Začína sa nám medzi mladými ľuďmi šíriť nešvár. Romantizácia socializmu a naivita voči ruskému režimu. Aj preto som v polovici novembra venoval viacero príspevkov na sociálnych sieťach téme 17. novembra.
Socializmus v Severnej Amerike
Mimochodom, vedeli ste, že svoj „17. november“ oslavujú na konci novembra aj v USA? Volá sa to Vďakyvzdanie. Pri tomto sviatku sa najčastejšie spomína tá časť príbehu, v ktorej Európski prisťahovalci oslavujú s domorodými obyvateľmi z kmeňa Wampanoag ich prvý rok v novej zemi. Lepšie povedané oslavujú tí, čo prežili. Približne polovica zo 102 členov posádky neprežila prvú zimu. A jeden z hlavných dôvodov prečo umierali, bol socializmus.
Keď v roku 1620 preplávali anglickí puritáni Atlantický oceán a pristáli v dnešnom Massachusetts, rozhodli sa tam vytvoriť „Nový Jeruzalem“, ktorý by nebol len oddaný náboženstvu a viere, ale postavený na princípoch komunity, zdieľania a altruizmu. Plánom bolo vybudovať spoločnosť, v ktorej všetci budú žiť spolu ako jedna veľká rodina. To, čo nasledovalo, zachytáva denník guvernéra prvej usadlosti, Williama Bradforda.
Prisťahovalci síce začali spolu pracovať na obhospodarovaní pôdy, ale spoločného hodovania sa už nedočkali. Bradford popisuje ako menej oddaní členovia spoločenstva začali chodiť na polia trochu neskôr a začali sa viac flákať. Vedeli, že podiel ich rodina dostane aj tak. Tí usilovnejší tiež pomerne rýchlo pochopili, že pracujú na niekoho iného a začali sa stále viac sťažovať. Netrvalo to dlho a kolónia sa ocitla v rozvrate. Nešlo len o rastúce konflikty, ale aj o hlad a smrť. Tí, čo prežili, si uvedomili, že ak príde ešte jedná takáto sezóna, tak nemajú šancu. Vtedy sa starší členovia dohodli, že v spoločenstve zavedú súkromné vlastníctvo a každá rodina bude mať exkluzívne právo na plody svojej práce. Po zavedení týchto inštitucionálnych zmien sa po ďalšej žatve konečne podarilo nakŕmiť všetky hladné krky. A ostalo dokonca aj niečo navyše, čo mohlo byť použité na ten skutočný altruizmus: podelenie sa o svoje.
Pozorovania a závery, ktoré popísal William Bradford, by sa kľudne mohli vyučovať na hodine politickej ekonómie:
„[Ukončenie komunistického experimentu] malo ohromný úspech, pretože priviedlo všetky ruky k veľkej usilovnosti, takže sa zasialo oveľa viac obilia, než by sa inak bolo zasialo akýmkoľvek spôsobom, ktorý by guvernér alebo ktokoľvek iný mohol uplatniť, a ušetrilo mu to veľa starostí a prinieslo oveľa lepšiu spokojnosť. Ženy teraz ochotne chodili na pole a brávali so sebou na sadenie obilia aj svoje malé deti, o ktorých by predtým tvrdili, že sú slabé a neschopné, a ak by ich k tomu nútili, považovali by to za veľkú tyraniu a útlak. ...
... Starší a váženejší muži mali byť [v komunistickom zriadení] zaradení a zrovnoprávnení v prácach, obžive a oblečení s mladšími a priemernejšími, pokladali to však za poníženie a neúctu k nim. A pre vydaté ženy, ktorým bolo prikázané vykonávať služby pre iných mužov, pripravovať im mäso a prať im šaty, to považovali za akýsi druh otroctva a aj ich manželia to neznášali dobre.
[Toto všetko viedlo k] odstráneniu vzájomnej úcty, ktorá by mala byť medzi ľuďmi zachovaná.“
Poučením tohto príbehu by nemalo byť len to, že socializmus nefunguje ani na úrovni malých spoločenstiev. Ale ak chce niekto experimentovať s ľuďmi, mal by to najskôr skúšať v malom a najlepšie na vlastnej koži.
Socializmus
V roku 1989 malo Slovensko, Južná Kórea a Venezuela rovnakú štartovaciu pozíciu v HDP na obyvateľa – 12 750 USD. Je to ukážka troch ciest, ktorými sa tieto krajiny vydali.
Vo Venezuele to ovládli socialisti a spravili z jednej najbohatších krajín sveta ekonomické peklo na zemi.
V Južnej Kórei liberalizovali finančný sektor, otvorili sa zahraničným investorom, zvýšili mobilitu na trhu práce, deregulovali fúzie a akvizície korporácií, čo zvýšilo ich motivácie inovovať.
Na Slovensku sme skončili niekde medzi. Dva kroky dopredu, jeden dozadu. A niekedy aj dva. Momentálna daňová potopa a zabetónovanie výdavkov štátu nás posiela skôr južným smerom. K Venezuele.
Legenda údajmi s údajmi HDP prekryla dôležitú časť grafu. Venezuela bola skoro polovicu storočia výrazne bohatšia ako Južná Kórea.
Socializmus: keď chýbali tenisové loptičky, ale s raketami sme sa mohli obhadzovať
Vďaka dobovým reportážam a zachovaným rozhovorom s riaditeľmi socialistických podnikov máme aj dnes možnosť pripomenúť si, ako (ne)fungovalo zásobovanie rôznymi tovarmi v Československej verzii socializmu.
Buďme deti hamburgerov: trh nás robí lepšími a socializmus naopak
Moralisti sa často sťažujú, že tam kde rozkvitá trh a kapitalizmus, tam sa šíri sledovanie vlastného záujmu, sebectvo a zároveň upadá morálka a myslenie na blížnych. Konzumná spoločnosť, neoliberalizmus, deti hamburgerov sú obľúbené zaklínadla. Donedávna neostávalo ekonómom nič iné ako vysvetľovať, že títo moralisti nič nepochopili. Trh nevyžaduje od ľudí, aby sledovali vlastný záujem. Trh len dokáže nasmerovať túto ľudskú prirodzenosť do produktívnej kooperácie.
Medzi rokmi 1929 a 1933 bola zabitá približne polovica všetkého dobytka v Sovietskom Zväze ako priamy následok odporu sedliakov voči kolektivizácii. Odhaduje sa, že bolo zabitých 15,3 miliónov koni; 24,7 miliónov kráv; 69,8 miliónov ovci a kôz a 9,5 miliónov ošípaných.
Šialený omyl súdruhov bol, že môžu nahradiť prirodzenú jednotku spoločenského fungovania – rodinná forma, novou pokrokárskou inštitúciou kolektívnym družstiev a zároveň udržať úroveň produkcie.
Ukázalo sa, že farmári radšej zabili ich kravu a zjedli jej mäso, ako by sa mali deliť o mlieko s ich susedmi.
Toto je prvý post zo série o zlyhaní socializmu. Každý deň publikujem jeden až do nedele 17. novembra.
Zdroj: The Economic Transformation of the Soviet Union, 1913–1945, Cambridge University Press
Asi ste počuli o tom, že socialista Karl Marx mal svojho sugar daddyho, kapitalistu Engelsa, ktorý ho celý život vydržiaval.
O čom ste určite nepočuli je, že sa to nepáčilo Marxovej mame. Tá sa sťažovala, že kiež by jej syn namiesto písania o kapitáli radšej nejaký zarobil.
Nebuďte ako Marx. Keď máte pocit, že treba zvrhnúť globálny kapitalizmus, tak radšej počúvajte svoju mamu.
Ekonóm, ktorý mohol zachrániť Česko-Slovensko pred socializmom
Vo východnej Európe sme na vlastnej koži zažili jeden z najväčších sociálnych experimentov v dejinách ľudstva. Pokus o racionálne riadenie spoločnosti a nahradenie „anarchie súkromného vlastníctva“ centrálnym plánovaním.
A pritom už v roku 1920 vo Viedni niekto smutný výsledok tohto experimentu predpovedal a vysvetlil prečo nutne zlyhá. Dokonca sa mu o tom podarilo presvedčiť niekoľkých jeho súčasníkov. Aj vďaka tomu sa Rakúsko vyhlo slepej uličke, v ktorej sme my uviazli na vyše 40 rokov.
Ku koncu novembra mi niektorí z vás písali, prečo som vymazal všetky posty o socializme. Nevymazal. Facebook ich zmazal (preto sú odkazy v tomto newsletteri na LinkedIn).
Je to síce naprd, ako nepresne fungujú algoritmy a ako dokáže niekto označiť za „spam“ aj normálne posty. Ale zároveň je to pekná ukážka toho, ako sa aj tie dnešné „nadnárodne internetové monopoly“ líšia od tých socialistických.
Na internete môžeme hlasovať nohami, resp. šuchať prstami po telefóne a odísť inde. Alebo môžeme využívať viacero paralelne. Posty o socializme nájdete na mojom Twitteri, LinkedIne alebo Instagrame. Ale najlepšie je využiť decentralizované protokoly emailov a prihlásiť sa na odber newsletter.
Pozvite aj vy svojich priateľov:
Rusko
Pred mnohými rokmi sa mi do dlhodobej pamäte vypálila scéna z jedného dokumentu o páde Sovietskeho zväzu. Bol v nej veľký protest v Rusku na námestí, kde sa ľudia sťažovali, že režim im nezabezpečí už ani maslo a mydlo. V roku 1991 riešili v Rusku maslo a mydlo.
Nerobím si nádeje ohľadom spätnej väzby v súčasnom ruskom režime. Ale medziročne drahšie zemiaky o 73 % je správa.
Minimálny úrok na ruských hypotékach je od dnes 28,1 %.
Ak si požičiate 100 000 eur na 30 rokov, vaša mesačná splátka bude 2 342 eur a celkovo preplatíte na úrokoch 743 202 eur.
Gratulujeme a samozrejme sankcie nefungujú a ruská ekonomika funguje ako hodinky aj napriek vojne.
...keď Američania dodajú Ukrajine 31 tankov Abrams, 0 F16 a 50 rakiet ATACMS s dostrelom 300km.
Vždy keď niekto pošle zaručene objektívny zdroj informácií v štýle: “Aha! To, že za vojnu na Ukrajine môžu Američania, hovorí samotný americký analytik.“ Alebo že: „Aha! To, že za všetko zlé môže Izrael, hovoria samotní židia.“ Tak mu pripomeňte, že do roku 1935 existovalo v Nemecku združenie s názvom: „Združenie nemeckých národných židov“ („Verband nationaldeutscher Juden“), ktoré bolo ľudovo známe aj ako organizácia „židov za Hitlera“.
Išlo o skupinu židov, ktorí podporovali nacistickú stranu. V tom čase niektorí dobre asimilovaní nemeckí židia mali voči nedávnym chudobným východoeurópskym židovským prisťahovalcom rovnako negatívny postoj ako etnickí Nemci. Existencia organizácie „dala vzniknúť dobovému vtipu o tom, že Naumann (zakladateľ združenia) a jeho stúpenci ukončili svoje stretnutie nacistickým pozdravom a výkrikom 'Preč s nami!“. Neskôr ich nacisti všetkých poslali do koncentračných táborov a organizáciu rozpustili.
Trh s nehnuteľnosťami v Rusku má svoje špecifiká oproti zvyšku sveta.
Rusi si priplácajú za menej okien, balkónov a bývanie na prízemí.
Spoločnosť
Poďme sa rozprávať o ekonomickom raste: Do Srbska aj Nemecka to máme len kúsok
Každý chce vyššie mzdy a dôchodky, ale málokto si uvedomuje, že ich výška úzko súvisí s veľkosťou hrubého domáceho produktu. S veľkosťou koláča, ktorý dokáže ekonomika upiecť na jedného obyvateľa. Toto je ukazovateľ, na ktorý by sa mala sústrediť pozornosť politikov, médií aj voličov, ak chceme vyššie mzdy a dôchodky.
Dnešná veľkosť HDP je ovplyvnená dvoma faktormi: jeho veľkosťou v minulosti a tempom jeho rastu. To prvé nedokážeme ovplyvniť. To druhé áno. A preto je to ten najdôležitejší faktor, ak chceme zvýšiť životnú úroveň na Slovensku.
Dôležitosť tempa rastu je však pre ľudský mozog neintuitívna. Za jeho kúzlom sa skrýva zložený úrok. Exponenciálny rast. Vďaka nemu vám stačí zložiť kancelársky papier 42 krát a dostanete vzdialenosť zo zeme na mesiac.
Slovenské HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily vzrástlo od roku 1995 do roku 2023 zo 7400 eur na 28 000 eur. To je priemerné tempo ročného rastu 4,85 %. Not great, not terrible.
Ale ak by bol náš ročný ekonomický rast o 1,5 percentuálneho bodu pomalší, lebo sme sa napríklad nezbavili Mečiara, tak dnes by sme mali HDP na obyvateľa ako v Srbsku. A teda aj podobné mzdy a dôchodky.
Naopak, ak by sme v nejakej alternatívnej histórii pokračovali v pro-rastových reformách a nepremrhali 18 rokov diskusiami o sociálnych balíčkoch, tak by sme možno vymačkali z ekonomiky o 1,7 % ročne rastu viac. Dnes by sme mali HDP na obyvateľa ako Nemecko!
Poďme sa rozprávať o ekonomickom raste.
Po pandémii vzrástla zamestnanosť ľudí s telesným postihnutím v USA o 12,5 %. Podobne je to aj v krajinách EÚ.
Dôvod: nárast práce z domu cez internet.
Nárast počtu ľudí pracujúcich z domu po pandémii vysvetľuje až 80 % nárastu zamestnanosti na plný úväzok. A značnú časť z toho tvoria práve ľudia s telesným postihnutím.
Z internetu sa pre mnoho zamestnancov stal de facto teleport.
Bol som nedávno v malej obci na východe Slovenska, kde žije aj početná marginalizovaná rómska komunita. V nej sa začala šíriť povera o vlkolakoch, ktorí unášajú miestne deti. Pousmiali sme sa.
Ale potom si človek spomenie, že v západnom svete existuje vplyvná skupina vzdelaných ľudí, ktorá verí, že atómová energia je zlo a musíme vypnúť všetky atómové elektrárne. To je smiech cez slzy.
Graf: miera úmrtí na jednotku vyrobenej elektrickej energie
Graf: ako muži a ženy hodnotia atraktivitu opačného pohlavia.
Ženy si vyberajú, muži si konkurujú.
Ale muži celkom prekvapili. Čakal som graf, ktorý sa bude skôr blížiť k zrkadlovému odrazu ženského prísneho hodnotenia.
Graf reflektuje rôznu nákladnosť stratégií rozmnožovania sa (vajíčka a tehotenstvo vs. spermie), ktoré ovplyvňujú dopyt a ponuku na mating trhu.
Graf: rôzna žiadanosť mužov a žien na zoznamke podľa veku, etnicity a vzdelania
Dáta sú z online zoznamky, na ktorej výskumníci sledovali rôzne demografické faktory a ich vplyv na žiadanosť u opačného pohlavia.
Zdá sa, pri ženách hra dôležitú rolu vek a pri mužoch dosiahnuté vzdelanie.
Aby muži dosahovali porovnateľné výsledky v schopnosti rozoznať a zapamätať si ľudské tvaré ako ženy s 60-80 IQ, musia mať IQ 121-140. Podobne je to aj pri verbálnej pamäti
.V domácnostiach mladých nemeckých žien s vyšším vzdelaním je viac psov a mačiek než detí.
Zo života
Róbert Chovanculiak, INESS
Podporiť newsletter cez LN môžete tu:
Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.
Koketujúcich so socializmom (tých, ktorí si ho už nemôžu pamätať i tých, ktorí si pamätajú len na dotované základné potraviny a to, že boli mladší a krajší) by mohol zobudiť zo sna nový český film Vlny... Slobodu žiaľ chce len ten, kto sa druhých nebojí a kto ju potrebuje... Socializmus je vlastne asociálny, pretože premýšľa o spoločnosti čisto abstraktne a očakáva od druhých viac ako od seba... . (Mimochodom, reálny komunitný život so zdieľaným vlastníctvom úspešne zrealizovali mnísi, osobitne benediktíni. Lenže tí sa majetku dobrovoľne vzdali v prospech komunity, pre ktorú disciplinovane slúžili a súčasne požívali jej dobrá. A neštítili sa manuálnej práce, ktorá ich udržala pri zemi, hoci boli duchom v nebi.)