5/12 2025 Resumé mesiaca máj #113
Slobodná škola na Slovensku.
Čítate newsletter Pokrok bez povolenia. Pôvodne bol o tom, ako internet konkuruje politikom. Teraz o tom, ako rozmraziť evolúciu vo vzdelávaní. Pridajte sa k 3400 odberateľom, staňte sa podporovateľom, alebo newsletter zdieľajte. Ďakujem.
Mnohé školy na celom svete hľadajú odpoveď na otázku, ako najlepšie pripraviť deti na život. Skúšajú rôzne pedagogické a didaktické prístupy, premýšľajú, ako má vyzerať vyučovanie a čo by sa deti mali učiť. Slobodná demokratická škola Košice reprezentuje originálny prístup k riešeniu tejto otázky: deti najlepšie pripravíme na život tým, že im umožníme žiť ho už v škole.
Pred pár týždňami som mal príležitosť stráviť nejaký čas na tejto škole. Niektoré aspekty jej fungovania ma okamžite očarili, no iné ma, naopak, zaskočili. Začnem tým, čo ma nadchlo.
Deti tu nie sú pasívnymi účastníkmi, vystavenými tradičnému frontálnemu vyučovaniu ani najnovším pedagogickým výstrelkom či požiadavkám na obsah vzdelávania. Namiesto toho čelia skutočným výzvam každodenného života – rozhodujú, kto, s kým, ako a prečo bude niečo robiť. Spoločne určujú pravidlá školskej komunity, diskutujú o ich zmysle a navrhujú zmeny, ak sú potrebné. Riešia každodenný život.
Na druhej strane ma však na škole aj niečo vydesilo. Deti v nej neustále riešia každodenný život. To môže znieť na filozofickej úrovni krásne, no v praxi to znamená, že môžu uplynúť hodiny, dni, ba dokonca týždne, či mesiace bez jasne definovaného pokroku. Bez toho, aby sme vedeli povedať, že deti sa naučili túto vedomosť alebo posunuli v tejto zručnosti. Nejde mi o to, že učiteľka nemá čo zapísať do triednej knihy. Skôr mám obavy zo „strateného času“. Možno je to však moja chyba. Som kultúrou preprogramovaný na určité očakávania.
Do Slobodnej demokratickej školy som vzal aj svoje deti, #emilych a #robkoch, a tým sa tam, pochopiteľne, veľmi páčilo. Keď nad tým rozmýšľam, asi by sa páčila aj mne v nich veku. A keď sa zamyslím ešte viac, asi by môj život nedopadol nejak horšie, keby som navštevoval takúto školu. Možno by som sa naučil čítať o rok či dva neskôr, ale veľa by som toho nezmeškal. Moja tradičná škola ma síce naučila čítať, ale znechutila mi čítanie. Do toho som sa zamiloval až neskôr na vysokej škole.
Takže som na vážkach, či by som dokázal poslať moje vlastné deti do takej školy. A čo vy?
Spoločnosť
Ekonomická sloboda je jediný spoľahlivý spôsob, ktorý ľudia doteraz objavili na zvyšovanie prosperity.
Graf: Vzťah medzi ekonomickou slobodou a výškou HDP na obyvateľa.
Alebo slovami Deirdre McCloskey: „Vy nás nechajte na pokoji a my vám prinesieme prosperitu.“
Zdroj: Economic Freedom of the World, 2024 Annual Report
Aká mohla byť životná úroveň v Československu, keby to tu v roku 1948 neovládli komunisti?
Podľa nového výskumu (2024) je dobrým porovnaním Rakúsko.
Ešte v roku 1948 bola úroveň ekonomiky v Rakúsku približne rovnaká ako v Československu. Počas nasledujúcich takmer 40 rokov centrálneho plánovania a päťročných plánov rástla naša ekonomika v priemere o 1,6 % pomalšie ako rakúska ekonomika. Výsledkom bolo, že v roku 1989 bola rakúska ekonomika výkonnejšia o 98 % než ekonomika Československej socialistickej republiky.
Tak to dopadne, keď „usporiadanú anarchiu“ súkromných vlastníkov nahradí „plánovaný chaos“ dočasných správcov.
Zdroj: The Growth Consequences of Socialism (2024)
Dnes (8. mája) oslavujeme 80 rokov od vyliečenia sa z fašizmu, no vzápätí sme sa infikovali socializmom.
Fašizmus je ako ebola. Je to síce nebezpečná a vysoko smrteľná choroba, ale vďaka tomu, že rýchlo nastupujú jej negatívne príznaky, dokážeme ju dobre identifikovať, izolovať a poraziť.
Socializmus je na druhej strane ako tuberkulóza. Je to pomalšia, chronickejšia choroba, ktorá sa môže dlhodobo šíriť spoločnosťou, často bez okamžitých príznakov. No napriek tomu oslabuje svojho hostiteľa a spôsobuje dlhodobé škody. Navyše dokáže mutovať a znovu sa objavovať v rôznych variantoch, čo sťažuje úplné vyliečenie a porazenie tejto choroby.
Čím viac sú ľudia vystavení trhu a obchodovaniu, tým vyššia je medzi nimi úroveň dôvery, prosociálnosti a morálneho univerzalizmu. Toto platí pre 943 spoločenstiev po celom svete.
Slovami autorov: „Výsledky výskumu naznačujú, že súčasné diskusie o možných negatívnych vplyvoch trhov na morálku by mali zohľadňovať aj dlhodobé dôsledky trhov na morálku. Napríklad sa často tvrdí, že nedôvera voči cudzincom, xenofóbia a rasizmus bývajú výraznejšie v relatívne odľahlých oblastiach a populáciách. Pokiaľ trhy a globalizácia začleňujú tieto odľahlé oblasti do širších sietí vzájomného prospechu prostredníctvom ekonomickej výmeny, je možné, že čoraz väčšia časť ľudstva sa bude riadiť systémom neosobných univerzalistických hodnôt.“
Choďte a obchodujte.
Zdroj: Market exposure and human morality (2023)
Sovieti nás v roku 1945 oslobodili od nacistických okupantov…
…tak ako nacisti v roku 1941 oslobodili východné Poľsko od sovietskych okupantov.
Foto: Nemecký a sovietsky dôstojník si podávajú ruky na konci invázie do Poľska, október 1939.
Západ má svoje problémy a s mnohými vecami sa dá polemizovať, ale sú to problémy slobodnej civilizácie.
Niektorí v USA, ale aj u nás, navrhujú vyriešiť zlý stav verejných financií zdanením bohatých.
Minulý rok dosiahol deficit federálnych verejných financií v USA 1,8 bilióna USD.
Jedno percento najbohatších pred pár rokmi zaplatilo na federálnej dani z príjmu približne 1 bilión USD.
Koľko sa z najbohatších ľudí dá ešte „vymačkať“? Už vtedy zaplatili títo ľudia 45,8 % všetkých federálnych daní z príjmu. Ide o 1,5 milióna daňovníkov, ktorí spolu zarobili 26,3 % zo všetkých príjmov.
Na druhej strane spodných 95 % Američanov (146 miliónov daňovníkov) zaplatilo 34,4 % daní, pričom zarobili 58 % celkových príjmov.
Keby v USA zdvojnásobili sadzby daní pre najbohatšie 1 % a tí by poslušne zaplatili dvojnásobné dane, pokrylo by to približne polovicu deficitu. A týchto 1,5 milióna daňovníkov by už platilo takmer dve tretiny z celkovej dane z príjmu.
Za zlý stav verejných financií vo svete nemôže nízke zdanenie bohatých, ale vysoké populistické výdavky pre strednú triedu.
Školstvo
Neuveriteľné, čo dokáže dospelý človek napísať. Neuveriteľné.
Graf: Vzťah medzi výsledkami žiakov a výdavkami na žiaka v školských obvodoch v USA v rokoch 2009 – 2019.
Korelácia: 0,06
Za posledných 15 rokov vzrástli výdavky na jedného študenta na vysokých školách na trojnásobok, pričom inflácia v tom čase vzrástla len o menej ako 60 % a priemerné mzdy vzrástli o 98 %.
Viac tu.
V Číne platí, že čím je človek inteligentnejší, tým menšia je pravdepodobnosť, že založí spoločnosť a začne podnikať.
Absolventi škôl namiesto toho uprednostňujú kariéru vo verejnom sektore.
Zdroj: ENTREPRENEURIAL RELUCTANCE: TALENT AND FIRM CREATION IN CHINA
Je jedným z vašich hlavných cieľov v živote, aby boli na vás hrdí rodičia?
Odpoveď na túto otázku negatívne koreluje v mnohých spoločenstvách s ochotou robiť veci inak, než vždy robili rodičia - s ochotou k zmene. Bez ochoty zmeniť prácu, povolanie či spôsob života, aký sa vždy viedol, nie je možný ekonomický rast.
Nech majú v Pakistane či Uzbekistane akokoľvek dobré inštitúcie a právny štát, ak ľudia robia stále to isté, všetko bude aj naďalej vyzerať rovnako.
Voda je nový Ozempic
Blíži sa leto, tak niekomu môže poslúžiť:
"Vo výskume (2025) sme preukázali, že pitie vody pred jedlom (500 ml) výrazne znížilo pocit hladu a kalorický príjem počas jedla u dospelých stredného a staršieho veku. Okrem toho pitie vody pred jedlom (500 ml, trikrát denne) zvýšilo úbytok hmotnosti po 12 týždňoch u dospelých stredného a staršieho veku s nadváhou alebo obezitou. Pitie vody však môže byť dôležité pre reguláciu hmotnosti bez ohľadu na to, kedy ju konzumujeme."
Dnes som si uvedomil, že človek, ktorý verí v chemtrails, je doslova starý pán kričiaci na mraky.
Všetko v Simpsonovcoch sa nakoniec stane.
Zo života
Deti vidieka v meste.
Syn (5 rokov): „Tieto dvere nás najskôr zjedia a potom vygrcajú.“
Róbert Chovanculiak, INESS
Podporiť newsletter cez LN môžete tu:
Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.