Zamrznutá evolúcia na školách: ako facku vystriedala poznámka a päťka

Čo majú spoločné chlapci Onfim z ruského Novgorodu (13. storočie) a Iny-su, syn Sekhsekha z Mezopotámie (3000 rokov pred n.l.)?

Vitajte, toto je newsletter Pokrok bez povolenia. 🌐

Ak ste nový čitateľ, pridajte sa k viac ako 1670 odoberateľom TU.

„Prišiel som do školy. V triede mi učiteľ povedal: „Prečo meškáš?“ Mal som strach, moje srdce rýchlo bilo.“

Toto by kľudne mohla byť spomienka z môjho denníka zo základnej školy. Ale v skutočnosti je to vyrytá spomienka na hlinenej doske malého chlapca z Mezopotámie stará približne 5 000 rokov.

Je otrepané dookola opakovať, ako školstvo zaostáva za svetom mimo lavíc. Ale aj tak som presvedčený, že vás prekvapí, ako málo sa toho zmenilo za posledných 5 000 rokov na filozofii školstva.

Starovek

Vznik prvých škôl je spätý so vznikom prvého písma. Zamierime teda k Sumerom z obdobia okolo 3 000 rokov pred naším letopočtom. Samuel Noah Kramer na základe prekladov textov z hlinených dosiek ukázal, že už v tomto období existoval v spoločnosti koncept „učiteľa“, „žiaka“ a „učenia prostredníctvom inštrukcií v škole“. To je niečo, čo sa nám môže dnes zdať ako úplne samozrejmé, ale dovtedy v celej našej evolučnej histórii nič také nebolo prítomné. Stovky etnologických a antropologických výskumov lovcov a zberačov presvedčivo ukazujú, že vyučovanie ako vedomý proces odovzdávania vedomostí od dospelých k deťom jednoducho neexistoval. Ľudia nemajú prirodzené pedagogické inštinkty, evolúcia nás nevybavila motiváciou a schopnosťami vyučovať druhých. Evolúcia to zobrala z druhej strany a vybavila deti inštinktami učenia sa prostredníctvom pozorovania, imitácie, hrania sa a socializácie. Pomocou nich a vlastnej iniciatívy detí nasávala nová generácia odborné a spoločenské vedomosti zo svojho okolia po stovky tisíc rokov.

Vráťme sa ale k sumerskej civilizácii. Samuel Kramer v publikovaných prekladoch vyniesol na svetlo sveta prvé problémy školstva, ktoré poznáme aj dnes. Je v nich popísané, ako náročná bola práca s deťmi, ako ich museli nútiť učiť sa a trestať za porušovanie pravidiel. Už vtedy existovali triedy s lavicami a namiesto tabule a kriedy sa používali hlinené dosky. Jeden konkrétny zachovaný dokument popisoval školský deň jedného chlapca, ktorý si zapísal:

„Ráno nesmiem meškať do školy, inak ma učiteľ vybije trstenicou...“

 „Vedúci v škole mi povedal: „Prečo si otvoril ústa bez dovolenia?“ a dal mi ranu palicou“

„Učiteľ mi povedal: „Tvoj krasopis nie je dobrý“ a dal mi ranu palicou“

„A tak som začal nenávidieť písanie...“

Neskôr aj Steve Tinney našiel v starých sumerských textoch dôkazy o náročnom rozvrhu a drile, ktorým museli prechádzať prví žiaci v histórii ľudstva. Žiaci od siedmich rokov tu trávili zdĺhavé hodiny každý deň prepisovaním a memorovaním dlhých listov mien, technických termínov, právnych fráz a celých slovníkov.

Ďalšou dôležitou civilizáciou v dávnom staroveku boli Egypťania. Aj tu existujú záznamy o pedagogických materiáloch a oficiálnom curricule. Okrem toho malo vzdelávanie, podobne ako dnes, signalizačno-selektívnu funkciu a podľa toho aj rodičia motivovali svoje deti. Zachovaný zdroj z roku 1290 pred n.l. zaznamenal otca ako dáva rady svojmu synovi:

„Dám ťa do školy, kde chodia deti vysokých úradníkov, aby ťa učili a vzdelávali, čo ti prinesie moc a autoritu.“

„Nájsť si prácu ako pisár ťa zbaví driny, a ochráni ťa pred všetkými nešvármi ťažkej práce. Staň sa pisárom. Tvoje ruky budú hladké, budeš nosiť biele oblečenie a dôležití ľudia sa ti budú zdraviť.“ 

Z obdobia egyptského školstva sa nám dokonca zachovali aj opravované domáce úlohy. To, čo vidíte na obrázku vyššie, je cvičenie žiaka menom Iny-su, syna Sekhsekha. Ten dostal za úlohu napísať formálny list, ktorý sa v Egypte bežne v tom čase písal v obchodnom a vládnom styku. V jeho úlohe našiel učiteľ niekoľko chýb a tie sú zvýraznené červeným atramentom, ktorý sa vtedy bežne používal. Dosku s hrubkami si môžete obzrieť v Metropolitnom múzeu umenia v New York City.

Ani neskôr v starovekom Grécku nemali žiaci na ružiach ustlané. Historici tvrdia, že „žiaci sa denne museli učiť naspamäť príbehy, ktoré následne recitovali. Keď spravili chybu, boli bité.“ Platón vo svojom diele Prótagoras popisuje, ako bolo potrebné deti „vyrovnávať ako ohnuté drevo“ a v triedach sedeli a učili sa naspamäť básne. V Grécku bol v tom čase „Odznakom autority učiteľa Narthex ... vetva z kríka Fenikela Obrovského, ktorý dokázal ublížiť viac než tvrdá palica“. Rímski učitelia mali vo svojom arzenáli pravítka alebo bič, ktoré im „umožňovali udržiavať poriadok v hlučnom dave žiakov, ktorému čelili na dennej báze“.

Stredovek

Z 13. storočia sa zachovali kresby a texty od 6-ročného chlapca, ktorý žil v ruskom Novgorode. Konkrétne ide o 17 listov z brezovej kôry, na ktorých malý Onfim zachytil niektoré aspekty života vo vtedajšom Rusku. Okrem iného aj bojové scény medzi ním a jeho učiteľom.

V dokumentoch z 15. storočia sú vo Veľkej Británii učitelia vyobrazovaní ako staršie osoby posadené za vyvýšeným stolom ako držia prúty z brezy, ktoré používali na trestanie zlého správania a nesprávne odpovede. Ben Johnson, vtedajší spisovateľ a komik, opísal pedagogické remeslo až poeticky: „učiteľ trávil dni vytrieskavaním svojho živobytia trstenicou z pozadia malých detí“. Učitelia sa v tom čase sťažovali „že deti sa boja chodiť do školy a túžia odísť hneď, ako je to možné.“

Vďaka nemeckej precíznosti existujú aj kvantifikované záznamy o krutosti voči deťom. Jeden nemecký učiteľ v škole si zapisoval, koľko trestov behom 51 rokov v škole udelil. Zoznam obsahoval: 911 527 výpraskov bičom, 124 010 trstenicou, 20 989 pravítkom, 136 715 rukou, 10 235 úderov do tváre a 7 905 do ucha. 

Ešte v 18. storočí mal anglický teológ John Westley pravidlo, že v škole: „Nemáme dni na hranie... pretože ten kto sa hrá v detstve, bude sa hrať aj v dospelosti.“ 

John Bernard, massachusettský minister z 18. storočia vo svojej autobiografii popisoval, ako bol v škole pravidelne bitý riaditeľom školy. Bol bitý, keď sa zabával na vyučovaní, alebo keď sa neučili jeho spolužiaci. Bernard bol totižto veľmi bystrý chlapec, a za to bol poverený učením ostatných. A keď sa ostatným nedarilo, tak dostal bitku on. Stávalo sa mu, že jeho spolužiaci naschvál zlyhávali v odpovediach, aby on dostal bitku.

V Ázii viedlo vzdelávanie už v 14. storočí ku kultúre testovania a extrémneho tlaku na deti, ktorý tam funguje dodnes. Skúšky, ktoré musel absolvovať uchádzač o prácu v štátnych službách, tam trvali od 24 hodín do 72 hodín a písali sa v izolovaných halách. Pričom každý testovaný dostal vlastné identifikačné číslo a jeho odpovede boli prepisované pisármi, aby úradníci zodpovední za opravu nemohli odhaliť ich identitu.

Novovek

Ak sa niečo v školách zmenilo, tak je to absencia fyzických trestov. Ja si ešte osobne pamätám lietajúce facky a zväzky kľúčov, ale dnes je to snáď rarita. Táto zmena sa v školách však neudiala nejakou sebareflexiou školstva, ale zmenou širšej kultúrnej klímy, v ktorej je zasadené. Historickú normu gerontokracie vystriedala neontokracia. Vládu a dôležitosť predkov, starších, dospelých, vystriedala posadnutosť deťmi, ktoré sú naša budúcnosť a stali sa stredobodom vesmíru v rodinách a aj v spoločnosti. Ale o tom možno viac inokedy.

Tu chcem len zdôrazniť, že napriek tomu, že fyzické tresty zmizli, celkové filozofické nastavenie škôl sa až tak nezmenilo. Žiaci sú trestaní stále. Len je to trestanie vo forme zlých známok, vysvedčení, poznámok a nízkych bodov v testovaniach. Nehovoriac o celkovom vystavovaní stresu a tlakom, čo preukázateľne prispieva k dnes rozšíreným problémom s depresiami a úzkosťou mladých ľudí. Takto môžu byť dnešné mentálne tresty ešte horšie ako minulé fyzické. Aj mne sa ešte sem-tam prisní nepríjemný sen, ako sa nestíham naučiť na dôležitú skúšku.

Pribylina, obecná škola, r. 1855

Okrem toho ostalo v školstve nezmenených množstvo parametrov a konceptov: lavice, katedra, ohraničené hodiny, predpísané predmety, vekové delenie, domáce úlohy, frontálna výučba a tak ďalej a tak ďalej. Ďalším signálom, že sa v celkovej filozofii priemernej školy až tak veľa nezmenilo, je neustále prítomná „bojová atmosféra“ v triedach – učiteľ verzus žiaci. Koľko učiteľov by dnes podpísalo tento citát básnika Otakara Brezinu z roku 1891?:

"Učitelství je těžký, robotní úřad, vysilující duši, ochromující fantazii, pijící sílu z organismu: děti přicházející do škol jsou zlé, svéhlavé, bludně vychované bytosti, rafinované, zlomyslné, zhýčkané, zbloudilé, instinktivně nepřátelské a ve velkém procentu úžasně neschopné. Vracím se po pěti hodinách vyučování fyzicky i duševně vysílen, disgustovaný, zničený, tupý, mdlý a sešlý."

Ako rozmraziť evolúciu v školstve?

Napíšte mi vaše tipy tu v komentároch alebo na sociálnych sieťach. Ja načrtnem svoju víziu nabudúce.

Okrem toho dokončím aj sľúbený seriál textov k metóde priamych inštrukcií. V prieskume vyhralo, že si chcete prečítať viac o tom „Prečo bola a stále je metóda priamych inštrukcií odmietaná učiteľmi.“

Róbert Chovanculiak

Ak nechcete zmeškať žiadnu novinku zo sveta pokroku bez povolenia, môžete sledovať profily, kde pravidelne zverejňujem zaujímavosti z tohto sveta.

Facebook / Instagram / Twitter / LinkedIn

Zdieľajte tento newsletter na vašich sociálnych sieťach:

Pozvite priateľov, nech sa zapíšu na odber:

Demonštrujte vaše preferencie či už bitcoinami alebo štátnymi peniazmi:

• PayPal: https://www.paypal.com/paypalme/robertchovanculiak

• Bitcoin: bc1qmv2m3arx3hflee6zvddafzhwkfr78eqxmwkr3s

• Môžeš ma pozvať na kávu alebo si kúpiť mesačnú permanentku cez novú platformu Buy Me Coffee.