Šanca pre hladové doliny? Airbnb! A McDonald's ako didaktická pomôcka #11

Uber zakýval na rozlúčku, Airbnb je späť a hotely zívajú prázdnotou, pozvite politikov a odborárov na hamburger.

Pracujúcim sa nedá pomôcť zákazom pracovať

Minulý rok v septembri prešla v Kalifornii nová legislatíva upravujúca „pracovné podmienky“ na internetových platformách. Jej hlavnou myšlienkou bolo zabezpečiť pre živnostníkov zdieľanej ekonomiky rovnaké sociálne výdobytky a nároky ako majú zamestnanci. To znamená, že platformy ako Uber a Lyft mali začať svojich vodičov zamestnávať a začať za nich platiť odvody, preplácať im dovolenku a PN, či platiť minimálnu mzdu. To je niečo, o čom roky snívali a písali bojovníci za lepšie zajtrajšky. Konečne sa dočkali.

A čoho sa dočkali? Uber a Lyft ohlásili odchod zo svojho domovského štátu. Vypnú aplikáciu, vodičom pošlú smutný email a posledný zhasne. V čase zúriacej koronakrízy, keď je nezamestnanosť na rekordných úrovniach, príde približne 200 000 vodičov o možnosť privyrobiť si a násobne viac zákazníkov o možnosť nechať sa odviezť. A to všetko len preto, že niekto nie je ochotný vstrebať základné poučky ekonómie a nehodnotí opatrenia podľa reálnych dopadov, ale vysnívaných zámerov.

Najlepšie je tento omyl vidieť na tzv. Happy Meal fallacy. V McDonalde si môžete kúpiť hamburger samostatne ale aj v rámci balíku Happy Meal, kde sú pribalené hranolky a sladká voda. Predpokladajme, že všetci majú radi k hamburgeru hranolky a sladenú vodu, ale nie všetci si to môžu dovoliť. Hlavne chudobnejší ľudia. Pomohol by takýmto ľudom politik, ktorý by prišiel so zákazom predávať samostatné hamburgery? To znamená, že reštaurácie by mohli predávať len Happy Meal kombá.

Tvrdiť, že áno, pomohli, môže len človek, ktorý si nevšimol, že samostatný burger a Happy Meal majú rozdielnu cenovku. Výsledkom takéhoto príkazu by tak bolo, že mnohí ľudia, ktorí mali peniaze len na burger, nakoniec odídu s prázdnym bruchom. Politici ublížia tým, ktorým chceli pomôcť.

Ako si môžem byť istý takýmto záverom? Lebo zákazníci mali pred zákazom na výber. A keby pôžitok z hranoliek a sladkej vody považovali za dostatočne vysoký, aby mohli ospravedlniť dodatočné zvýšenie ceny, tak by tak sami spravili. Nepotrebovali by na to politika. Tým, že si nevybrali Happy Meal demonštrovali svoje preferencie, podľa ktorých hraničné náklady na hranolky a vodu sú vyššie ako hraničný úžitok z nich. MC > MU.

Ale čo ak im nejaké zlomyseľné reštaurácie neponúkli túto možnosť? Lebo chceli napríklad ušetriť? Ako si môžem byť znova taký istý, že politik ani tu nepomôže? Pretože ak by si skutočne ľudia cenili hranolky a sladenú vodu viac než sú náklady na ich pribalenie k burgru, tak na tom dokážu reštaurácie zarobiť. A reštaurácie radi robia veci, na ktorých sa dá zarobiť.

Tak ako sa nedá pomôcť stravníkom povinným nákupom hranoliek a sladkej vody, tak sa nedá pomôcť pracovníkom povinným nákupom sociálnych benefitov. Ale mám návrh pre rôznych politikov a protestujúcich odborárov, ktorí si myslia opak. Môžu si skúsiť v rámci Uber platformy založiť vlastnú flotilu vodičov, ktorí budú jazdiť pre Uber, ale všetky zárobky za odvoz pôjdu na účet vedúcemu flotily. Ten si následne vodičov zamestná a bude im vyplácať okrem hodinovej mzdy (vyššej ako minimálna mzda!) aj všetky možné sociálne benefity, odvody, PN-ky, atď. Ak je hypotéza politikov a odborárov pravdivá, tak vodiči by mali s radosťou vymeniť časť svojho zárobku za možnosť získať tieto zamestnanecké výhody. Iba žeby nie.

V tomto bode vám možno politici a odborári povedia, že všetky tieto benefity predsa nemusí „zaplatiť“ vodič. Zvýšené náklady môžeme rozpustiť medzi platformu Uber a jej zákazníkov. Problém je, že ten prvý menovaný už teraz dosahuje každoročne straty a nie je príliš priestor na znižovanie jeho zárobkov. A čo ten druhý?

Analytici vypočítali, že rozšírenie zamestnaneckých benefitov na vodičov Uberu a Lyftu by stálo ročne 3 625 USD na jedného vodiča. Čo sú spolu náklady viac ako 800 miliónov USD. Zvýšené náklady by sa, samozrejme, pretavili do vyšších cien prepravy. Samotný Uber odhaduje, že ak by sme chceli zvýšené náklady pretaviť do vyšších cien prepravy, tak v rôznych lokalitách by museli vzrásť ceny o 25 - 111 %. A ako nás učí základný graf ekonómie, tieto vyššie ceny by viedli k nižšiemu dopytu. Uber opäť na základe svojich dát odhaduje, že by sa uskutočnilo o 23 - 59 % jázd menej. A menej jázd znamená menej vodičov. Uber odhaduje pokles počtu vodičov o 76 %. Teda skoro 150-tisíc ľudí by prišlo o prácu.

Takže ani táto možnosť politikov a odborárov nefunguje. Ekonómovia celé toto analytické cvičenie z posledných odstavcov zvyknú zhrnúť do jednej vety: obed zdarma neexistuje.

Uber a Lyft sa rozhodli zareagovať na nové povinnosti tak, ako sa na Pokrok bez povolenia patrí: log-outnúť z regulačného pekla a ukázať miestnym Kalifornčanom, ako vyzerá ich mesto bez zdieľanej ekonomiky. Medzičasom sa im však podarilo vyhrať odvolanie u sudcu, ktorý odložil povinnosť Uberu a Lyftu zamestnať svojich vodičov do septembra. Uvidíme, čo sa stane o mesiac. Každopádne, svetlom na konci tunela je referendum, ktoré sa bude konať v novembri. Obyvatelia Kalifornie budú hlasovať o tom, či sú za prijatie tzv. Proposition 22, ktorý by vyňal vodičov platforiem zo zamestnaneckej kazajky.

Zapísať k odberu newslettera sa môžete tu:

Čo je horšie ako mesto plné Airbnb turistov? Mesto bez Airbnb turistov

Čo je nové v zdieľanej ekonomike? Pozorný čitateľ newslettera #8 vie, že Airbnb sa dokázalo celosvetovo spamätať oveľa rýchlejšie ako hotelový biznis. Už v máji bolo Airbnb na 100 % svojich prechádzajúcich tržieb, zatiaľ čo hotely sa pohybovali okolo 40 - 50 %.

Pekná prípadová štúdia, prečo tomu tak je, môže byť Slovensko. Ministerstvo financií nedávno zverejnilo najnovšie dáta o počtoch prenocovaní domácich a zahraničných hostí. Aj napriek pozitívnemu nadpisu je situácia pre mnohých hotelierov stále nezávideniahodná. Domácich hostí je naspäť polovica a zahraničných 13,5 %. Nie sú to úplne porovnateľné dáta s tými medzinárodnými, ale rozdiel v trende je značný.

Prečo má teda v koronačasoch Airbnb navrch oproti klasickým hotelom? Prvou výhodou Airbnb je väčšia sociálna izolácia. Namiesto hotela s desiatkami alebo stovkami hostí bývate v chatke, dome alebo u niekoho doma, kde sa stretnete s minimom ľudí. Druhou veľkou výhodou Airbnb je výrazne väčšia rozdistribuovanosť v priestore než klasické hotely. Tie sa zvyknú nachádzať v mestských centrách a čo najbližšie k turisticky dôležitým bodom. Naopak, Airbnb je rovnomernejšie distribuované po krajine, čo je logické, keďže jeho ponuku tvoria často domy, byty a izby, ktoré neboli zamýšľané ako turistické kapacity. A toto je výhoda v čase pandémie, keď ľudia hľadajú miesta mimo hlavných tepien. Resp. necestujú do zahraničia, ale objavujú zabudnuté kúty svojich domácich krajín.

Konkrétne v prípade Slovenska to znamená, že Bratislavské hotely zívajú prázdnotou, ale na Orave, Muránskej planine, Liptove alebo v Slovenskom raji nenájdete neobsadenú ponuku na Airbnb. Dôležité je, že tento nový typ turistického dopytu neobsadili len existujúce Airbnb kapacity, ale ako huby po daždi sa vyrojili úplne nové ponuky. Ľudia, ktorí tam majú svoju chatku, dom po rodičoch alebo prázdnu izbu po deťoch, začali ponúkať svoje prázdne kapacity. To hotely dokážu len ťažko, lebo rozlievanie betónu stojí peniaze a čas. Rovnomernejšiu rozmiestnenosť Airbnb po Slovensku vidno aj na číslach. Airbnb má v hlavnom meste 2000 ponúk, ale dvakrát tak veľa ponúk v regiónoch.

Tieto výhody Airbnb pravdepodobne motivovali aj miestnych politikov v Barcelone a Katalánsku, ktorí nedávno obrátili kormidlom o 180 stupňov. Z politikov, ktorí dlhé roky bojovali proti Airbnb, ukladali pokuty, obmedzovali ponuku a minulý rok v decembri nariadili vymazanie 12-tisíc ubytovacích jednotiek, sa stali politici, ktorí hľadajú možnosti ako uľahčiť fungovanie Airbnb. Vydali nové nariadenie, ktorým rozširujú okruh ľudí a ponúk, ktoré môžu bez problémov prenajímať svoje ubytovacie kapacity cez Airbnb. Až začínam mať trochu strach, že kedy si prečítam o nápade dotovať Airbnb alebo zachraňovať vlastníkov bytov.

Tip

Crowdfunding nie je len nástroj na zbieranie peňazí. Je to aj dobrý trhový prieskum, či je o váš nápad záujem. Tým nápadom môže byť aj kniha. Tohto si je určite dobré vedomé aj nové vydavateľstvo Ezop, ktoré plánuje testovať rozhodnutie vydať knihu ochotou ľudí prispieť v crowdfundingovej kampani. Výborný nápad a držím palce!

Róbert Chovanculiak

Ak nechcete zmeškať žiadnu novinku zo sveta pokroku bez povolenia, môžete sledovať profily, kde pravidelne zverejňujem zaujímavosti z tohto sveta. Určite pravidelnejšie než vychádza tento newsletter.

Facebook / Instagram / Twitter / LinkedIn