Náklady bezplatného školstva (1/2) – čo má spoločné AllYouCanEat a vzdelávanie zadarmo.
Bezplatnému školstvo na zuby nehľaď. Legitímne ale nebezpečné otázky. Nedochutené vzdelávanie.
Čítate newsletter Pokrok bez povolenia. Pôvodne bol o tom, ako internet konkuruje politikom. Teraz je o tom, ako rozmraziť evolúciu vo vzdelávaní. Pridajte sa k 2700 odberateľom, staňte sa podporovateľom, alebo newsletter zdieľajte vo svojich kruhoch. Ďakujem.
Povedzte mi, ako platíte za obed, a ja Vám poviem, ako sa najete. V reštauráciách typu AllYouCanEat toho zjete viac než v klasickej reštaurácii a viac než by bolo zdravé. Ak idete na pracovný obed, ktorý platí firma, objednáte si drahšie jedlo, než keď idete na obed s rodinou. A ak vám dám stravenky, ktoré platia len vo vybraných reštauráciách, pôjdete sa do nich občas najesť, aj keď v iných reštauráciách varia lepšie.
Na spôsobe platenia za služby záleží. A to nie len z pohľadu správania hladných zákazníkov, ale aj z pohľadu poskytovateľov služieb. Napríklad v reštauráciách, kde je zvykom platiť sprepitné, sa k vám budú čašnici správať lepšie. Alebo naopak, kuchári v školských jedálňach si nemusia až tak dávať záležať na dochutení jedla. A to predovšetkým v porovnaní s kuchármi pracujúcimi v reštauráciách, ktoré sú v nákupnom centre.
Toto je ukážka spôsobu uvažovania ekonómov. Ľudia predvídateľne menia svoje správanie podľa toho, ako sa menia náklady a výnosy rôznych typov rozhodnutí. Na podnetoch záleží. To neznamená, že všetci ľudia si vždy objednajú na firemnom obede steak, alebo sa prejedia do bezvedomia v AllYouCanEat reštauráciách. Znamená to len, že vo všeobecnosti si ľudia v takýchto podmienkach budú objednávať drahšie jedlá a jesť viac, než keby boli v klasickej reštaurácii s rodinou.
Pri téme stravovania nevyvoláva tento spôsob uvažovania žiadne veľké emócie. Ale skúsme ho aplikovať na vzdelávanie. Ako mení správanie zákazníkov bezplatnosť vzdelávania a ako by sa zmenilo v prípade, ak by si ho platili sami z vlastného vrecka? A čo by to znamenalo pre poskytovateľov služieb?
Toto sú legitímne ale nebezpečné otázky. Dokonca aj mňa, ako otca troch detí, zamrazí pri predstave platenia za dekády ich vzdelávania. To je reflex, za ktorý je zodpovedný zvyk bezplatnosti. Viem, že na konci dňa to vzdelávanie prostredníctvom daní zaplatím. Alebo dokonca ešte preplatím. Ale čo platobná brána nevidí, to srdce nebolí. Aj ja ako ekonóm, čo vie z rukáva súkať rozpočet ministerstva školstva a výšku normatívu na žiaka, emočne prepadám fiškálnemu klamu. Klamu, že štát dokáže naservírovať obed zadarmo. Čo potom ostatní ľudia?
Tieto negatívne emócie by však nemali byť prekážkou zamýšľania sa nad súkromným financovaním vzdelávania. Iba tak je možné s triezvou hlavou zhodnotiť, aké sú skutočné náklady bezplatného školstva. A tým nemyslím finančné vyčíslenie nákladov. To je účtovnícka otázka, ktorú zodpoviete letmým pohľadom na náš web Cenastatu.sk.
Ekonóm nie je účtovník. Keď sa ekonóm pýta na skutočné náklady bezplatného školstva, zaujíma ho, ako bezplatnosť ovplyvňuje správanie spotrebiteľov a poskytovateľov služieb. A či negatíva spojené s týmito zmenami v správaní náhodou neprevyšujú benefity.
Nebudú bezplatné školy servírovať „nedochutené“ vyučovanie? Nebudeme penalizovať výborné inovatívne školy, kde neplatia „stravenky“? Nebudú žiaci a ich rodičia menej vyberaví „stravníci“ a nebudú sa zbytočne „prejedať“ nekvalitného vzdelávania?
Bezplatné vzdelávanie a inovácie
Náklady verejných služieb "zadarmo" zďaleka nie sú len tie finančné vo forme zaplatených daní. Ale aj tie neviditeľné vo forme inovácií a pokroku, ktorý nenastal, lebo podnikatelia nedokázali konkurovať dumpingovým cenám štátu.
Zoberme si príklad štátneho podniku Slovenskej pošty. Keby politici presvedčili voličov, že ľudia majú právo na bezplatné posielanie listov a balíkov, tak by dnes spoločnosť Packeta (pôvodne Zásielkovňa) pravdepodobne neexistovala. Nedokázala by rozbehnúť svoj biznis v prostredí s nulovými cenami ich štátneho konkurenta. Teda hypotetická bezplatná pošta by nás nestála len 300 mil. eur (jej dnešné tržby), ale aj neexistenciu inovácie v podobe Packety.
A to sú veľké náklady. Packeta je dnes líder v poštových a kuriérskych inováciách. Využíva existujúce maloobchodné predajne rôzneho druhu po celom Česko-slovensku, z ktorých sa stali vďaka ich jedinečnému softwaru de facto „poštové pobočky“. Packeta si tak nemusí prenajímať priestory a platiť výplaty ako tradičná pošta. Je to krásna ukážka definície zdieľanej ekonomiky – software dokázal aktivovať ekonomický potenciál, ktorý ležal ľadom (kamenné maloobchodné pobočky).
Dnes Packeta buduje sieť balíkových boxov v obciach nad 1 500 obyvateľov. A tie slúžia nielen na prijímanie, ale aj odosielanie zásielok. To, čo štát poskytuje pod názvom „univerzálna poštová služba“ má dnes súkromnú a komerčne úspešnú alternatívu. A to všetko len vďaka tomu, že Packeta nemusela čeliť nekalej konkurencii poskytujúcej bezplatné služby. Aj keď je pravda, že Packeta musí krížovo dotovať vlastnú konkurenciu cez zaplatené dane, ktoré idú na stratovú štátnu poštu.
Kľúčová otázka je, koľko takýchto inovácií v školstve nevzniklo a nemohlo sa rozšíriť, lebo štát poskytuje bezplatné vzdelávanie. Ako by vyzerala Packeta vzdelávania?
Jeden príklad poznáme. Vďaka tomu, že vysokoškolské štúdium nemá všade na svete auru ľudského práva na bezplatné vzdelanie, vznikla v odbornom školstve zaujímavá inovácia. Ide o inováciu v spôsobe financovania, ktorá naberá na popularite v USA. Konkrétne hovorím o tzv. Income Share Agreement (dohoda o zdieľanom príjme). Tá funguje tak, že namiesto zaplatenia školného vopred sa študent zaviaže, že ak sa po škole zamestná a bude zarábať dostatočne vysokú mzdu, začne škole na nejaký čas platiť časť zo svojej výplaty.
Je to šikovná inovácia v kontraktuálnych vzťahoch, ktorá umožňuje zaplatiť si vzdelanie aj chudobnejším študentom, ktorí sa nechcú zadlžiť študentskou pôžičkou. A zároveň tento spôsob financovania slúži ako „garancia vrátenia peňazí“, pretože ak škola poskytne nekvalitnú službu a neprinesie absolventovi dobrú kariéru, tak škole nemusí zaplatiť nič. Dohoda o zdieľanom príjme tak prepája osud študenta s osudom školy. Odrazu má škola silnú motiváciu zabezpečiť praktické, relevantné a efektívne vzdelanie. Pretože inak neuvidí peniaze. Škola ide s kožou na trh a vsádza všetko na budúcnosť svojich absolventov. A tak bude robiť všetko preto, aby sa im darilo. Tieto školy zvyknú okrem odborného vzdelania poskytovať aj služby mentoringu, kariérneho poradenstva, nacvičovanie pohovorov a vyjednávania vyšších miezd.
Táto inovácia v odbornom vzdelávaní by však v USA pravdepodobne nikdy nevznikla, keby tam bolo vysokoškolské štúdium bezplatné ako u nás. Dohody o zdieľanom príjme by ťažko dokázali konkurovať dumpingovým cenám bezplatných univerzít.
Bezplatné vzdelávanie a motivácie (poskytovateľov a zákazníkov)
O tom viac v nasledujúcej časti. Podporovatelia o nej môžu diskutovať v súkromnej skupine na Facebooku, kde ju pošlem už teraz.
A ešte predtým si spravime krátky anonymný test fiškálnej gramotnosti.
Róbert Chovanculiak, INESS
Budem rád, ak tento newsletter zazdieľate vaším priateľom aj nepriateľom. Substack spustil novú službu a vďaka nej môžete získať odmeny za odporúčanie.
Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.
Ak nechcete zmeškať žiadnu novinku zo sveta pokroku bez povolenia, môžete ma sledovať na sociálnych sieťach:
Staci ked v nadpise vymenis "skolstva" za "zdravotnictva" a nikto si nic nevsimne :)