí až tak ľahko pokaziť, neznamená, že na nej nezáleží. Lepšie povedané, to neznamená, že nezáleží na vzdelávaní. Na dobrom vzdelávaní záleží, len v školách nie je vždy prítomné. V predchádzajúcich dvoch newsletteroch som sa venoval tomu, prečo to tak je: ako v školách chýba motivácia a správna technika učenia.

To ako dobre, ľahko a z vlastného popudu deti nasávajú nové vedomosti, keď majú správne nastavenú motiváciu, sme mohli pozorovať – pre niekoho paradoxne – práve počas tejto pandémie. Skupine výskumníkov totižto napadlo pozrieť sa ešte počas jari roku 2020, čo už deti vedia o koronavíruse a rozbiehajúcej sa pandémii. Deti vo veku od 4 do 10 rokov zobrali bokom a podrobne sa ich pýtali na samotný koronavírus a jeho zdravotnícke, psychologické a spoločenské dopady.

To, čo sa dozvedeli popísali samotní autori ako „pozoruhodná úroveň chápania koronavírusu“ a to vo všetkých aspektoch a aj pri deťoch veľmi nízkeho veku. Dokonca deti požiadali, aby samotný koronavírus nakreslili a aj v tom boli veľmi úspešné - dokázali realisticky zachytiť jeho dôležité črty. Autori považovali za zaujímavé aj to, že mnoho detí prišlo s vlastným vysvetlením, prečo sa koronavírus volá korona. Namiesto podobností s kráľovskou korunou si mysleli, že korona odkazuje na grécke slovo „korona“ označujúce nadradenosť koronavírusu oproti ostatným vírusom.

Tento výskum je peknou ukážkou toho, ako sa deti dokážu rýchlo a kvalitne učiť, keď motivácia prichádza z ich vlastnej snahy pochopiť svet okolo nich. Počas jari 2020 žiadni odborníci štátneho pedagogického ústavu narýchlo neprepísali štátne vzdelávacie programy a neprikázali všetkým deťom v školách učiť sa o tom, čo je to koronavírus a ako vplýva na všetky aspekty života.

V skutočnosti si myslím, že keby tak spravili - napríklad rok pred pandémiou - tak by deti v školách na začiatku roku 2020 vedeli o koronavírusoch plus mínus nič. A hľa, keď prišla skutočná motivácia, deti sa zmenili na nasávaciu špongiu. Učili sa rýchlo a ľahko - lebo to považovali za dôležité a videli to všade okolo seba.

Pekný príkladom je aj výskum z Rakúska, ktorý zistil, že študenti v stredoškolskom veku sa počas dištančného vzdelávania naučili lepšie manažovať svoj čas a pracovať samostatnejšie. To je zručnosť, ktorú mnohí nadobudnú až po nástupe na vysokú školu alebo do prvej práce.

Všetko a nakoniec nič

Často kritizujem existenciu prebujneného štátneho vzdelávacieho programu – štátneho kurikula. V nedávnej polemike o obsahu vzdelávania – či učiť viac vedomosti alebo zručnosti – som napísal:

Ja môžem súhlasiť s pánom Pupalom, že snahy o učenie kritického myslenia bez konkrétnych poznatkov sú odsúdené na neúspech. A zároveň súhlasiť s pánom Burjanom, že nechcem, aby sa moje deti učili vymenovať chronologicky všetky diela Karla Čapka. Ale neviem, prečo by som mal súhlasiť s tým, aby sa predstavy niektorého z nich o správnom vzdelávaní dostali do ministerstvom pomazaných dokumentov, ktoré budú povinné pre všetky deti na všetkých školách. Chcel by som, aby páni Pupala a Burjan nepredstavovali reformy školstva, ale svoje podnikateľské zámery škôl, z ktorých si budú môcť deti a ich rodičia vybrať, ale aj slušne odmietnuť.

Pri tejto kritike som vynechal jeden z dôležitých argumentov proti existencii štátneho kurikula. Je to magnet na odborníkov, ktorí majú pocit, že musia v štátnom vzdelávacom programe zanechať svoj odtlačok.

Vidím to aj na sebe. Skutočne som presvedčený, že ekonómia je ten najdôležitejší spoločenský vedecký odbor. Že my ekonómovia blahodarne pôsobíme na spoločnosť a svet by bol výrazne krajším miestom pre život, keby ľudia dokázali pochopiť naše posolstvá. Osobne by som si vedel predstaviť zaviesť školský predmet Ekonómia: ako národy bohatnú, ktorý by sa vyučoval od 5. ročníka do konca základnej školy, aspoň jednu hodinu týždenne.

Našťastie nemám ten prsteň, ktorý vládne všetkým ostatným. Nemám tu moc prepisovať štátne vzdelávacie programy. Ale iní odborníci ho majú. A to je ten problém. Každý odborník vo svojom obore má neprekonateľné nutkanie nadhodnocovať jeho dôležitosť. A tak sa deje, že deti trávia v škole čím ďalej viac času, majú hrubšie učebnice, ťažšie aktovky a viac domácich úloh.

Výsledkom je školstvo naopak: zo základných škôl sme spravili pracovné tábory a z tých vysokých letné.

Moja predstava dobrej základnej školy je jednoduchá aj keď dnes nie jednoducho realizovateľná. Aplikovať všetky dostupné poznatky z neurovied, evolučnej psychológie a pedagogiky, aby sme pomohli deťom získať kvalitnú základnú gramotnosť. A to aj deťom, ktoré nemajú akademické predispozície a nevidia svoju budúcnosť v nejakom širokom a hlbokom vzdelávaní. Toto sú práve deti, pri ktorých dnešné školstvo zlyháva najviac a nenaučí ich poriadne ani čítať, písať a počítať.

Pritom tieto zručnosti sú ako bicyklovanie. Niekomu to ide ľahšie, niekomu ťažšie, ale na konci dňa to môže zvládnuť každý a hodí sa mu to na celý život. Namiesto toho, aby dnešné školstvo naučilo deti poriadne bicyklovať, snaží sa ich neúspešne naučiť aj akrobatické lyžovanie, vodné pólo, bobovanie, pretláčanie rukou, akrobatickú gymnastiku, silový trojboj a curling. Inými slovami, množstvo predmetov a vedomostí, ktoré väčšina detí hneď zabudne, alebo sa ich ani nikdy nenaučí. Takže načo to do nich tlačíme? A komu tím prospějete?

Koronavírus by nemal slúžiť ako didaktická pomôcka len pre malé deti z vyššie popísanej štúdie, ale aj pre školstvo. To, že sa minulý rok stovky tisíc detí neučili o živote Štúra, o dielach Kafku, o zložení žalúdka kravy a hlavnom meste Guyany im nezničí dospelosť. V štátnom kurikule je dosť tuku, ktorý sa dá osekať. A čo by malo toto sadlo nahradiť? To neviem ja, ani žiadny odborník, to musia zistiť samotné deti. Nech to bude čokoľvek, naučia sa to lepšie a ľahšie ako to, čo vzniká na chodbách Štátneho pedagogického ústavu. 

Tip na knihu

Pri téme korony ostaneme aj pri odporúčaniach. Je mi cťou, že som mohol prispieť kapitolou do knihy Dedičstvo koronakrízy: Ako lepšie zvládnuť ďalšiu pandémiu. Okrem toho v knihe nájdete ďalších 9 špičkových česko-slovenských autorov. Ak si chcete knihu predobjednať a podporiť jej vznik, urobte tak TU.

Dajte mi vedieť, čo si myslíte

Pravidelný čitateľ si určite všimol, že v newsletteri sa čím ďalej viac objavujú texty o vzdelávaní a pôvodnej téme Pokroku bez povolenia sa venujem menej. Je to dané mojim osobným záujmom, profesionálnym posunom a hlavne dlhodobým plánom napísať o vzdelávaní knihu. Zaujíma ma však váš názor na tento tematicky posun.

Viac vzdelávania menej PBP

1. Páči sa mi to

2. Nepáči sa mi to, ale prežijem to

3. Je mi to jedno

4. Nepáči sa mi to a zvažujem odchod

---

Zdieľajte tento newsletter na vašich sociálnych sieťach:

Pozvite priateľov aj nepriateľov, nech sa zapíšu na odber:

Demonštrujte vaše preferencie či už bitcoinami alebo štátnymi peniazmi:

• PayPal: https://www.paypal.com/paypalme/robertchovanculiak

• Bitcoin: bc1qmv2m3arx3hflee6zvddafzhwkfr78eqxmwkr3s

Všetkým, ktorí tak už spravili, veľmi pekne ďakujem.

Róbert Chovanculiak