1/12 2025 Resumé mesiaca január #105
Dosť bolo školy!
Na ekonómii je úžasné, že na základe jednoduchých tvrdení o ľudskom konaní, spoznáva pravdy o svete, ktoré sú neintuitívne. Zoberme si dva koncepty: náklady obetovaných príležitostí a marginálne rozhodovanie na základe hraničných výnosov a nákladov.
Ak naozaj rozumiete týmto dvom konceptom, tak vám musí prísť normálne, že existuje niečo ako optimálne znečistenie životného prostredia. Len napísať tento riadok mi spôsobuje určité nepohodlie, keďže viem, že značná časť čitateľov sa hneď ohradí. Ako môže existovať niečo ako optimálne znečistenie? Veď znečistenie je zlé. A zlé veci nechceme. Tvrdiť, že existuje optimálne znečistenie, môže len zlý človek. Ekonóm.
Toto tvrdenie pritom vychádza z úplne jednoduchého poznatku, že každé konanie má náklady obetovaných príležitosti. Racionálne rozhodnutie preto berie do úvahy marginálne (hraničné) zmeny. Celému konceptu ľahšie porozumieme na menej kontroverznom príklade. Zoberme si vašu domácnosť. Aj v nej existuje niečo ako optimálna miera neporiadku. Aj neporiadok je zlý. Nikto nechce neporiadok. Ale on v našich domácnostiach nejako vzniká - hlavne ak tam žijú aj ľudské mláďatá. A tak máme všetci doma nejaký ten „optimálny“ neporiadok.
Mať domácnosť bez neporiadku znamená neustále venovať všetok čas upratovaniu vecí, utieraniu prachu a vysávaniu. Udržovať úplný poriadok by vyžadovalo vysoké náklady obetovaných príležitostí. Ich vynakladanie by neospravedlnilo úžitok z dodatočného poriadku. Ekonóm by povedal, že máte doma takú mieru neporiadku, ktorého hraničné náklady na upratanie sú vyššie ako príjemné pocity z jeho zbavenia sa. Teda upratujete len do momentu, keď sú MC < MU (marginal costs < marginal utility).
Každý človek má trocha inú úroveň optimálneho neporiadku. A tá sa navyše v čase vyvíja s tým, ako sa menia náklady a výnosy. Napríklad, keď v domácnosti začnú žiť malé deti, zvykne sa posunúť optimálna miera neporiadku v domácnosti výrazne vyššie. Vzrastie produkcia znečistenia a zároveň stúpnu náklady obetovaných príležitostí upratovania neporiadku. Domácnosti s deťmi majú prosto väčší bordel.
Tento text nemá byť o neporiadku ani o znečistení, musel som si však pripraviť mentálnu pôdu. Budem písať o podobne emotívnej téme – o investovaní do vzdelávania. Konkrétne o investovaní vo forme času, ktorý deti trávia v školách.
A rovnako ako pri znečistení, aj tu existuje optimálna miera – optimálny počet rokov školskej dochádzky, nad ktorý je zlé, že deti chodia do školy. Náklady obetovaných príležitostí neospravedlňujú dodatočné benefity. Dúfam, že po krátkej lekcii z úvodu sa nenájde ani jeden čitateľ, ktorý by teraz zatvoril tento text s tým, že jeho autor musí byť zlý človek. Ekonóm.
Napriek tomu, že vzdelávanie je dobré, neznamená to, že chceme vždy čím viac dobrého. V skutočnosti chceme len toľko dobrého, pokiaľ sú hraničné benefity z neho vyššie ako hraničné náklady na posledné „dobro“. MU > MC.
Počet rokov strávených deťmi v školách už jeden a pol storočia rastie po celom svete. V roku 1900 pobudol priemerný Európan v škole asi 2 roky. V polovici 20. storočia to bolo 5,3 roka a momentálne je to okolo 12 rokov. Vo vyspelých krajinách ako Anglicko, Nemecko alebo aj Slovensko je to okolo 13 rokov. Napríklad v Južnej Kórei už skoro 14 rokov. To je však priemer. Na Slovensku máme momentálne 40 % mladých ľudí, ktorí chodili do školy 18 rokov.
A teraz tá otázka zlého ekonóma: nie je to príliš veľa? Nie sme už za bodom, kedy hraničné náklady dodatočných rokov navštevovania školy prekonali hraničné benefity získaných vedomostí?
Možno neexistuje jedna rovnaká odpoveď pre všetkých. Ale naozaj potrebujeme, aby skoro polovica ľudí chodila do školy 18 rokov? Vstupujú do dospelého sveta a začínajú tvoriť hodnoty ako 23 – 24-roční. Nie je to trocha neskoro? Pýta sa človek, ktorý chodil do školy 21 rokov a vychodil aj III. stupeň vysokej školy.
Zdá sa, akoby súčasný systém smeroval k maximalizácii počtu rokov, ktoré dokážeme deti a mladých ľudí udržať v lavici. Nestálo by za to, keby sme začali experimentovať s minimalizovaním času, za aký dokážeme poskytnúť žiakom potrebné vzdelanie?
Čaká nás demografická kríza a starnutie populácie. Už teraz chýbajú ľudia na trhu práce, zväčšuje sa sekera v sociálnej poisťovni a mladí ľudia stále na neskôr odkladajú zakladanie rodiny a prvé dieťa. Naozaj hraničné benefity posledného roku za lavicou prevyšujú hraničné náklady?
Čítate newsletter Pokrok bez povolenia. Pôvodne bol o tom, ako internet konkuruje politikom. Teraz o tom, ako rozmraziť evolúciu vo vzdelávaní. Pridajte sa k 3200 odberateľom, staňte sa podporovateľom, alebo newsletter zdieľajte. Ďakujem.
Varovanie: Substack ma upozornil, že tento newsletter je príliš dlhý pre Gmail. Možno sa vám nezobrazí celý a budete si ho musieť rozkliknúť.
Školstvo
Tento status vyvolal divoké diskusie:
Ale bola to moja chyba. Nevyjadril som sa dosť presne. Správny návrh mal znieť takto:
Obsah vzdelávania na predmet Slovenský jazyk budú vyberať odborníci na matematiku.
Obsah vzdelávania na predmet matematika budú vyberať odborníci na Slovenský jazyk.
Graf: globálny trh o talent alebo ako ľudia hlasujú nohami
Kvadrant 1 sú krajiny, ktoré viac exportujú ľudského kapitálu než importujú. Kvadrant 3 sú krajiny, ktoré viac importujú.
Zdroj: The IMD World Talent Ranking
Ľudia patria medzi takzvané altricialne živočíchy. To znamená, že naše mláďatá sa rodia behaviorálne a morfologicky nevyspelé. Deti prichádzajú na svet ako bezbranné sáčky s krvou a orgánmi, ktoré nemajú prakticky žiadnu ochranu voči poveternostným podmienkam, nedokážu sa brániť ani si zabezpečiť žiadnu potravu. Sú úplne odkázane na svojich rodičov.
V spoločenstvách lovcov a zberačov trvá takmer dvadsať rokov, kým sa človek stane čistým prispievateľom: vytvorí viac kalórií než spotrebuje.
Odkaz na článok TU.
Spoločnosť
Môžu za nedávny rast cien potravín v EÚ chamtiví podnikatelia (greedflation)?
Výskum (2025) na vzorke 88 717 európskych výrobcov potravín v rokoch 2013–2022 ukázal, že vôbec.
Naopak. Ziskové prirážky v inflačných rokoch poklesli. Existuje negatívna korelácia medzi cenami vstupov a prirážkami hlavne pri veľkých firmách.
Záver: "firmy nemožno vo všeobecnosti obviňovať z toho, že zneužívajú vysokú infláciu."
Môj obľúbený ekonomický mýtus:
Detská práca zanikla lebo boli prijaté zákony, ktoré zakázali detskú prácu.
Realita:
Zákony zakazujúce detskú prácu mali len malý vplyv na znižovanie detskej práce, pretože boli zvyčajne prijaté až po tom, ako detská práca výrazne poklesla. Dokonca ani povinná školská dochádzka nemala veľký vplyv, lebo do škôl dostala predovšetkým deti, ktoré nepracovali.
Reálny vplyv na pokles detskej práce mal skôr celkový príjem domácnosti.
Drobná dobrá správa na začiatok roka:
Minulý rok v Južnej Kórei prvýkrát po dekáde vzrástol počet novorodených detí. V roku 2024 sa narodilo 242 334 detí, čo je o 7 295 (3,1 %) viac ako v roku 2023.
Najväčší problém Slovenska:
Veľa ľudí chce západný blahobyt, ale východné inštitúcie.
Považujem za veľmi užitočné, že v médiách dostavajú priestor podobné zlyhania štátu pri relatívne primitívnych službách:
- nefunguje databáza s mapkami
- nemáme na sklade ochranné pomôcky pred pandémiou
- vlaky neustále meškajú
- nedokážeme zabezpečiť logistiku pichnutia injekcie do ramena
- v nemocniciach padá omietka a nie je toaletný papier
- nevieme vyasfaltovať kus cesty medzi východom a západom krajiny
Pekne to ukazuje, aká je kompetenčná kapacita štátu. A že v prípade komplexných a zložitých reforiem, ktoré vyžadujú systémové zmeny a rozsiahle plánovanie nemá štát šancu. Veľká a kvalitná reforma školstva a zdravotníctva nepríde. Toto je axióm, od ktorého by sme mali uvažovať nad zmenami v týchto sektoroch.
Cestovatelia do Moskvy.
Budeme musieť aktualizovať Vesmír verejných výdavkov na webe Cena štátu.
Niekedy, ked si pozeram stare socialisticke videa a nechapavo krutim hlavou nad tym, co vtedy ludia s vaznou tvarou povazovali za kriteria uspechu ("plnime plany vo vyrobe klincov a rozlievani betonu na 120 %!"), tak rozmyslam, co bude takto smiesne vyzerat pre buduce generacie.
Co oni budu povazovat za smiesne kriteria uspechu, ktorymi sa chvalia dnesne vlady, ale oni budu vediet, ze to v skutocnosti boli smiesne ciselka a grafy, ktore z podstaty byrokratickeho procesu, politickej "provizie 30 %" a absencie motivacie a spatnej vazby, nemohli vygenerovat dlhodoby a udrzatelny blahobyt.
Tento post mi vychadza ako celkom dobry kandidat. Zo 6,4 mld. eur sme vycerpali 3,5 mld. Sme 5. najrychlejsi v EU! Predbehli sme aj Estonsko a Cesko!
Je tam určitý posun.
Vzťah medzi výdavkami na obranu (% HDP) a vzdialenosťou od Moskvy medzi krajinami EÚ.
Actions speak louder than words.
Korelácia, alebo kauzalita? Možno naozaj majú tí Moskviči len smolu a vybudovali si ríšu pri agresívnom východnom krídle NATO.
Graf: Úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia a úrazy štandardizovaná podľa veku.
Takmer všetka ruská nadúmrtnosť bola spôsobená oveľa vyššou úmrtnosťou dospelých, predovšetkým mužov.
Svetová veľmoc vs. vodka?
Zo života
Deti na parkovisku ležia bez pohnutia.
Ja: Čo robíte?
Deti: Nechávame sa zasnežiť.
#emilych #robkoch
Čítam deťom z knihy Smrť stromu:
„Organizmy sa v lese nerozprávajú tak ako my – ľudia. Namiesto slov produkujú nespočetné druhy chemikálií, ktoré uvoľňujú do okolitého prostredia. Čo chemikália, to slovo alebo skôr celá veta v šifrovanej podobe... My tento rušný hovor vnímame ako vôňu jari.“
Syn (5r): „To je ako keď smrdí hovno... komunikujú spolu baktérie a muchy.“
Smrť stromu od Erika Baláža je výborná kniha pre celú rodinu a do každej rodiny.
Róbert Chovanculiak, INESS
Podporiť newsletter cez LN môžete tu:
Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.
Ak nechcete zmeškať žiadnu novinku zo sveta pokroku bez povolenia, môžete ma sledovať na sociálnych sieťach:
Koľko by mohol byť optimálny počet rokov, ktoré človek trávi v škole? Kde by sa malo zosekať?