Plechovka zo Slovenska ako dôkaz nekonečného ekonomického rastu #114

Človek, ktorý zachránil jednu miliardu ľudí; dematerializácia; nekonečné rekombinácie.

Čítate newsletter Pokrok bez povolenia. Pôvodne bol o tom, ako internet konkuruje politikom. Teraz o tom, ako rozmraziť evolúciu vo vzdelávaní. Pridajte sa k 3400 odberateľom, staňte sa podporovateľom, alebo newsletter zdieľajte. Ďakujem.

Posledné týždne veľa píšem a rozmýšľam o pôvode prosperity. Preto ste naposledy čítali o tom, aký je rozdiel medzi atómami a bitmi informácií, o deľbe vedomostí a o tom, prečo nevieme, ako funguje splachovací záchod. Mimochodom, viacerí čitatelia ma upozornili, že som v texte opísal spôsob, akým fungujú americké záchody, pričom naše európske fungujú inak. Tým len potvrdili moju tézu, že my, ľudia 21. storočia, skutočne nevieme, ako záchody fungujú.

V tejto druhej časti prejdem od záchodov k plechovkám Coca-Coly.

Viac za menej

Kde sú hranice ekonomického rastu? Môžeme rásť donekonečna na planéte s obmedzenými zdrojmi? Na prvý pohľad to znie absurdne. Fyzika nepustí - zem má konečný počet atómov. Lenže ekonómia nie je fyzika. Ekonomický rast môže pokračovať donekonečna aj s obmedzeným počtom atómov. Ako je to možné?

Ľudia si pod ekonomickým rastom často predstavujú jednoduché zvyšovanie produkcie a spotreby. Vezmime si ikonický symbol západného blahobytu: plechovku Coca-Coly. Ak spoločnosť The Coca-Cola Company vyrobí a predá o 20 % viac plechoviek, prinesie to ekonomický rast. No cenou za tento rast je o 20 % vyššia spotreba vzácnych zdrojov, najmä hliníka. Toto je príklad takzvaného extenzívneho ekonomického rastu a takto by sa skutočne nedalo rásť do nekonečna.

Našťastie, toto nie je jediný a ani hlavný spôsob, ako ekonomicky rastieme. Nie sme stále bohatší vďaka tomu, že robíme tie isté veci, tým istým spôsobom len vo väčšom merítku. Sme stále bohatší, lebo robíme nové veci a novými spôsobmi. Vezmime si opäť plechovku Coca-Coly s objemom 0,33 litra. V roku 1951 vážila 83 gramov, okolo roku 1974 sa jej hmotnosť znížila na 38 gramov a do roku 2015 schudla na 13 gramov. Pred štyrmi rokmi sa výskumníkom zo svetoznámej spoločnosti vyrábajúcej kovové obaly Crown Cork & Seal Company podarilo prekonať psychologickú hranicu 10 gramov. Tento míľnik oslávila vytvorením pamätnej plechovky s názvom „Libra“, ktorú vyrobila fabrika v obci Kechnec na Slovensku.

Uvedomte si, čo sa stalo: niekto v laboratóriu vymyslel nové užitočné vedomosti, ktorými znásobil dostupné zásoby hliníka na zemi. „Jednoduchým“ zamyslením sa dramaticky zvýšil počet plechoviek, ktoré vieme vyrobiť z obmedzeného množstva atómov hliníka. Toto je intenzívny ekonomický rast – rast založený na lepšom využívaní zdrojov. Vďaka nemu dokážeme viac s menej. V prípade plechovky je to rovnaká hodnota pre zákazníka, no s násobne nižšou spotrebou hliníka. A takto môžeme rásť donekonečna.

Dematerializácia

Intenzívny ekonomický rast preniká aj do poľnohospodárstva, ktoré bolo tradične predmetom pesimistických predpovedí už od čias Malthusa a Ricarda. Odvtedy rôzni myslitelia v pravidelných intervaloch bili na poplach, že sa nám minie úrodná pôda a neuživíme všetkých ľudí na planéte. No vždy im do predpovedí hodila vidly nejaká nová technológia, ktorá posunula hranice možného.

V 19. storočí to bolo objavenie zásob guána – obrovských nánosov trusu morských vtákov, bohaté na dusík a fosfor, ktoré sa ukázali ako vynikajúce hnojivo. Keď začali tieto prírodné zásoby dochádzať, nemeckí chemici na začiatku 20. storočia objavili spôsob, ako syntetizovať hnojivá vo fabrikách. V rovnakom čase nahradili pomalé a slabé kone na poliach plechové krabice s motormi. Tieto dve inovácie katapultovali poľnohospodársku produktivitu na novú úroveň.

No skutočná revolúcia prišla v polovici 20. storočia, keď India a Pakistan čelili hrozbe hladomoru. Americký agronóm Norman Borlaug vtedy po rokoch kríženia vyvinul trpasličie, vysoko výnosné a chorobám odolné odrody pšenice. Tie okamžite a dramaticky zvýšili produkciu potravín v Mexiku. A keďže vedomosti sú nerivalitné, jeho objav sa rýchlo dostal aj do Indie a Pakistanu, kde zachránil pred hladomorom viac ako jednu miliardu ľudí. Nikto v histórii ľudstva nezachránil viac životov ako Norman Borlaug. Za tento prínos získal v roku 1970 Nobelovu cenu za mier a dodnes je oslavovaný ako „otec zelenej revolúcie“.

Všetky tieto nové užitočné bity informácií viedli v poľnohospodárstve k dramatickému zvýšeniu objemu kalórií, ktoré dokážeme získať z jedného metra štvorcového pôdy. Vďaka umelým hnojivám, spaľovacím motorom a vyšľachteným odrodám, vzrástla produkcia potravín v 20. storočí o 600 %, zatiaľ čo obhospodarovaná pôda narástla len o 30 % a okolo roku 2000 dosiahla svoj vrchol. Odvtedy klesá. Dnes dokážeme uživiť rastúcu populáciu na čoraz menšej ploche pôdy, s použitím menšieho množstva vzácnych zdrojov a ľudskej práce.

Intenzívny ekonomický rast však ide ďalej a postupne dematerializuje všetky aspekty nášho každodenného života. Zoberme si napríklad kancelársku prácu. Dnes máme všetci vo vačku čierne sklíčko vo veľkosti dlane, ktoré dokázalo úplne alebo aspoň čiastočne nahradiť celý arzenál zariadení, ktoré ešte pred tromi desaťročiami zapĺňali kancelárie: skener, fax, pevnú linku, hodiny, kalendár, zápisník, pero, pravítko, kalkulačku, diktafón, rádio, baterku, budík, diaľkové ovládanie či peňaženku. Všetky tieto „atómy“ môžeme nahradiť jediným zariadením. Podľa prepočtov jedného výskumu smartfóny spotrebujú 300-krát menej materiálu a 30-krát menej energie, než tradičná kancelária plná týchto zariadení. A navyše ich schopnosti neustále vylepšuje softvér, čo je extrémny príklad dematerializácie, keďže ten dokáže vytvárať novú hodnotu takmer bez potreby fyzických zdrojov.

Proces dematerializácie sa prejavuje aj tým, ako klesá podiel hodnoty fyzických materiálov na celkovej hodnote moderných produktov. Napríklad v čipoch tvoria materiály ako kremík len menej ako 2 % ich celkovej hodnoty. U hudobných nástrojov je to okolo 20 %, u áut asi 40 %. A tento podiel neustále klesá s tým, ako sa produkty stávajú čoraz sofistikovanejšie. Čoraz väčšiu časť ich hodnoty tvoria užitočné vedomosti – dizajn, funkcie, software, AI a tak ďalej. Jednoducho hlavným zdrojom pridanej hodnoty sú dnes bity, nie atómy.

Teraz už viete, ako môžu ekonómovia veriť v nekonečný ekonomický rast. Blahobyt totižto nie je ani tak o množstve atómov, ale o ich správnom usporiadaní. Dnes máme na Zemi rovnaké množstvo atómov ako lovci a zberači v neolite. Rozdiel je v tom, že sme nazhromaždili obrovské množstvo užitočných bitov, ktoré nám umožňujú vytvárať z týchto atómov oveľa viac hodnoty. Vieme ich lepšie usporiadať. A možnosti preusporiadať atómy sú prakticky nekonečné.

Nekonečné možnosti

„Každá generácia si myslela, že narazila na limity rastu ... A každá generácia podcenila možnosti objavenia nových receptov a nápadov. Neustále zlyhávame v pochopení, koľko objavov ešte čaká na svoje odhalenie.“ – Paul Romer

Na rozdiel od atómov, ktorých počet je konečný, sú možnosti ich kombinácií prakticky neobmedzené. Stačí sa pozrieť na periodickú tabuľku prvkov. Keď ju v roku 1869 zostavil Dmitrij Mendelejev, poznali sme 63 prvkov. Dnes ich je 118. A ich rôznymi kombináciami dokážeme vytvárať nové, užitočné materiály a produkty.

Pred päťtisíc rokmi niekto zmiešal atómy medi a cínu – a objavil bronz. Začala sa doba bronzová. Pred pár desaťročiami niekto skombinoval atómy medi, bária, kyslíka a ytria, vypálil ich do keramiky a vytvoril supravodič – materiál, ktorý pri extrémne nízkych teplotách vedie elektrický prúd bez odporu. Množstvo takýchto „receptov“ je takmer nekonečné. Keby sme chceli vyskúšať všetky možné rekombinácie prvkov, ich počet by presiahol sekundy, ktoré uplynuli od vzniku vesmíru.

Ešte fascinujúcejšie sú „recepty“, ktoré nevznikajú náhodným miešaním atómov, ale ich presným usporiadaním do systémov s vnútornou štruktúrou. Napríklad určitým špecifickým usporiadaním atómov uhlíka, kyslíka a vodíka vznikne malá fabrika vo veľkosti menšieho automobilu, ktorá sa pohybuje, spracúva obnoviteľné zdroje, premieňa ich na užitočnú tekutinu a dokonca sa dokáže sama replikovať.

Znie to ako sci-fi? Nie je. Takúto fabriku už poznáme – volá sa krava. Návod na jej „výrobu“ je zakódovaný v sekvenciách jej DNA. Keď si uvedomíme, že aj krava je len výsledkom špecifického usporiadania atómov, pochopíme, že možnosti nových receptov, technológií a inovácií sú prakticky nekonečné. A preto neexistujú limity ani ekonomického rastu.

Pri objavovaní nových zdrojov atómov a objavovaní ich nových kombinácií platia odlišné princípy. Každý nový objav ropy znamená, že jej neobjavených zásob je menej – to je logika klesajúcich výnosov. Pri „bitoch“ však funguje opačný princíp: zákon rastúcich výnosov. Každý nový objav otvára dvere k ďalším, o ktorých sme predtým ani netušili. Napríklad mikroskop nám umožnil objaviť mikroorganizmy, čo viedlo k založeniu mikrobiológie a imunológie, neskôr k vakcínam a napokon k pokročilým MMR vakcínam. Čím viac vieme, tým viac sa môžeme naučiť.

Róbert Chovanculiak, INESS

Podporiť newsletter cez LN môžete tu:

Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.