2/12 2025 Resumé mesiaca február #107
Na nulovom scenári záleží
Na nulovom scenári záleží
V poslednom resumé som si položil básnickú otázku, či naozaj potrebujeme, aby skoro polovica ľudí chodila do školy 18 rokov a vstupovala do dospelého sveta ako 24-roční.
Navrhol som prestať maximalizovať počet rokov, počas ktorých dokážeme deti a mladých ľudí udržať v lavici, a začať experimentovať s minimalizovaním času, za aký dokážeme poskytnúť žiakom potrebné vzdelanie.
Keď som túto tému diskutoval s kolegyňou, dostali sme sa k tvrdeniu, že prvé roky vzdelávania poskytujú najvyššiu pridanú hodnotu a zároveň majú relatívne nízke náklady obetovanej príležitosti. Ide o aplikáciu ekonomického princípu „klesajúcich hraničných výnosov“. Počas prvých rokov sa deti učia dôležité veci ako čítať, písať a počítať, a zároveň ešte nemôžu nastúpiť do práce a zakladať rodiny. Je preto samozrejmé, že prvých X rokov by mali absolvovať všetky deti.
Neskôr mi však došlo, že tento reťazec uvažovania obsahuje chybu. Stojí totižto na implicitnom predpoklade nesprávne zvoleného nulového scenára. Vysvetlím.
Keď odhadujete vplyv nejakej zmeny, veľmi záleží, čo si zvolíte ako nulový scenár. Teda oproti čomu budete porovnávať dopad zmeny. Pekne bola dôležitosť tohto princípu vidieť, keď Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hodnotila vplyv nedávnej konsolidácie verejných financií. Vyšlo jej, že vďaka vládou navrhovanými opatreniami dôjde k ozdraveniu verejných financií, zníži sa deficit aj rast verejného dlhu a Slovenská ekonomika (podniky) na tom ešte zarobí cez nižšie úrokové náklady. Napriek tomu, že 9 z 10 ekonómov kritizovalo konsolidáciu za prílišne zvyšovanie daní, zaťažovanie súkromného sektora a absenciu škrtania výdavkov. Ako mohla RRZ dospieť k pozitívnemu záveru? Lebo si ako nulový scenár zvolila ničnerobenie. Teda scenár, keby si politici najbližšie štyri roky sedeli na rukách
Vtedy naozaj platí, že konsolidácia je lepšia ako nič. To však neznamená, že konsolidácia bola dobre spravená. Ak by sme si zvolili ako nulový scenár alternatívu, kde by vláda zoškrtala neefektívne verejné výdavky, zrušila plošné dotácie na energie a zaviedla adresnejšiu sociálnu a rodinnú politiku, tak sa hodnotenie vládou skutočne schválenej konsolidácie absolútne zmení. Znelo by „katastrofa pre Slovensko“.
To isté platí aj pre roky strávené v školách. Prvé roky môžu vyzerať ako jackpot, keď sú hraničné výnosy vysoko nad hraničnými nákladmi. Lenže to platí len pri určitom implicitnom predpoklade o nulovom scenári. Konkrétne takom, že deti by si bez školy sedeli na rukách a hlave. Ale to nemusí byť pravda. A pre mnoho detí vo svete to tak ani nie je.
Tento mesiac bol v časopise Nature publikovaný výskum matematických zručností detí z Indie. Autori išli do terénu a porovnávali matematické zručnosti detí (13-16 rokov), ktoré chodia do školy s tými, ktoré pracujú v obchodoch. A odhalili veľké nedostatky. U tých, ktoré chodia do školy. Iba jedno percento z nich vedelo vypočítať aritmetické úlohy aplikované na reálne príklady. Naopak pracujúcim deťom sa darilo oveľa lepšie. Z nich 35 % dokázalo úlohy vyriešiť hneď a podiel úspešných riešiteľov stúpol na 50 %, ak dostali šancu sa opraviť.
Napríklad úlohu koľko zaplatíte za 1,4kg cibule, ak sa jedno kilo predáva za 15 rupií, vypočítala správne viac ako polovica detí pracujúcich v obchode. Schválne si to skúste bez kalkulačky a pera vypočítať. Ako ste dopadli?
Autori štúdie uzatvárajú: „Zdá sa pravdepodobné, že skúsenosti z obchodov, kde sa tovar mení v závislosti od sezónnych faktorov, kde sa ceny pravidelne menia v priebehu dní alebo v rámci dní a kde je vždy časový tlak, vedú deti k objavovaniu flexibilných aritmetických stratégií.“
Tento výskum tak trocha mení kalkulácie optimálneho počtu rokov strávených v škole. Minimálne pre deti v Indii. Nulový scenár nie je život bez vzdelania. Nulový scenár je naučiť sa z hlavy a rýchlo vypočítať koľko stojí 1,4 kg cibule. Áno, je pravda, že deti sa v školách naučili o niečo lepšie riešiť abstraktné úlohy z učebníc. Ale stojí to za to?
Uznávam, že odpoveď na túto otázku nezávisí len od schopnosti počítať. Dôležité by bolo porovnávať aj ďalšie zručnosti, ako sú čítanie a písanie. Pointa však ostáva: nestačí preukázať, že deti sa za X rokov v škole niečo naučia. Je potrebné preukázať, že sa naučia viac, než by sa naučili v praktickom živote. Learning by doing.
V našich podmienkach je pekným príkladom takéhoto učenia sa cudzí jazyk. Ten sa dnes veľká časť detí naučí mimo oficiálneho vyučovania – pri pozeraní videí na YouTube, interakciách na sociálnych sieťach alebo hraním online hier.
Čítate newsletter Pokrok bez povolenia. Pôvodne bol o tom, ako internet konkuruje politikom. Teraz o tom, ako rozmraziť evolúciu vo vzdelávaní. Pridajte sa k 3300 odberateľom, staňte sa podporovateľom, alebo newsletter zdieľajte. Ďakujem.
Varovanie: Substack ma upozornil, že tento newsletter je príliš dlhý pre Gmail. Možno sa vám nezobrazí celý a budete si ho musieť rozkliknúť.
Školstvo
Vplyv génov a výchovy na začiatku dospelosti
Graf znázorňuje, do akej miery sú individuálne rozdiely v celom rade vlastností spojené s rozdielmi v:
- Génoch (červená)
- Rodinnom prostredí (tmavomodrá)
- Ostatných faktoroch nezdieľaného prostredia + náhoda (svetlomodrá)
Čo môžete pri svojich deťoch na ovplyvniť predtým, ako opustia domov: zážitky z detstva, kontakt a komunikáciu s otcom (už menej s matkou), kvalitu vzťahu s otcom (s matkou vôbec) a náboženstvo.
Na všetko ostatné je tu náhoda (a trocha gény).
Zdroj: The winding roads to adulthood: A twin study (2021)
Rozhodnutie potetovať sa porušuje prvý zákon behaviorálnej genetiky.
Ide o jedno z mála typov správania, ktoré je úplne minimálne ovplyvnené génmi. Naopak, veľkú váhu hrá zdieľané prostredie. V tomto prípade je to hlavne rovesnícky efekt (peer group) počas obdobia dospievania.
Zdroj: Tattooing is Mainly Cultural: A Representative Twin Study of Tattooing Determinants (2025)
Ako sa osobnosť mení s vekom:
Neurotickosť klesá počas celého života, zatiaľ čo svedomitosť a ústretovosť rastú približne do dôchodkového veku, kedy začínajú klesať.
Platí teda, že so šedinami prichádza múdrosť, no od určitého veku sa šediny stávajú príťažou.
Otvorenosť stúpa približne do 25 rokov života a potom začne postupne klesať, aj keď po 50. roku života sa to nachvíľu otočí.
Platí teda, že ľudia sa s pribúdajúcim vekom stávajú konzervatívnejšími. A tá 50tka bude kríza stredného veku?
Napokon, extroverznosť, podobne ako neurotickosť, počas celého života klesá.
Legenda:
Modrá: Neurotickosť
Zelená: Extroverznosť
Červená: Otvorenosť
Oranžová: Ústretovosť
Fialová: Svedomitosť
Zdroj: Personality and intelligence: A meta-analysis. (2022)
Ako by sa zhoršili naše výsledky v dospelosti, keby sme chodili do školy o rok menej? Jednoduché porovnanie výsledkov ľudí s rôznou dĺžkou vzdelávania nestačí, pretože ľudia s vyššími vrodenými schopnosťami majú zároveň tendenciu zostať v školách dlhšie. Takéto porovnávanie by nadhodnocovalo pozitívny vplyv vzdelania.
Preto výskumníci prišli s inými metódami. Najčastejšie skúmajú dopad zmien, ako je predĺženie povinnej školskej dochádzky alebo zákaz detskej práce, na budúce príjmy jednotlivcov. Viaceré štúdie zistili, že tieto opatrenia nemali žiadny vplyv. Na druhej strane, existuje aj množstvo výskumov, ktoré odhalili pozitívny efekt – priemerný prínos dodatočného roku vzdelávania na príjem sa potom odhaduje na 8 %. To je pomerne vysoká návratnosť.
Ekonom Gregory Clark (odporúčam jeho podcast u Cowena) sa však rozhodol pozrieť na túto tému inak. Vo svojej metaštúdii z roku 2024 analyzoval distribúciu výsledkov doterajších výskumov. A to, čo našiel, je viditeľné na grafe nižšie – pripomína vianočný stromček, na ktorom chýba takmer polovica ozdôb.
Vo vede býva bežné, že výsledky majú normálne rozdelenie. V tomto prípade však chýbajú štúdie, ktoré by preukázali negatívne dopady. Zlom nastáva presne pri nulovom efekte. To je podľa poučiek vo vede ukážkový príklad tzv. „publication bias“. Javu, kedy buď výskumníci nepublikujú štúdie, ktorých výsledky nezodpovedajú očakávaniam, alebo ich odborné časopisy odmietajú zverejniť. Clark so svojím tímom odhadol, že ak by sa započítali aj tieto „stratené“ štúdie, priemerný výnos dodatočného roku vzdelávania by sa priblížil k 0 %.
Zdroj: The Returns to Education: A Meta-study (2024)
Kniha Raised to Obey: The Rise and Spread of Mass Education (Princeton University Press, 2024) detailne vysvetľuje, že:
- Hypotéza ekonómov, že verejné školstvo vzniklo ako spôsob riešenia problému verejného statku a externalít, je nesprávna.
- Hypotéza politológov, že verejné školstvo vzniklo ako výsledok demokratického tlaku voličov po verejných službách, je nesprávna.
- Hypotéza marxistov, že verejné školstvo vzniklo ako výsledok tlaku podnikateľov a kapitalistov, aby získali masy dochvíľnych a poslušných pracovníkov, je nesprávna.
- Hypotéza ľavičiarov, že verejné školstvo vzniklo ako spôsob pomoci tým najslabším v spoločnosti, ktorí by si inak vzdelávanie nemohli dovoliť, je nesprávna.
Ako najbližšie pravde sa ukázala hypotéza libertariánov, že verejné školstvo vzniklo ako nástroj skrotenia poddaných a udržania moci vládnucou elitou.
Jeden z najdôležitejších liberálnych filozofov, John Stuart Mill, písal o rozmrazení evolúcie v školstve a dôležitosti diverzity vo vzdelávaní:
„Odsudzujem, že by všetko vzdelávanie alebo jeho veľká česť mala byť iba v rukách štátu. Všetko, čo som povedal o význame individuality charakteru, rozmanitosti názorov a spôsobov správania, zahŕňa - rovnako bezpodmienečne - aj rozmanitosť vzdelávania.”
A kritizoval monokultúru verejného školstva:
“Všeobecné štátne vzdelanie je iba nástrojom na formovanie úplne rovnakých jedincov. A keďže šablóna, podľa ktorej ich štát odlieva, je totožná s tou, ktorá vyhovuje vládnucej moci - či je to monarchia, klérus, aristokracia alebo väčšina obyvateľstva - do tej miery, aká je efektívna a úspešná, ustanovuje nadvládu nad myslením, vedúcu celkom prirodzene aj k nadvláde nad telom.“
Zdroj: John Stuart Mill, O slobode. 1859
Spoločnosť
You had ONE JOB!
Čas, kapacita a pozornosť nie sú nafukovacie. Keď zamestnanci a politici EÚ riešia slamky, nabíjačky, krby a cookies, nemajú čas riešiť odstraňovanie obchodných bariér medzi krajinami EÚ. Teda nemajú čas riešiť svoju hlavnú AGENDU.
„Medzinárodný menový fond odhaduje, že vnútorné prekážky obchodovania medzi členskými štátmi EÚ sú ekvivalentom ciel vo výške 45 % v prípade výroby a 110 % v prípade služieb. Tieto bariéry významne zmenšujú trh, na ktorom pôsobia európske spoločnosti: obchod medzi krajinami EÚ je menej ako polovičný v porovnaní s obchodom medzi štátmi USA. A keďže sa ekonomická aktivita presúva viac smerom k službám, situácia sa zhoršuje…
Európa v skutočnosti “zvyšuje clá” v rámci svojich hraníc a zvyšuje reguláciu sektora, ktorý tvorí približne 70 % HDP EÚ.
Táto neschopnosť znížiť vnútorné prekážky obchodu prispela aj k nezvyčajne vysokej miere otvorenosti EÚ v obchodovaní so svetom. Od roku 1999 sa podiel zahraničného obchodu na HDP v eurozóne zvýšil z 31 % na 55 %, zatiaľ čo v Číne sa zvýšil z 34 % na 37 % a v USA z 23 % na 25 %.“
Zdroj: Financial Times.
Takto to vyzerá, keď sa snažíš v Európanoch vzbudiť hrdosť a odhodlanie podporovať domáce služby.
Ale nakoniec len opíšeš zúfalý vývoj inovácií za posledné dve dekády.
*Gramatiku tohto textu kontroloval DeepSeek
Graf: zmena štruktúry domácnosti v USA 1960 - 2023
Ďalšia ukážka toho, že postupne prestáva byť problém len to, že dvojice majú málo detí, ale aj to, že je málo dvojíc.
Problém nie je len nízky dopyt po deťoch, ale aj slabý matching produkčných kapacít.
Túlenie spolu nahradilo šúchanie osamote. Telefónu.
Staršia generácia sa zvykne sťažovať na tú mladšiu, že je príliš detská a neskôr dospieva. A má pravdu. Len zabúda, že sa to týka aj jej.
Počas posledných sto rokov dosahuje každá nová generácia tri tradičné medzníky dospelosti v neskoršom veku ako predchádzajúca. Neskôr sa odsťahuje od rodičov, nájde si partnera a má deti.
Roboti nám nakoniec nezobrali prácu, ale pracovné úrazy
Graf: Počet robotov (tmavomodrá čiara), miera pracovných nehôd (bodkovaná čiara) a smrteľných nehôd (sivá čiara).
Nový výskum z Číny (2025) ukazuje, že v regiónoch, kde nainštalovali viac robotov, tam došlo k poklesu pracovných úrazov. Tento efekt bol najvýraznejší u zamestnancov s nižším vzdelaním a vyšším vekom.
Pracovné úrazy neklesli z dôvodu, že by ľudia prišli o prácu (a tým pádom sa nemohli zraniť), ale v dôsledku zvýšenia bezpečnosti pracovného prostredia zamestnancov v rámci povolania alebo presunu zamestnancov do bezpečnejších povolaní.
Zdroj: Robots as Guardians: Industrial Automation and Workplace Safety in China (2025)
Na sociálnych sieťach a v rukách politikov (Korčok) koluje graf Trendu, ktorý tvrdí, že za dekádu nám vzrástla životná úroveň o 1 %. To je nezmysel. Neskreslené porovnanie v parite kúpnej sily síce nemáme, ale ak chceme vedieť vývoj priemerného príjmu očisteného o infláciu, máme od Štatistického úradu pomerne presné údaje.
Medzi rokmi 2012 až 2023 reálny príjem Slovákov skutočne nevzrástol o 1 %, ale o 26,4 % – a to ide o po-Covidové čísla. V roku 2021 bol tento nárast dokonca 33,4 % a tento rok sa pravdepodobne opäť vrátime na tieto úrovne.
Vyššie mzdy sú evergreen politických sľubov na Slovensku.
Niekedy sa dokonca politici snažia rôznymi zákonmi tlačiť na ich administratívne zvyšovanie (minimálna mzda, príplatky za prácu cez víkend a v noci, zvyšovanie straveniek).
A pritom k vyšším mzdám nám pomôže len jedna jediná vec: ekonomický rast.
Medzi rastom HDP a rastom miezd je silný vzťah.
Elektronické prihlasovanie na termíny nahradili dni otvorených dverí a ľudia v spacákoch pred úradmi.
#informatizacia_za_1mld
Môžeme si pripísať do zoznamu:
- nefunguje databáza s mapkami,
- pred pandémiou chýbajú na sklade ochranné pomôcky,
- vlaky neustále meškajú a horia,
- nedokážeme zabezpečiť logistiku pichnutia injekcie do ramena,
- v nemocniciach padá omietka a nie je toaletný papier,
- nevieme vyasfaltovať kus cesty medzi východom a západom krajiny.
Miestny vedúci dezoscény potrebuje pravdepodobne hodinu dejepisu.
Nevie úplne dobre rozoznať rozdiel medzi tým, keď niekto prehrá, a keď sa niekomu podarí ubrániť samostatnosť.
Niekedy je jeden vennov diagram viac ako tisíc slov.
"Ruské ministerstvo obrany nasadzuje osly pre potreby logistiky na fronte"
Výdavky Nemecka na obranu v roku 2014: 34,7 mld. eur.
Výdavky Nemecka na nákup plynu a ropy od Ruska v roku 2014: 36,5 mld. eur.*
Závislosť Nemecka od dovozu ruského plynu sa po anexii Krymu Ruskom v roku 2014 zvýšila zo 45 % na 55 % v roku 2020.
*Počítala to Perplexity.
Zo života
Rozdiel medzi prvým a tretím dieťaťom vo veku dvoch rokov:
Prvé neustále dookola opakuje: „Sama, sama, sama.“
Tretie neustále dookola opakuje: „Aj ja, aj ja, aj ja!“
#emilych #zuzkach
Róbert Chovanculiak, INESS
Podporiť newsletter cez LN môžete tu:
Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.
Ak nechcete zmeškať žiadnu novinku zo sveta pokroku bez povolenia, môžete ma sledovať na sociálnych sieťach: