A bolo svetlo zo spermacetu vorvaňa

Koľko ročne platil George Washington za sviečky?

Čítate newsletter Pokrok bez povolenia. Pôvodne bol o tom, ako internet konkuruje politikom. Teraz o tom, ako rozmraziť evolúciu vo vzdelávaní. Pridajte sa k 3400 odberateľom, staňte sa podporovateľom, alebo newsletter zdieľajte. Ďakujem.

Hlavným motorom ekonomického rastu nie je rýchlejšia či väčšia výroba, ale to, že objavujeme nové spôsoby ako a čo vyrábať. Túto myšlienku brilantne ilustruje jeden z najfascinujúcejších grafov v ekonómii, ktorého autorom je nositeľ Nobelovej ceny William Nordhaus.

Graf zachytáva, ako sa za štyritisíc rokov menili náklady na osvetlenie jednej miestnosti. Na jeho vytvorenie Nordhausovi nestačilo len študovať historické údaje – uskutočnil aj vlastné experimenty. Raz večer spálil v krbe desať kilogramov dreva, aby zistil, koľko lumenov svetla dokáže vyprodukovať. Výsledkom je graf nižšie, ktorý rozpráva jedinečný príbeh ľudského pokroku – príbeh o tom, ako sme premohli tmu.

Počas prvých 3800 rokov klesali náklady na osvetlenie iba pozvoľna – približne na desatinu pôvodných hodnôt. Ľudia museli pracovať desaťkrát menej, aby si mohli večer osvetliť svoje príbytky, no z dnešného pohľadu stále žili v „svetelnej chudobe“. Pravidelné umelé osvetlenie si mohli dovoliť len tí najbohatší.

Napríklad George Washington podľa odhadov míňal ročne 15-tisíc USD (v prepočte na dnešné doláre) na sviečky vyrobené z veľrybieho spermacetu - voskovitej látky z hlavy vorvaňa tuponosého. Proces jeho získavania vyzeral tak, že z boku hlavy veľryby sa vyrezala diera, cez ktorú sa človek preplazil do dutiny nad mozgom a tam celé dni zoškraboval tkaniva z mozgu hnijúcej mŕtvoly. Asi už chápete, prečo bolo umelé svetlo luxusom, a väčšina ľudí chodila spať so západom slnka. Potom však prišiel zlom.

Na prelome 18. a 19. storočia začali náklady na osvetlenie strmo klesať. V roku 1750 si priemerný človek za hodinu práce mohol kúpiť 24 lumenov svetla zo sezamovej olejovej lampy. O pol storočia neskôr to bolo 186 lumenov z lojovej sviečky. V roku 1880 petrolejová lampa priniesla 4400 lumenov. Keď Thomas Edison a ďalší vynálezcovia uviedli prvú elektrickú žiarovku s vláknom, hodina práce znamenala 531 000 lumenov. V čase Nordhausovej štúdie, s príchodom fluorescenčných žiaroviek, to už bolo 8,4 milióna lumenov. A dnes, s LED technológiami, je toto číslo ešte o rád vyššie.

Inými slovami, hodina práce nám dnes zaistí 300 dní svetla vhodného na čítanie. V roku 1800 to bolo iba 10 minút. To je 43 200-násobný nárast „svetelného blahobytu“. Tento skok však nebol výsledkom efektívnejšej výroby sviečok či lámp. Dosiahli sme ho preskakovaním na úplne nové technológie zdroja svetla: od otvoreného ohňa poháňaného drevom, živočisnými tukmi, alebo voskovými sviečkami, cez olejové, uholné, plynové alebo petrolejové lampy, až po elektrickou energiou poháňané prvé žiarovky, fluorescenčné trubice, halogénové výbojky a moderné LED či OLED svetlá.

Dnes sa hovorí o revolúcii kvantových bodiek alebo laserového osvetlenia. To môže znieť našim ušiam ako hudba buducnosti, rovnako ako zneli LED svetlá Nordhausovi, keď v 90. rokoch realizoval jeho výskum. A dnes sú bežnou súčasťou našich domácnosti.

Kľúčové poučenie je jasné: zdrojom prosperity nie je stále masovejšia výroba, či väčšie využívanie surovín. Je ním neustále zlepšovanie technológií a objavovanie nových užitočných „bitov“ – nových spôsobov, ako usporiadať atómy. A to je možné vďaka neustále prehlbujúcej sa deľby práce a vedomostí.

Kde končí všetka prosperita?

Nordhaus sa vo svojom výskume nezaoberal len tým, odkiaľ sa berie ekonomický rast, ale aj tým, ako sa nová prosperita z inovácií prerozdeľuje medzi jej autorov (vynálezcovia, firmy, podnikatelia) a zvyšok spoločnosti. Pomocou podrobných dát z americkej ekonomiky druhej polovice 20. storočia vypočítal, že iba 2,2 % hodnoty, ktorú prinášajú nové technológie, skončí v ziskoch firiem a privlastnia si ju tvorcovia. Zvyšných 97,8 % sa „preleje“ k spotrebiteľom v podobe nižších cien a lepších produktov a k ďalším výrobcom, ktorí môžu zvýšiť svoju produktivitu.

Výsledky tohto fenoménu vidíme na každom kroku. Dnes si môže dovoliť osvetliť svoj domov po západe slnka ktokoľvek, nielen prezident Spojených štátov. A nad rámec toho priniesla priemyselná revolúcia a trhová ekonomika blahobyt, ku ktorému nemali prístup ani najbohatší panovníci minulosti. Ako to trefne opísal ekonóm Joseph Schumpeter:

„Elektrické osvetlenie nie je veľkým požehnaním pre niekoho, kto si môže dovoliť kúpiť dostatok sviečok a zaplatiť sluhov, aby sa o ne starali. Skutočným úspechom kapitalizmu sú lacné šaty, bavlna, umelé hodvábie, topánky či autá – veci, ktoré prinášajú úžitok najmä obyčajným ľuďom. Kráľovná Alžbeta vlastnila hodvábne pančuchy. Úspech kapitalizmu však nespočíva v tom, že dáva viac hodvábnych pančúch kráľovnám, ale v tom, že ich sprístupňuje dievčatám v továrňach...“

Róbert Chovanculiak, INESS

Podporiť newsletter cez LN môžete tu:

Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.