10/12 2024 Resumé mesiaca október

Primitívny komunizmus je mýtus

Čítate newsletter Pokrok bez povolenia. Pôvodne bol o tom, ako internet konkuruje politikom. Teraz o tom, ako rozmraziť evolúciu vo vzdelávaní. Pridajte sa k 3100 odberateľom, staňte sa podporovateľom, alebo newsletter zdieľajte vo svojich kruhoch. Ďakujem.

Blíži sa 17. november, najlepší čas si zopakovať, prečo socializmus nikdy nikde nefungoval. Tentokrát však nebudem písať o dôležitosti cien, podnikateľov a zisku, ale o živote lovcov a zberačov. To je základná úroveň spolupráce ľudí, z ktorej budovali svoje teórie aj mnohí socialistickí teoretici.

Napríklad Marx a Engels čerpali poznatky o živote v „prirodzených podmienkach“ z diela etnografa Lewisa H. Morgana, Ancient Society. V ich chápaní žili lovci a zberači v stave “prvotného komunizmu”, kde neexistovalo súkromné vlastníctvo, a teda ani nerovnosť a všetci ochotne pridávali ruku k spoločnému dielu. „Vznešeného divocha“ poháňali jeho sociálne inštinkty – túžba po rovnosti a altruizmus. Ich záverom bolo, že ľudia sú prirodzene prednastavení na život v socializme a až civilizácia a kapitalizmus nás pokazili.

Automatickou reakciou ekonómov na tieto tvrdenia je, že takto môže fungovať spolupráca len v malých spoločenstvách desiatok či stoviek ľudí. My však naše bohatstvo čerpáme zo spolupráce miliónov až miliárd ľudí. Tu nám naše komunistické inštinkty nepomôžu, a preto potrebujeme trh.

Toto síce nie je nesprávna odpoveď, ale vychádza z nesprávneho predpokladu. Že komunizmus fungoval aspoň v dávnej minulosti na úrovni malých skupín. To je omyl. Posledný mesiac som vypĺňal voľné chvíle čítaním literatúry o kooperácii v skupinách lovcov a zberačov. Tejto téme sa venuje množstvo nového antropologického a evolučného výskumu. My, ekonómovia, by sme sa mohli toho veľa naučiť, keby sme mali ucelenú teóriu evolúcie kooperácie a koordinácie od malých tlúp a kmeňov, cez prvé menšie civilizácie až po dnešný globálny trh. Chýba nám antropologická učebnica ekonómie.

Ale späť k primitívnemu komunizmu. Na prvý pohľad sa skutočne môže zdať, že život lovcov a zberačov fungoval v súlade s Marxovým heslom „každý podľa svojich možností a každému podľa jeho potrieb“. Antropológovia po celom svete narážajú na kmene, kde sa lovci bez problémov delia o svoju korisť so všetkými členmi kmeňa. Rovnostárstvo je normou v živote prírodných národov.

Reciprocita v génoch

Stačí však trocha nazrieť pod kapotu rovnostárskych spoločností a uvidíte, že táto spoločenská idylka nie je ani tak výsledkom vrodených sociálnych inštinktov ľudí, ale skôr rôznych mechanizmov, ktoré držia na uzde vlastný záujem jednotlivcov a usmerňujú ho produktívnym smerom. Rovnostárstvo je síce norma, ale tá je výsledkom komplexného systému “bŕzd a protiváh”.

Pozorované rovnostárstvo tak nie je výsledkom vrodeného altruistického správania sa ľudí. Nenájdete za ním dobrotu srdca. Delenie sa o ulovenú korisť je lokálna spoločenská norma, ktorá je výsledkom kultúrnej evolúcie za daných podmienok. Jedna z hypotéz tvrdí, že rovnostárstvo je kultúrna adaptácia na chronický “život na hrane” bez možnosti sa dostatočne predzásobiť na neočakávané situácie. Egalitarizmus je teda poistná schéma. Nie vrodená preferencia Homo Sapiens.

Aby lovci a zberači udržali túto redistribučnú schému funkčnú, nemohli sa spoliehať na naše komunistické inštinkty. Neexistuje žiadny malý vnútorný Marx, ktorý by našepkával pravekým ľudom, že sa majú nezištne podeliť s ostatnými a tvrdo pracovať na spoločnom úsilí. Existuje len prísna darwinistická logika, v rámci ktorej musí vlastnosť organizmov prejsť neúprosným sitom reprodukčnej výhody. A nepodmienený, nediskriminačný a nestrategický altruizmus to má v tejto logike ťažké. Bol by ľahko zneužiteľný a slúžil k reprodukčnej výhode ostatných.

To neznamená, že spolupráca a dobro nedokážu v evolúcii vyplávať na povrch. Znamená to len, že musia nájsť tie správne mechanizmy a nadstavby, ktoré dokážu skrotiť naše staršie, živočíšne sebecké pudy. A toto je oblasť výskumu, ktorej sa venujú evoluční psychológovia, evoluční antropológovia a mali by sa aj evoluční ekonómovia.

Jedným takýmto mechanizmom, na ktorý evolúcia narazila na úrovni menších kmeňov s vysokou sociálnou hustotou, je napríklad stratégia “aký požičaj, taký vráť ”. Keď opakovane vstupujete do interakcie s rovnakými ľuďmi, vytvoríte si medzi sebou puto. V štúdiách evolučnej antropológie ho nájdete pod pojmom reciprocita. Literárne ho nazývame priateľstvo. Kde funguje reciprocita, tam platí, že pomocou “tebe” pomôžem “sebe”. Velikán evolučných vied Robert Trivers toto správanie nazval “recipročný altruizmus”. Aj keď v skutočnosti nejde o altruizmus. Je to mutualizmus -  quid pro quo (niečo za niečo). Homo sapiens žil tak dlho vo vysokej hustote recipročných vzťahov, že nás evolúcia dokonca stihla vybaviť genetickými adaptáciami na život v nich. Tieto adaptácie voláme ľudské pocity a emócie.

Pocit náklonnosti a priateľstva je “navádzací systém”, ktorý nás postrkuje smerom k ľudom, pri ktorých sa môžeme spoľahnúť na recipročné vzťahy. Pocit morálneho pohoršenia a zlosti je “odpudzovací systém”, ktorý nám pomáha rozviazať vzťahy s podvodníkmi. Podobne ako nás pach hniloby odpudí od skazeného mäsa. Pomstychtivosť funguje ako “odstrašovací systém” pre potenciálnych podvodníkov. Pocit vďačnosti je “motivačný systém”, aby sme nezabudli oplatiť dobro. Hanba a zlé svedomie je zas “demotivačný systém”, ktorý nás vystríha pred pokušením. A podozrievavosť je “radarový systém”, ktorý pomáhať detegovať potenciálnych podvodníkov – ľudí nehodných priateľstva/reciprocity.

Reciprocita v kultúre

Nad vrodenými emóciami postupne vznikla aj nadstavba v podobe naučených kultúrnych variantov. Aj tie majú v sebe neodškriepiteľný otlačok dôležitosti reciprocity pre spoluprácu. Najstaršia písomná zmienka Chammurapiho zákonníka obsahuje pravidlo: „Ak niekto vypichne oko inému človeku, jeho oko bude vypichnuté. Ak vyrazí zuby druhému, budú vyrazené jeho zuby.“ Cez židovsko-kresťanskú tradíciu sa recipročné pravidlo „oko za oko; zub za zub“ stalo súčasťou aj západného sveta. Ale podobné recipročné pravidlá obsahuje každý etický kódex na celom svete. Od Ázie cez Afriku až po Ameriku. Ich zoznam nájdete na Wikipédii pod pojmom „Golden rule.“

Ešte oveľa viac by sa dalo popísať o ďalšom podpornom mechanizme fungovania spolupráce v podobe reputácie. Tá totiž pomohla rozšíriť spoluprácu aj do spoločenstiev s menšou sociálnou hustotou. Kde už nestačí spoliehať sa len na svoju vlastnú skúsenosť, ale musíte sa spoliehať aj na skúsenosti iných. Homo Sapiens je zviera posadnuté manažovaním svojej reputácie. Veľkú časť toho, čo v živote robíme, je len o tom, že chceme zlepšiť svoj obraz v očiach druhých. Niet sa čomu čudovať. Mať dobrú reputáciu bolo v našej evolučnej histórii otázkou života a smrti. Kedysi neexistovali zdravotné poisťovne a na dôchodok sme si nešetrili do správcovských dôchodkových spoločností. Na služby starostlivosti o chorých a starých sme si šetrili investovaním do dobrej reputácie.

Reputácia je pravdepodobne dôvod, prečo si dávame „mená“. Tie môžu ľahšie nasiaknuť reputáciou. Alebo je tiež dôvodom, prečo tak radí ohovárame. Ohováranie je zakódované v našej prirodzenosti (na rozdiel marxistického hesla) a slúžilo ako praveký internet pre šírenie reputačne relevantných informácií.

Takto by sa dalo pokračovať dlho, ale pointa by už mala byť zrejmá. Nie sme prirodzení socialisti ani na úrovni tých menších spoločenstiev s pár desiatkami jednotlivcov. Socializmus nefunguje ani tu. Aby ľudia prispievali podľa svojich možností a rozdávali podľa potrieb všetkých zúčastnených, sú potrebné funkčné mechanizmy, ktoré nasmerujú vlastný záujem jednotlivcov k dodržiavaniu miestnych noriem. Zabezpečia, že pomocou tebe pomôžem sebe. Napríklad reciprocita a reputácia.

Zdroje

Ak vás táto téma tiež zaujíma, nižšie posielam pár odkazov na literatúru, ktorú si ukladám v rámci projektu „Evolúcia kooperácie a koordinácie Homo Sapiens: od príbuzenstva a reciprocity, cez reputáciu a normy až po peniaze, veľkých bohov, národné štáty a internetové platformy.“ Ak máte nejaké ďalšie dobré odkazy, neváhajte mi ich poslať, možno spolu napíšeme antropologickú učebnicu ekonómie.

Royal Society discussion meeting: 
‘The language of cooperation: reputation and honest signalling’ (2021)
(20 príspevkov)

Royal Society discussion meeting:
‘The evolution of cooperation based on direct fitness benefits  (2015)

(17 príspevkov)

Royal Society discussion meeting:
‘Collective behaviour through time’ (2023)
(15 príspevkov)

The Evolution of Reputation-Based Cooperation: A Goal Framing Theory of Gossip (2023)

Human Cooperation, Evolution of (2015)

Making and unmaking egalitarianism in small-scale human societies (2020)

Oxford Academic: The Pleistocene Social Contract  Culture and Cooperation in Human Evolution (2021)

The Goodness Paradox: How Evolution Made Us Both More and Less Violent (2019)

The evolution of peace (2024)

Vzdelávanie

Dospievajúci tínedžeri s IQ 130 majú 3-5-krát nižšiu pravdepodobnosť, že budú mať pohlavný styk, ako tí s priemerným IQ.

Chlapci s IQ, ktoré je kvalifikované ako mentálne postihnutie (60), majú stále väčšiu pravdepodobnosť na pohlavný styk, ako tí s IQ 130.

Zdroj: Smart Teens Don’t Have Sex (or Kiss Much Either

Do akej miery podobné IQ budú mať dve deti, ktoré:

- nezdieľajú spoločné gény, ale sú vychovávané v jednej domácnosti (červený kruh)

- zdieľajú spoločné gény, ale sú vychovávané oddelene (modrý kruh).

IQ je jednou z najviac dedičných psychologických vlastností. Je takmer rovnako dedičné ako napríklad výška. Ďalšie psychologické vlastnosti s podobnou mierou dedičnosti sú potom len psychiatrické ochorenia ako autizmus a schizofrénia.

"Vo výsledku prevláda spokojnosť" zhrnul štátny tajomník výsledky spokojnosti 6 500 študentov s kvalitou ich vysokých škôl.

Ministerstvo však zabudlo do prieskumu zapojiť tých najdôležitejších študentov. Tých, ktorí sa rozhodli ísť študovať do zahraničia. Je ich viac ako 20 %.

Oni dali svojim rozhodnutím slovenským vysokým školám jednoznačné hodnotenie. Hlasovali nohami a odišli preč. To je ľudský kapitál, ktorý bude Slovensku veľmi chýbať. A nedá sa nahradiť žiadnymi eurofondami.

Do roku 2022 neexistoval v USA ani jeden štát, ktorý by mal zavedené vzdelávacie sporiace účty (Educational Savings Accounts) pre všetky deti. Tento rok je ich 12. Trvalo to len 52 rokov, odkedy túto ideu popísal ekonóm Milton Friedman v jednej svojej eseji.

Vzdelávacie sporiace účty fungujú tak, že rodičia, ktorí sa rozhodnú opustiť štátne školstvo dostanú na účet tisícky USD ročne a tieto peniaze môžu použiť na financovanie akýchkoľvek aktivít, služieb a pomôcok spojených so vzdelávaním vrátane homeschoolingu.

Graf: počet žiakov, ktorí môžu využívať vzdelávacie sporiace účty v USA

Dva svety. Formálne pravidlá na papieri vs. Reálny dopyt na trhu.

Rakúsko-Uhorsko: V 1777 vydala Mária Terézia osobitnú študijnú osnovu pre Uhorsko s názvom Ratio educationis. A zaviedla sa povinná školská dochádzka pre deti vo veku od 6 do 12 rokov.

Miera gramotnosti o 100 rokov neskôr stále pod 50 %.

Anglicko: Legislatívne ukotvenie verejných škôl v roku 1870, zavedenie povinnej školskej dochádzky v roku 1882 a bezplatné vzdelávanie až v roku 1891.

Miera gramotnosti v tom čase už skoro 90 %.

Friedrich A. Hayek na margo fungovania monetárneho systému povedal:

„Monopol vlády na vydávanie peňazí nás pripravil nielen o dobré peniaze, ale aj o jediný proces, ktorým môžeme prísť na to, ako vyzerajú dobré peniaze.“

A to isté platí aj v prípade vzdelávania. Monopol vlády na určovanie formy a obsahu vzdelávania nás pripravil nielen o dobré vzdelávanie, ale aj o jediný proces, ktorým môžeme prísť na to, ako vyzerá dobré vzdelávanie.

Prišli sme o trh. Teda sociálnu technológiu, ktorá poháňa neustály evolučný proces „učenia sa“ prostredníctvom spätnej väzby.

Je paradoxné, že o najlepšiu sociálnu technológiu spoločenského učenia sa, na akú kedy ľudstvo narazilo, prišlo práve školstvo. Služba učenia.

Spoločnosť

Vzostup a pád kancelárskej práce

Graf: vývoj podielu fakturantov, administratívnych pracovníkov a sekretárok na celkovej zamestnanosti v USA.

Podiel kancelárskych prác dosiahol vrchol v USA v 80. rokoch, keď tvoril 12.7 % z celej zamestnanosti. Následne klesal až na 6,8 % v roku 2022. Príčina je zrejmá. Kancelársky robot menom počítač pripravil o prácu množstvo ľudí.

Dve poučenia:

Aj napriek strate pracovných miest chýbajú v USA skôr zamestnanci ako pracovné miesta.

Je to pekná ukážka, ako to vyzerá, keď naozaj funguje digitalizácia. Porovnajte to s digitalizáciou v našej verejnej správe.

Dosiahli sme peak obezity?

Graf: miera obezity medzi dospelými ľuďmi v USA.

Zaujímavé bude zisťovať dôvody, prečo sa tak deje.

Zmena kultúrnej klímy (reality show ako Extrémne premeny)?

Alebo vyčerpanie "genetického potenciálu" (rozdiely medzi váhou ľudí v populácii sú výrazne dedičné)?

Alebo medicínske intervencie (Ozempic)?

Nejaké ďalšie hypotézy?

Tipnite si v akej disciplíne ženy úplne bežne porážajú mužov na majstrovstvách sveta.

Správne, je to skladanie puzzle.

Prieskum medzi Američanmi (+45 rokov), koľko by mali detí, keby sa mohli znova rozhodnúť:

7 % ľudí s deťmi by radšej nemalo žiadne.

56 % ľudí bez detí by si radšej nejaké spravilo (najčastejšie dve).

Zdroj: Gallup. Desire for Children Still Norm in U.S.

V Nemecku sa momentálne viac oplatí otvárať psie wellness centrá než nové školy.

Graf: V Nemecku bude čoskoro 2x viac psov ako detí do 10 rokov.

Nízky ekonomický rast vzbudzuje v ľuďoch kmeňovú mentalitu "viac pre teba znamená menej pre mňa" a človek človeku je vlkom. Inými slovami degrowth = decivilizácia.

Graf ukazuje vzťah medzi rastom HDP počas mladosti ľudí a ich presvedčením, že spolupráca je hra s nulovým súčtom.

Zdroj: ZERO-SUM THINKING AND THE ROOTS OF U.S. POLITICAL DIVIDES

Graf: Podiel mladých mužov a žien, ktorí nepracujú, neštudujú a ani si nehľadajú prácu.

Zmenšovanie rozdielov medzi pohlaviami na trhu práce je super. Ale nie takto. Vo svete narastá fenomén mladých mužov, ktorí zlomili palicu nad hrou o spoločenský status. Alebo hrajú statusové hry v počítačových hrách?

Navyše sa to deje v čase demografickej krízy, keď na trhu práce bude chýbať každá ruka.

Tento mesiac oslavujeme 17. november.

Nie všetci si ho všimli.

Verejnými výdavkami sme už dobehli dánsky štát blahobytu.
Teraz už len zvýšime dane a budeme si žiť ako Dáni.
#zdaneNIE

Graf: Podiel štátnych výdavkov na HDP vybraných krajín od roku 1870 do roku 2021.

Červenou čiarou som naznačil hranicu 50 %.

20. storočie bola jazda welfare štátu na palive ekonomického a demografického rastu.

Počas 18. a začiatkom 19. storočia viac ako 1100 súkromných spoločností vybudovalo a udržiavalo 22 000 míľ spoplatnených ciest (tzv. „turnpikes“), čím Británia získala najlepšiu cestnú sieť v Európe.

Koho zaujima viac, odporúčam štúdiu s názvom:

Government, trusts, and the making of better roads in early nineteenth century England and Wales

Tu je abstrakt:

Tento výskum prináša nové dáta, ktoré vysvetľujú, ako verejný, súkromný a neziskový sektor sponzoroval, financoval a technicky rozvíjal výstavbu lepších ciest v Anglicku a Walese na začiatku 19. storočia. Naše zistenia ukazujú, že priame financovanie centrálnou vládou bolo obmedzené na úseky politicky dôležitej poštovej cesty Londýn - Holyhead. V porovnaní s tým neziskové organizácie, známe ako turnpike trusts, vybudovali viac nových ciest prilákaním súkromných investorov a schopných projektantov. Ukazujeme tiež, že vládna poštová cesta mala najvyššiu kvalitu. Avšak väčšina ciest turnpike trustov bola kvalitná, čo poukazuje na ich praktické úspechy.

Zo života

Ked zoberiete dieta z dediny na obed do kapitalizmu.

Syn (5r): “Ulovime si tych vrabcov, co tu skacu.”

Róbert Chovanculiak, INESS

Podporiť newsletter cez LN môžete tu:

Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.