Detská práca v škole - nevyužitý potenciál #44

Škola prácou; Práca šľachtí; Práca šetrí; Otázka skeptika; Dá sa to u nás?

Hovorí sa, že je lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. Keď však ide o vzdelanie, je to prašť ako uhoď. Skutočne pomôže len jediná vec – vyskúšať. Najlepšie viackrát. Opakované používanie zručností a vedomostí v praxi je najlepší spôsob, ako vyorať hlboké brázdy neurónových prepojení v mozgu. V pedagogickom žargóne sa táto metóda zvykne označovať ako „learning by doing.“ Jej reálne aplikovanie do praxe skutočných škôl je však veľmi okrajové.

A pritom každý z nás má svoju vlastnú skúsenosť, ako sa skutočne niečo naučil až v praxi. Bez ohľadu na to, koľko a čo študoval. Ja som strávil na vysokej škole roky štúdiom verejnej ekonomiky, ale verejné financie som pochopil až ako analytik v INESS pri práci na vzdelávacom projekte Cena Štátu. Najlepšia odborná škola sa volá zamestnanie.

Napriek tomu, že snáď každý zažil niečo podobné, ľudia sa stavajú na zadné, keď počujú slovné spojenie detská práca. Evokuje im to vyčerpaných šesťročných baníkov z viktoriánskeho Anglicka alebo päťročné šičky z Bangladéša. Detská práca však môže vyzerať aj inak. Napríklad môže byť regulárnou súčasťou vyučovania v škole. Neviete si to predstaviť? Čo už také deti môžu v škole robiť? Zoznámte sa so školou Sabis.

Škola prácou

Sabis je pôvodom libanonská súkromná škola, ktorú v roku 1886 založil miestny kňaz a anglická učiteľka s cieľom vzdelávať dievčatá. Škole sa darilo, naberala stovky nových žiakov, aj chlapcov, ale v druhej polovici 20. storočia bola prinútená občianskou vojnou expandovať do sveta. Dnes má škola pobočky v 20 krajinách sveta, vrátane západnej Európy a USA, kde vzdeláva viac ako 70 000 detí.

Sabis je príklad školy, ktorá má systém. A tým nemyslím len vzdelávaciu filozofiu, kurikulum pre žiakov a tréning pre učiteľov a riaditeľov, ale hlavne prepracovaný systém pravidiel školy a organizácie práce, ktorá zahŕňa aj žiakov.

Sabis má na každej škole žiakmi založenú a vedenú organizáciu s názvom Student Life Organization (ďalej len SLO) Tá je rozdelená na osem oddelení. Oddelenie manažmentu, disciplíny, športu, aktivít, spoločenskej zodpovednosti, vonkajších vzťahov, nižšieho stupňa a akademické oddelenie. V rámci týchto oddelení majú žiaci desiatky úloh a povolaní, v ktorých na škole reálne pracujú.

Najdôležitejším zamestnaním žiakov na škole je, neprekvapivo, učenie. Nie seba, ale ostatných prostredníctvom peer-to-peer vzdelávania. V každej triede na každom predmete je vybraných 5 - 7 šikovných žiakov, ktorí na vyučovaní v 4-členných skupinkách pomáhajú slabším žiakom a hlavne učiteľovi pri vysvetľovaní látky.

Je šokujúce si uvedomiť to monštruózne plytvanie najvzácnejším zdrojom – ľudským potenciálom, ktoré sa odohráva každý deň v školách po celom svete. Milióny detí rýchlo pochopia vyučovanú látku na hodine, a potom sú nútené ticho sedieť pár metrov vedľa ďalšieho milióna iných detí, ktoré tú látku nepochopili a učiteľ sa im nestíha individuálne venovať. V Sabis školách pochopili, že v každej triede má učiteľ skupinu šikovných asistentov učiteľa, ktorí sa nudia a ich talent leží ladom. A všetko čo treba, aby sa toto zamrznuté aktívum zmenilo na reálny prínos, je zmeniť nastavenie fungovania manažmentu triedy. Ekonomickým žargónom, treba odstrániť „transakčné náklady“. Okrem týchto asistentov existuje v Sabis triedach vždy jeden žiak s funkciou „tieňového učiteľa“ („Shadow teacher“), ktorý preberá učenie v triede, keď je učiteľ PN alebo musí opustiť vyučovanie.

Okrem toho je v škole prepracovaný systém pravidelného hodnotenia žiakov a tým, ktorým učivo nejde, sú v rámci „Akademického oddelenia“ priraďovaní doučovatelia. Celý tento systém učenia žiakov žiakmi samozrejme vyžaduje pomerne rozsiahle organizovanie práce, kontrolu kvality a manažment ľudských zdrojov, ktorý vykonávajú samotní žiaci. Je to taká škola v škole. Sem patrí aj poskytovanie služieb „babysittingu“ po škole pre najmenších žiakov.

Okrem akademických zodpovedností majú žiaci aj tie disciplinárne. Udržiavajú poriadok v triedach počas hodiny aj prestávok, na chodbách, ihriskách a školskom dvore. Cieľom tohto oddelenia je zabezpečiť príjemné prostredie pre kvalitné učenie sa. Pracujú v ňom aj špecialisti na „boj proti šikane“ na všetkých úrovniach od fyzickej, psychickej až po digitálnu šikanu. Mladší žiaci v tomto oddelení napríklad pracujú ako „vrátnici“, držia dvere a udržujú poriadok pri čakaní v radoch na obed. Iní zasa umývajú stoly po obede a dopĺňajú vodu do zásobníkov. 

V rámci oddelenia „vonkajších vzťahov“ sú žiaci zodpovední za marketing školy, za dni otvorených dverí a hlavne za celý proces privítania a predstavenia nových žiakov na škole, čo pomáha v ich integrácii do nového prostredia. Majú aj environmentálny tím, ktorý je zodpovedný za polievanie rastlín a kvetov, vypínanie svetiel a monitorovanie kúrenia a dostatočného vetrania v triedach.

Žiaci preberajú aj množstvo administratívnych úloh. Od jednoduchších kancelárskych prác až po zodpovednosť za zaznamenávanie dát v databázach alebo kontrolu a vydávanie kníh v knižnici. Žiaci sú napríklad zodpovední za evidenciu absencií svojich spolužiakov. Učitelia na Sabis školách sa tak nemusia šesťkrát denne, 200-krát do roka spýtať otázku, či niekto nechýba a tráviť vzácne minúty vypĺňaním štvorčekov v triednej knihe. Žiaci evidujú aj tzv. pozitívne body pre žiakov, ktorí vyvinuli iniciatívu nad úroveň svojich povinností.

Na pleciach žiakov je tiež manažovanie strát a nálezov. Alebo školského newslettera, nástenky, ročenky a podobne. Existujú aj žiaci zodpovední za školské kalendáre, či už offline alebo online. Aktualizujú denný program, novinky, zaznamenávajú dôležité dátumy a ráno informujú o zmenách na celej škole. Taktiež sú spoluzodpovední za údržbu. Hlavne za zaznamenávanie, kontrolu a informovanie školníkov o poruchách. Žiaci asistujú napríklad aj školskej sestričke, sú zodpovední za občasný presun chorých a zranených žiakov do ambulancie.

Okrem toho organizujú všetky možné druhy mimoškolských aktivít a športových podujatí. Výlety, kluby, tréningy, krúžky, športové a rodinné dni a podobne. Na všetkom spolu-pracujú žiaci. Okrem toho v rámci oddelenia sociálnej zodpovednosti riešia a organizujú lokálnu pomoc a globálne iniciatívy pri riešení problémov – od sociálnych po environmentálne.

Navyše každá z vyššie popísaných úloh potrebuje nejakých ľudí, ktorí ich budú zadávať, koordinovať s ostatnými úlohami, kontrolovať a vyhodnocovať. Teda v rámci každého oddelenia musí existovať určitá štruktúra manažmentu, čo vytvára ďalšie úlohy – riadenie a vedenie existujúcich a zaúčanie nových „zamestnancov“. Aby práca na školách Sabis odsýpala, žiaci majú presne stanovené hodiny v rozvrhu, kedy sa venujú svojmu povolaniu. A na vrchole je v každej škole hlavná kancelária miestnej SLO, do ktorej všetky oddelenia reportujú výsledky raz za týždeň. A tá ich následne vyhodnocuje a komunikuje v rámci „federálnej úrovne“ SLO  naprieč ďalšími školami v sieti.

Napadlo by vám pred 4 minútami, že na škole je toľko práce pre žiakov?

Práca šľachtí

Dnes je moderné hovoriť o potrebe rozvíjať u detí soft-skilly - mäkké zručnosti. Teda ako komunikovať, pracovať v tíme, viesť ľudí a prispôsobovať sa. To môžu byť pekné ciele, ale obávam sa, že keď tieto požiadavky prebublajú až do škôl, tak sa z nich stanú štandardné vyučovacie hodiny. Teda frontálny výklad o rôznych deleniach, funkciách a definíciách komunikácie. Schválne, vedeli ste, že sú minimálne tri druhy, päť typov a sedem funkcií komunikácie? Už vidím tu krásnu písomku.

Asi tušíte, kam tým smerujem. Na školách Sabis vďaka detskej práci nepotrebujú zvlášť predmet pre komunikáciu a ďalšie mäkké zručnosti. Napriek tomu sa ich dennodenne žiaci učia robením – learning by doing. Pri všetkých možných prácach musia spolupracovať a komunikovať s ľuďmi, dohadovať sa s nimi, viesť ich, manažovať, organizovať prácu, motivovať, manažovať si čas, plánovať prácu sebe aj ostatným a viesť projekty.

Jednoducho detská práca na škole je vlastne také malé MBA. Ale aplikované v praxi, teda ešte lepšie.

Práca šetrí

Ďalším veľkým benefitom je, že škola dokáže vďaka takto prepracovanému systému práce žiakov šetriť náklady. A to ani nie tak v oblasti pomocného a administratívneho personálu, ako pri samotnom učení. Vďaka lepšiemu manažovaniu triedy a peer-to-peer učeniu môžu mať školy Sabis viac žiakov v triede. A zároveň potrebujú menej asistentov učiteľov a aj učiteľov samotných. A práve toto sú zvyčajne najväčšie položky v rozpočtoch škôl.

Zoberte si školu, kde 20 % top žiakov začne trikrát do týždňa po jednej hodine tútorovať svojich spolužiakov. Ak je v škole 100 žiakov, tak takáto malá škola získala ekvivalent dvoch učiteľov na plný úväzok. A to vôbec nie je málo. Na priemernej škole so sto žiakmi je na Slovensku učiteľov desať, teda ide o nárast 20 %. To je pri dnešných mzdách pedagógov hodnota vo výške 4 000 eur mesačne. Áno, maloletí žiaci nedokážu plne nahradiť kvalifikovaného učiteľa. Ale z výskumov dnes vieme, že peer-to-peer tútorovanie je vysoko účinné. Nevyužívanie tejto metódy vzdelávania a detskej práce znamená, že školy sedia na hromade ľudského kapitálu a ignorujú ho.

Okrem dvoch spomínaných benefitov – kvalitnejšie učenie mäkkých zručností a šetrenie nákladov – prináša zapojenie žiakov do chodu školy aj ďalší veľký benefit. Zlepšuje to atmosféru a kultúru školy. Žiaci získavajú pocit, že sú súčasťou školy, majú v nej zainvestované, spoluvlastnia ju. Explicitným cieľom školy Sabis pri zavádzaní detskej práce bolo „umožniť žiakom vziať na svoje plecia každý jeden aspekt školského života a riadiť ho“.

Otázka skeptika

Budú však chcieť deti pracovať? Každý kto má/mal malé dieťa alebo si prečítal základnú literatúru z antropológie detstva vie, že deti sú malé predprogramované stroje na pomáhanie. S prvými krokmi sa deti menia na malých asistentov, ktorí chcú neustále nosiť a podávať veci. Je chybou našej dnešnej neontokratickej spoločnosti, že deti izolujeme od tohto vnútorného nutkania. Rodičia dnes deťom všetko servírujú pod nos. Namiesto toho, aby deti podávali pomocnú ruku svojim rodičom.

Preto sa nebojím, že žiaci na základnej škole vnorení do správne nastavenej školskej kultúry a atmosféry by nechceli priložiť ruku k dielu. Ďalším vrodeným aspektom (nielen) detskej psychiky je snaha zapadnúť a kopírovať starších. Keď dieťa od malička navštevuje školu, kde starší pracujú, tak je to niečo, čo bude automaticky chcieť nasledovať. Bude v tom vidieť cestu, ako sa stať úspešným mladým človekom a zapadnúť do sveta starších spolužiakov.

Z dnešných škôl sme spravili špecializované ústavy s veľmi monotónnym prostredím, kde sa zdôrazňuje len jedna funkcia – získať akademické vedomosti cez formálne vzdelávanie. Takto sme vytvorili sterilné prostredie, kde nemôže vzniknúť komunitný duch a uzemnili sme množstvo energie, ktorá mohla pomôcť všestrannému rozvoju detí (soft-skills) a na konci dňa aj finančnej situácií škôl.

Je to skôr dnešný formát tradičnej školy, kde sú deti odsúdené na mnohohodinové sedenie potichu za lavicou, čo sa dá označiť za neprirodzené, pri čom sa búria všetky detské gény evolučne adaptované na prostredie aktívneho pohybu a „učenia sa robením“. Sabis škola s konceptom detskej práce je krokom smerom k týmto koreňom.

Dá sa to u nás?

Takýto prepracovaný systém práce v školách Sabis nevznikol cez noc. Jeho budovanie vyžaduje výskum a vývoj v oblasti nastavovania formálnych a neformálnych pravidiel v škole a ich následné neustále vylepšovanie, čo trvá dekády. To je výhoda súkromných škôl, ktoré majú svojho vlastníka, s ktorým prichádza možnosť dlhodobej vízie a postupného vývoja. A to je veľká nevýhoda verejných škôl, kde sú vo vedení dočasní správcovia, ktorí môžu mať tie najlepšie vízie, ale nevedia, kto a kedy príde po nich. Vybudovať niečo ako SLO na dnešných verejných školách je tak nepredstaviteľná úloha.

Pozor, z toho nevyplýva, že je to úloha pre Ministerstvo školstva. Ak toto čítajú nejakí odborníci a dôležití ľudia z ministerstva, prosím, nech Vám radšej ani nenapadne, pokúšať sa niečo takéto budovať z Bratislavy. Detská práca na školách nie je niečo, čo je možné centrálne naplánovať, zhora nasadiť na školy a kontrolovať Štátnou školskou inšpekciou. To je návod na neúspech.

Na druhej strane, ministerstvo svojimi reguláciami a zákonmi môže aktívne brániť vzniku takéhoto niečoho. SLO v Sabis sa dotýka každého aspektu školy. Na Slovensku je však každý aspekt školy predmetom nejakej vyhlášky alebo paragrafu. Škola, ktorá by chcela začať budovať niečo takéto, môže veľmi rýchlo pochopiť, že je to cesta zarúbaná. A bolo by len otázkou času, kedy by nad ňou inšpektori a úradníci zlomili palicu.

Aj samotná škola Sabis má so SLO veľké problémy v USA, keďže miestne regulácie výslovne zakazujú ponechať deti osamote, bez neustáleho dohľadu dospelými. Je také niečo možné v našich podmienkach? Podobných otázok by vyvstalo milión.

Druhým problémom môže byť verejná mienka. Podobný systém zapojenia žiakov do práce na školách chcela zaviesť aj charterová sieť škôl Edison. Keď sa však o tom dopočuli novinári, tak školu rozniesli v zuboch, pričom hlavným obvinením bolo slovné spojenie detská práca.

Čo na detskú prácu v škole hovoríte vy? Poslali by ste svoje deti do školy Sabis?

Róbert Chovanculiak

Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.

Ak nechcete zmeškať žiadnu novinku zo sveta pokroku bez povolenia, môžete ma sledovať na sociálnych sieťach:

Facebook / Instagram / Twitter / LinkedIn