Čo internet spojil, ani koronavírus nerozdelí – po druhé #8

Ako zvládol Instacart nárast dopytu o 500%, ako zarobiť cez appku 2000 USD za týždeň, prečo sa všetci sťažujú a ako je možné, že objednávky na Airbnb sú späť na predkrízových úrovniach.

Svetová pandémia naplno odhalila skutočnosť, že zdieľaná ekonomika nie je to isté ako klasická, kamenná ekonomika „len cez appku“. Uber nie je klasická taxislužba a Airbnb nie je vyhľadávač pre hotely. O tom, ako zareagoval Uber presunutím svojich činnosti z prepravy osôb na donáškové, kuriérske a poštové služby som už písal. Ale až štatistiky z ostatných platforiem ukazujú, o aký veľký fenomén ide a ako ľahko škálovateľné a rýchle je sa prispôsobenie zdieľanej ekonomiky novým podmienkam.

Instacart je zázrak

Pred vypuknutím pandémie mala doručovateľská platforma Instacart 200 tisíc nákupcov. Táto platforma funguje tak, že si cez appku objednáte tovar a potraviny z obchodov, nákupca ich pobehá, všetko vám nakúpi a donesie pred dvere. Počas prvých týždňov pandémie vzrástol dopyt na Instacarte o 500%. Z platformy sa stal most medzi ľuďmi zatvorenými doma a obchodmi zívajúcimi prázdnotou. Kde je dopyt, tam je ponuka a Instacart flexibilne prizval na svoju platformu 300 tisíc nových nákupcov. To je nárast o 150% v priebehu pár týždňov. A v čase keď píšem tieto riadky, už plánuje uvoľniť miesto pre ďalších 200 tisíc nákupcov.

Je ťažké nadhodnotiť o aký veľký počin ide. Pomôcť uchopiť jeho veľkosť môže myšlienkové cvičenie – predstavte si, že štát, alebo nejaká analógová korporácia z 20. storočia by chcela podobne reagovať. Len zaznamenanie a vyhodnotenie toho, že im vzrástol dopyt by im trval týždne. Nehovoriac o naplánovaní a realizovaní nejakej reakcie – rozbehnúť proces hľadania a najatia ľudí, ich vyškolenie, koordinovanie s tisíckami obchodov, miliónmi zákazníkov a tak ďalej. Kým by dokázali zabezpečiť personálnu a manažérsku infraštruktúru, tak by svet už neriešil koronavírus ale nejakú inú tragédiu roku 2020.

Vývoj dopytu po Instacart v mesiaci marec

Ak vás takýto vývoj Instacartu prekvapil, tak nie ste v tom sami. V tento rok v marci publikovala Európska komisia novú štúdiu o podmienkach práci na platformách zdieľanej ekonomike. Okrem množstva balastu sa môžete dočítať aj jednu konkrétnu predpoveď odborníkov o tom, že donášku potravín nečaká nejaký výrazný rast v porovnaní s ostatnými službami v zdieľanej ekonomike. Trochu vedľa.

Zdroj: Study to gather evidence on the working conditions of platform workers

Zázrakom sa nezavďačíš všetkým

Na 30. marca naplánovali nákupcovia z platformy Instacart štrajk za vyššie odmeny, bezplatné ochranné pomôcky a zamestnanecké sociálne benefity. Neexistuje ľahká práca a každé povolanie má svoje úskalia. Ale ľudia niekedy strácajú zmysel pre mieru.

Neviem, či sa štrajku zúčastnil aj Chris z Minneapolis, ale ten cez Instacart odpracoval za týždeň 58 hodín a 39 minút a zarobil 2 190 dolárov. Jeho príjem bol 37 dolárov za hodinu. V priemere na appke zarábajú nákupcovia 20-25 dolárov za hodinu. Veľa? Málo? Pre našinca ťažko povedať. V USA je iná cenová úroveň ako u nás. Do perspektívy môže tento zárobok dať informácia, že federálna minimálna mzda je tam 7,25 USD za hodinu. Teda cez appku, kde nepotrebujete žiadne extra vzdelanie, skúsenosti, len auto a odhodlanie si zarobíte trojnásobok minimálnej mzdy.

Okrem toho Instacart už 10. marca zaviedol 14 dňovú nemocenskú dávku pre nákupcov nakazených koronavírusom alebo pre tých, ktorí v sú karanténne. Štrajkujúci nepožadovali nemocenskú dávku, ale len jej rozšírenie. Bolo 10. marca neskoro? Len pre lepšiu časovú predstavu, to je 2 dni pred tým, ako u nás krízový štáb zatvoril školy. Alebo deň po tom, ako Donald Trump tweetoval, že koronavírus nie je ani horšia chrípka, tak prečo stresovať.

To však nebolo všetko. Instacart zaviedol dodatočný finančný bonus pre tých, ktorí riskujú a nakupujú aj v čase COVIDU-19. A na začiatku apríla rozposlal svojim nákupcom ochranné pomôcky, dezinfekciu a teplomer. Podobné nemocenské dávky a bonusy zaviedli aj ostatné platformy ako Uber, Postmates, Doordash alebo Lyft.

Majú mať platformy zamestnancov?

Napriek tomuto všetkému hlasy volajúce po tom, aby sa štátom vynucované zamestnanecké benefity začali vzťahovať aj na pracovníkom zdieľanej ekonomiky v čase koronakrízy silnejú. Vraj sa ukázalo, akí sú títo pracovníci zraniteľní voči výpadku príjmu. Ale na to sme nepotrebovali koronavírus. Pracovníci zdieľanej ekonomiky sa aj pred nim nemohli spoliehať na to, že budú vždy zdraví a schopní pracovať. Čo, keď si vodič alebo nákupca platformy cez víkend zlomí ruku alebo sa mu pokazí auto? Pandémia je neočakávaná situácia z pohľadu ľudstva. Z pohľadu jednotlivého človeka je to niečo, čo každý z nás zažije niekoľko krát za život – výpadok príjmu. A na ten sa dá pripraviť pravidelným platením dobrovoľného poistného alebo šetrením. Predovšetkým keď viete, že nie ste zamestnanec.

V knihe Pokrok bez povolenia som napísal:

Niet pochýb o tom, že ľudia, ktorí sa rozhodnú bojovať za „zamestnanecké práva“ na platformách zdieľanej ekonomiky, to myslia dobre. Problém je v tom, že ich požiadavky sú založené na viere v obed zdar­ma, ktorý dokáže naservírovať politik s úradníkom. Predstavujú si, že dnes záko­nom zavedieme sociálne výhody pre pracujúcich a svet bude zajtra taký istý ako včera, len pracujúci sa budú mať lepšie. Nebudú.

Politici zákonom nedokážu zázračne zvýšiť produktivitu pracu­júcich na platformách ani posunúť desatinnú čiarku na ich výplatných páskach. Predstavte si, že by politici alebo súd prinútili platformy, aby svojim vodičom preplácali benzín. Naozaj si niekto myslí, že by vodiči odrazu začali zarábať viac? Že by Uber a Lyft jednoducho nezvýšili svoj poplatok, aby dorovnali vyššie náklady na benzín? V skutočnosti by čisté zárobky vodičov pravdepodobne ešte klesli, pretože ľudia by odrazu jazdili menej úsporne a v menej úsporných autách, keďže si môžu nechať tieto náklady preplatiť. Obed zdarma neexistuje.

Ľudia, ktorí volajú zamestnaneckých benefitoch de facto volajú po vyšších odmenách. Lenže tu sa ich požiadavky začínajú krížiť s požiadavkami ostatných. Pretože v rovnako momente, ako pracovníci zdieľanej ekonomiky štrajkujú za vyššie odmeny, tak reštaurácie sa sťažujú, že musia platiť vysoké poplatky platformám za rozvoz jedla. Nehovoriac o tom, že iní sa zasa sťažujú, že biznis model zdieľanej ekonomiky nie je udržateľný a platformy dosahujú straty. Teda mali by asi zvýšiť poplatky pre vodičov aj reštaurácie. Všetci sa sťažujú, či už na nízke ceny, alebo vysoké ceny alebo nedostatočné poplatky. Ale všetci svorne služby zdieľanej ekonomiky využívajú a pokračujú v ich poskytovaní. A to predovšetkým v čase šírenia sa koronavírusu.

Airbnb nie je Booking.com

Opakujem, Uber nie je taxislužba a Airbnb nie je vyhľadávač pre hotely.

Zatiaľ čo hotely majú stále problém priblížiť sa k predkrízovým číslam, tak na platforme Airbnb bol v dňoch medzi 17. májom a 3. júnom počet rezervovaných nocí väčší ako v tom istom čase minulý rok. Rezervácie rodinami dokonca vzrástli o 55% v porovnaní s minulým rokom. Ľudia však vymenili lietadla za auta a vo väčšej miere navštevujú destinácie do 300 km. A zároveň vymenili hotely a rezorty za chaty a menšie apartmány.

Tieto dobré správy z cestovného ruchu neplatia pre hotely a klasický turistický biznis. To dobre vidieť aj na vyhľadávacích platformách ako Booking alebo Expedia. V nich sú vyhľadávania stále v 60 % prepade.

Výhody Airbnb boli vidieť už od začiatku pandémie, keď niektorí Airbnb hostitelia začali ponúkať svoje príbytky ľudom, ktorí potrebovali ísť do karantény. Ak sa človek vrátil z pracovnej cesty zo zahraničia a nechcel vystaviť riziku svoju rodinu, mohol si na 2 týždne prenajať byt a prečkať v ňom. Najvyhľadávanejšie boli ponuky s dostupným Netflixom a balkónom. Okrem toho hostitelia svojim hosťom ponúkali aj rukavice, masky a dodávky jedla.

Flexibilita platformy Airbnb sa momentálne prejavuje nárastom dopytu po dlhodobejšom prenájom bytov a chatiek. Vyhľadávanie takýto pobytov sa na Airbnb platforme zdvojnásobilo. Jediný hotel, o ktorom som počul, že sa pokúsil o niečo podobné je Hotel West v Bratislave.

Tip na newsletter

Zdravotné dopady koronavírusu sa začínajú preklápať do finančného sveta. Ak vás zaujímajú témy monetárnej politiky, zlých a dobrých peňazí, tak neexistuje na Česko-slovenskom trhu lepší newsletter ako ten posielaný kolegom Jurajom Karpišom.

Róbert Chovanculiak