Nehádžme kolobežky do žita

Pred dvoma rokmi spadli z neba elektrické kolobežky a hneď bolo zrejmé, že pôjde o pokrok bez povolenia. Mestá začali proti kolobežkám bojovať reguláciami, internetoví moralisti pohŕdaním a kamenní moralisti podpaľovaním. Už vtedy som upozorňoval, že nehádžme kolobežky do žita, možno je to budúcnosť mestskej mobility a praveký reflex bojovania proti všetkému novému sa nám môže vypomstiť.

Kolobežky momentálne zažívajú ťažké časy. Asi ako každý biznis, ktorý ponúka ľudom služby mimo ich obývačky. Po opadnutí koronavírusu však môžu zažiť druhú renesanciu. Majú na to všetky predpoklady. Na dátach mobility od Apple je už dnes vo viacerých mestách vidno, že ako sa postupne vracia ekonomická aktivita, ľudia sa nevracajú do autobusov. Zatiaľ čo jazdenie autom a chodenie kleslo o 30 %, resp. 44 %. Verejnej doprave chýba 75 % cestujúcich.

Kolobežky majú našliapnuté opačným smerom. Počas posledných dni vzrástol počet denných stiahnutí appkiek kolobežiek viac ako trojnásobne a vracia sa na pred-korona úrovne. V Južnej Kórei, kde sú vo veľa veciach tak trochu popredu, vzrástol celkový počet jázd kolobežkami o 14 %. A v štátoch ako Ohio alebo Oklahoma v USA, ľudia na kolobežkách robia dlhšie trasy, než pred koronavírusom. Čo by mohlo naznačovať, že tým nahradzujú autobusy a autá. Práve cestovanie druhými menovanými bude vďaka lacnému benzínu dostupnejšie, než v minulosti. Čo znamená viac áut na cestách a ďalšiu výhodu kolobežiek pre mestskú mobilitu. Výskumy z viacerých miest ukazujú, že 30-55% jázd na kolobežkách by sa inak uskutočnilo autami.

Lady Florence Norman na ceste do práce v Londýne na jej elektrickej kolobežke z roku 1916

(dva roky pred španielskou chrípkou, náhoda?)

O poloprázdne autobusy si môžu začať búchať hlavu politici v mestách, kde kolobežky úspešne vyhnali. Pekným príkladom je San Diego, mesto ako stvorené pre kolobežky – celý rok pekné počasie a veľa mladých ľudí a turistov. Ešte pred koronavírusom však z neho ušli tri spoločnosť s kolobežkami vždy z rovnakého dôvodu – regulácie. Keď sa politici hrajú na trh a napríklad stanovujú maximálny počet kolobežiek v rôzne husto obývaných mestách, výsledok nemôže byť nič iné ako nefunkčná služba. Ťažko sa vám plánuje jednotková efektívnosť a zákaznická využiteľnosť, keď vám mesto sfúkne 60% kolobežiek z obehu. Rok 2019 je označovaný za rok regulačných orgií v kolobežkovom biznise. Úplne zákazy, obmedzenia pohybu, parkovania, odloženia, povinnosti zložitého reportovania dát atď. A nakoniec samozrejme zavádzanie a zvyšovanie daní. Napríklad Kalifornia je tak progresívna, že zdaňuje jazdu kolobežkou približne 30 krát vyššou mierou ako zdaňuje prepravu autom.

Ronald Reagan:

“Ak sa to hýbe, zdaň to. Ak sa to stále hýbe, zreguluj to. Ak sa to prestalo hýbať, zadotuj to.“

Aby sa kruh politickej praxe uzavrel, po reguláciách, zákazoch a vysokých daniach by mala prísť fáza dotovania. A skutočne. Už sa objavujú prvé hlasy, ktoré volajú po dotovaní kolobežiek v mestách. Mnohé mestá totižto prichádzajú na to, že v čase pandémie sú kolobežky výborný spôsob mestskej mobility. Dokonca mestá ako Denver, Tampa a San Francisco klasifikovali kolobežky ako „Essential businesses“ a majú výnimku v lockdowne. V Portlande zrušili dane pre kolobežky. A v Pittsburghu sa ich už nevedia dočkať, lebo ich potrebujú pre „Essential“ zamestnancov, lebo autobusy sú odstavené.

Na odber newslettera sa môžete zapísať tu:

Subscribe now

Subscribe now

Rozdiel medzi súkromnou a verejnou reguláciou

Štát nariadil taxikárom, aby si do áut nainštalovali stenu z fólie. Ide o korona-opatrenie, ktoré má oddeliť cestujúcich od vodičov. Otázok sa vynára viacero: prečo nestačí oddeliť dýchacie cesty vodiča od dýchacích ciest zákazníka pomocou rúšok? A čo ľudia v MHD, tam fóliovníky netreba? Ako sa bude správať fólia, keď si vodič cez leto otvorí okno? Neskončí na hlave zákazníka? A pravdepodobne si ho bude musieť otvoriť, lebo štát zakázal aj používať klimatizáciu (ak nemá viac zón). Nehovoriac o takých komplikáciách ako znemožnený pohľad do vnútorného spätného zrkadla a platenie a vydávanie bločku.

V knihe Pokrok bez povolenia ukazujem, že vďaka zdieľanej ekonomike si môžu zákazníci po prvý krat vyberať medzi poskytovateľmi služieb ochrany spotrebiteľa. A že vďaka tomu blahodarne účinky konkurencie zavítali aj do „regulačného biznisu“. Vidíme to aj teraz. Konkurent Uberu platforma Lift zaviedla v USA ako prvá povinné rúška v autách. Uber bude nasledovať a plánuje do kontroly rúšok zapojiť aj svoju verifikačnú funkciu. Uber už niekoľko rokov vyzýva vodičov z času na čas, aby si spravili selfie fotku a potvrdili tak, že auto šoféruje naozaj človek, ktorý je prihlásený v aplikácii. Teraz chce túto funkciu využiť na kontrolu rúšok.

V diskusií pod týmto postom sa jeden čitateľ sťažoval, že on by naopak navrhol povinné plexisklá pre všetkých taxikárov. “Významne by sa tým zvýšila bezpečnosť taxikárov.” tvrdí. A ja súhlasím, ale pýtam sa, že za akú cenu. Bezpečnosť by sa zvýšila aj keby boli taxíky povinne obrnené pancierom. Ale za akú cenu? Dnes nikto nebráni taxikárom si nainštalovať plexisklo a prezentovať to ako ich konkurenčnú výhodu. Som len skeptický, keď niekto z centra zavedie niečo plošne, povinne a pritom sú otázne benefity a vidíme, že inde to robia aj inak. Nie som proti ochrane, len som za konkurenciu v objavovaní správnej miery ochrany.

Zdroj: Zomri

Najdrahšia lekcia z ekonómie v histórii

Dnešnú globálnu ekonomiku si môžete predstaviť ako veľkú pavučinu vzťahov, kde všetko so všetkým súvisi a je nejak prepojené. Ak chcete vyrobiť aj takú jednoduchú vec ako ceruzka, potrebujete do toho zapojiť ľudí z celého sveta. Potrebujete koordinovať dodávateľov dreva, grafitu, gumy, pliešku a oni zas svojich dodávateľov a oni svojich. Iba vďaka tejto celosvetovej deľbe práce a globalizácii zažívame časy bezprecedentného bohatstva. Mnohí ju však spochybňovali a bagatelizovali jej benefity. Neexistuje lepší spôsob ako vyvrátiť ich tvrdenia, než im ukázať svet, kde sa globálna sieť vzťahov rozpadne. Bude to najdrahšia lekcia ekonómie v histórii vedy. Schudobnieme.

Zmierniť negatívne dopady tejto lekcie sa snaží spoločnosť Assent Compliance. Tá v normálnych časoch pomáha veľkým fabrikám manažovať ich komplexné dodávateľské siete. Teraz v koronakríze sa vďaka ich rozsiahlym online databázam a databázam Svetovej obchodnej organizácie snažia pomôcť hasiť požiare. Mesiac pracovali na nástroji, ktorí pomôže firmám vizualizovať na mape, kde má koronavírus dopad na ich dodávateľov a v akej miere. Stačí do systému uploadnúť svoje faktúry za nákup materiálu a komponentov.

Nikdy nepomáhaj zakazovaním ceny

Ak vlády po celom svete excelujú v jednej veci, tak je to strieľaní po posloch zlých správ. Dnešné zlé správy sú vírus, karanténa, ekonomický prepad a nedostatok. Poslovia sú ceny. Čo spraví politik, keď uvidí nedostatok ochranných pomôcok a následné vysoké ceny za respirátory? Zakáže ceny. Dávať politikom a verejnosti lekcie ekonómie o tom, aký je to hlúpy nápad je únavne a očividne to nikam nevedie. A prirodzenej spätnej väzby sa tiež zvyčajne nedočkáme. Politici sa môžu x-krát popáliť zakazovaním cien, ale neutrpia žiadne popáleniny.

Tu však prichádza na pomoc zdieľaná ekonomika a jej schopnosť rýchlo a presne reagovať. Mesto San Francisco sa rozhodlo pomôcť obyvateľom v karanténe tým, že zakáže vysoké ceny za donášku jedla. Na čo Uber Eats pohotovo zareagoval, nakreslil na mape hrubú čiaru a oznámil svojim zákazníkom, že do odľahlejší časti nebude robiť donášku. Jednoducho za prikázanú cenu nedokáže pokryť ani operatívne náklady – tzn. hlavne odmeny pre vodičov. To samozrejme nepotešilo nikoho. Hladných zákazníkov, po tržbách hladné reštaurácie a ani vodičov Uberu. Ostáva len dúfať, že sa ich hnev obráti proti tým, ktorí strieľajú po posloch zlých správ a tí konečne pocítia nejaké popáleniny. #cestyciensunevyspytatelne

Iný postup zvolil Uber v meste Jersey City, kde sa politici rovnako rozhodli pomáhať zakazovaním cien. Namiesto obmedzenia donášky zaviedol Uber príplatok pre zákazníkov vo výške troch dolárov. Uber ostáva verný pokroku bez povolenia.

Tip na knihu

Môj obľúbený ekonóm medzi antropológmi, ktorý študuje evolúciu kultúry a jej vplyv na psychológiu človeka, Joseph Henrich, napísal novú knihu. Ak ste nečítali jeho predchádzajúcu knihu The Secret of Our Success, o tom ako za úspech nášho druhu nemôže individuálna , ale kolektívna inteligencia naakumulovaná evolučným procesom, tak určite najskôr siahnite po nej. Jeho nová kniha The WEIRDest People in the World sa už užšie zameriava na “západnú kultúru” a sleduje ako nás domestikovala a vyšlachtila nové psychologické adaptácie a ktorým kultúrnym artefaktom môžeme byť vďační za vznik tejto kultúry. Tento rok budú vianoce 8. septembra 2020.

Róbert Chovanculiak

Vaša spätná väzba je základ pokroku. Ak máte tipy, triky, komentáre, veľmi rád si ich prečítam tu: chovanculiak@gmail.com.

Ak chcete, aby vám newsletter chodil pravidelne do e-schránky, zapíšte sa sem:

Subscribe now

Podporiť vznik newslettra môžete:

v zlých peniazoch tu: https://www.paypal.me/robertchovanculiak
v bitcoinoch tu: bc1qzk2sa4f3zcvpwt0mkga9xjehju9dwl72lfz2j8

Pokrok bez povolenia

Zoberú elektrické kolobežky prácu…