07/12 2024 Resumé mesiaca júl
Muži a ženy
Čítate newsletter Pokrok bez povolenia. Pôvodne bol o tom, ako internet konkuruje politikom. Teraz je o tom, ako rozmraziť evolúciu vo vzdelávaní. Pridajte sa k 3000 odberateľom, staňte sa podporovateľom, alebo newsletter zdieľajte vo svojich kruhoch. Ďakujem.
Už je to skoro 20 rokov, čo musel odstúpiť z funkcie rektora Harvardskej University ekonóm Lawrence Summers. Dôvodom bol jeho prejav z roku 2005, v ktorom sa dopustil rúhania. Vyslovil hypotézu, že za nízkym zastúpením žien vo vyšších pozíciách univerzít môžu byť aj ich pracovné a životné preferencie alebo vyššia variabilita mužov. Zhrešil tak voči vtedajšiemu establišmentu a bol exkomunikovaný.
Pred pár týždňami prijal Harvard nové interné pravidlá „inštitucionálnej neutrality“, ktoré by mali pomôcť proti honom na čarodejnice vo vede. Celkovo sa atmosféra na univerzitách pomaly zlepšuje – minimálne témy ohľadom biologických rozdielov medzi pohlaviami prestávajú byť tabu. Píše o nich napríklad aj známy kognitívny vedec David C. Geary, ktorý sa preslávil vo vzdelávacích kruhoch rozdelením vedomostí na biologicky primárne a sekundárne. Okrem toho je to aj výborný evolučný psychológ a napísal učebnicu o biologických rozdieloch medzi pohlaviami.
Pred nejakým časom som aj ja napísal niekoľko textov na túto tému. Pri ich publikovaní sa mi po prvýkrát stalo, že sa ich viaceré slovenské populárne denníky rozhodli nezverejniť. Ľudia, ktorí majú zábavu z plochozemcov sa v duchu prežehnávajú, keď si prečítajú, že rozdiely medzi pohlaviami môžu byť biologického charakteru a ovplyvnené hormonálnou expozíciou v prenatálnom stave. To naznačuje, že je pri popularizácii vedy v tejto téme stále množstvo nízkovisiaceho ovocia.
A to aj medzi vzdelanejšími ľuďmi. Tí sú ochotní veriť, že slepá biologická evolúcia stojí za vývojom všetkých zvierat na planéte, ale pri ľuďoch začnú lavírovať. A keď pripustia vplyv evolúcie, tak zásadne len od krku nižšie. Evolúcia mohla vytvoriť rozdielne pohlavné orgány mužov a žien, ale určite nie rozdielne psychologické adaptácie, ktoré môžu vyústiť v rôzne preferencie. Nepreháňam. Jedna biologička, ktorá počas Summersovej prednášky v roku 2005 sedela asi tri metre od neho, sa po jeho slovách postavila a odišla. „Inak by som musela omdlieť alebo sa pozvracať,“ povedala neskôr reportérke.
Ak vás táto téma zaujíma, môžete si prečítať publikáciu: Rodové rozdiely na trhu práce: kde sa berú, kto je za ne zodpovedný a čo sa s nimi dá a nedá robiť.
Alebo vypočuť náš podcast INESS na DNES, kde som sa rozprával o tejto téme s kolegyňou Inkou.
Moje čítanie literatúry je skreslené mojimi vlastnými biasmi a videním sveta. Budem vám skutočne vďačný, ak mi pošlete odkazy na články, knihy a štúdie, ktoré prichádzajú s opačnými názormi a presvedčivo dokazujú, že rozdiely medzi mužmi a ženami sú kultúrny fenomén, ktorý je výsledkom socializácie (z rodičov na deti) alebo stereotypov. Sľubujem, že si ich rád prečítam, píšte do komentárov alebo na môj email: chovanculiak@gmail.com. Ďakujem.
Údržba: tento email je dlhší než je odporúčaná veľkosť newslettera, preto sa Vám možno nezobrazí celý a na konci emailu budete musieť kliknúť na odkaz: "View entire message".
Koniec hlásenia.
Spoločnosť
Graf: Rast miezd medzi rokmi 1990-2023 ocisteny o inflaciu. Slovenske mzdy v tomto case vzrastli cca o 40 %.
Takto vyzera opakovane zlyhanie statu.
Prečo je tak málo žien vo vysokých manažérskych pozíciách? Nová štúdia (apríl, 2024) na desiatkach tisícoch zamestnancov v Európe dáva túto odpoveď: lebo ženy sa na začiatku kariéry menej často uchádzajú o kariérne povýšenie. Kľúčová otázka je – prečo?
Je to z dôvodu diskriminácie? Pravdepodobne nie, lebo ženy, ktoré sa uchádzajú o povýšenie, tak uspejú s väčšou pravdepodobnosťou ako im podobní muži. A navyše medzi zamestnancami, ktorí sa o to aspoň raz pokúsili, neexistuje rozdiel medzi ženami a mužmi v tom, či sa dostanú medzi vysokých manažérov.
Je to z dôvodu, že mužské kliky preferujú svojich vlastných? Pravdepodobne nie, lebo aj v častiach firmy, kde je väčšina žien a to aj vo vedení, sa ženy nesnažia častejšie o kariérny postup. Podobne nevysvetlil rozdiel ani diskriminácia vedúcich, osobnostné črty ako nižšia sebadôvera žien, ani flexibilita zamestnania, či plánované založenie a rodiny výchova detí.
Čo teda vysvetlilo rozdiel v ochote mužov a žien začať stúpať v hierarchii na začiatku kariéry? Bola to ochota viesť tím. Ženy výrazne menej preferujú vedúce pozície, ktoré znamenajú, že budú musieť rozkazovať väčšej skupine ľudí.
Graf: V čom by sa chceli kariérne posunúť o 5 rokov muži a ženy: vyšší plat, zodpovednosť za tím, zotrvanie v podobnej práci, viac výziev, väčšia zodpovednosť za projekty a väčšia flexibilita práce.
Zdroj: (2024) The Broken Rung: Gender and the Leadership Gap.
Autorkou je žena: Ingrid Haegele
Školstvo
Celá tragédia školstva v jednom grafe
Modrá krivka je predpokladaný vývoj úrovne vzdelania žiakov podľa štátneho kurikula ako postupujú zo 6. do 9. ročníka. Červená krivka je ich skutočná úroveň vedomostí v jednotlivých ročníkoch. Biele krúžky sú jednotliví žiaci. Vidíte, že v šiestom ročníku boli dvaja žiaci na predpísanej úrovni, v siedmom jeden a v ôsmom už žiadny.
Zdroj
V šiestom ročníku bol priemerný študent 2,5 roka pozadu za „štátnym štandardom“. A to priemer ešte skresľuje rozdielnu úroveň jednotlivých žiakov. V ôsmom ročníku bola približne polovica žiakov na alebo pod úrovňou 4. ročníka. Ale nájde sa aj skupinka, ktorá je vedomostne „už“ na úrovni 6. ročníka ale aj 2. ročníka.
Toto je stav v triede, v ktorom majú učitelia učiť štátnym kurikulom predpísanú vyučovaciu látku. Majú sa postaviť pred deviatakovu, z ktorých je približne tretina na úrovni 3. ročníka, tretina na úrovni 4. ročníka, tretina na úrovni 5. ročníka a jeden na úrovni 2. ročníka a začať im rozprávať deviatacké učivo. To učivo, od ktorého sa očakáva, že bude zapísané v triednej knihe.
Títo učitelia sú v patovej situácii – „Rozkaz zněl jasně!“ Predpísané učivo sa musí odučiť a „Nie je čas lámať si hlavu, kto vie čo.“
Zdrojom dát sú verejné školy v chudobných oblastiach Indie, ale niečo podobné nájdeme určite aj u nás. Minimálne v 50 školách s najhoršími výsledkami, ktoré vzdelávajú žiakov z vylúčených rómskych komunít.
Graf vyššie popísal „celú tragédiu školstva“ vo forme delenia detí na základe rovnakého roku narodenia s úplne rozdielnou úrovňou vedomostí.
Druhý graf nižšie ukazuje, ako je možné túto tragédiu riešiť. V experimente na 16 tisíc domácnostiach z rozvojového sveta otestovali dávať žiakom na mieru ušité inštrukcie (telefónom 20 minút raz do týždňa počas lockdownu).
Na grafe zo štúdie (jún, 2024) vidíte výsledky žiakov z Ugandy. Pred začiatkom experimentu ovládala delenie približne pätina štvrtákov a piatakov (tmavé stĺpce). Počas lockdownu sa žiaci zhoršili a v kontrolnej skupine to už dokázala len desatina až osmina žiakov (bledé stĺpce, nad nápisom Control).
V prípade žiakov, ktorým prišla SMSka a mohli si raz za týždeň na 20 minút zatelefonovať s učiteľmi však nedošlo k zníženiu podielu. Ale naopak k jeho nárastu. To znamená, že dokonca aj počas zatvorených škôl sa zvýšil podiel žiakov schopných deliť na jednu polovicu. Napriek tomu, že nechodili do školy.
Škoda, že v štúdii nebolo možné vytvoriť aj druhú kontrolnú skupinu žiakov, ktorá by pokračovala v chodení do tradičnej školy. Som presvedčený, že by dopadla horšie ako žiaci, ktorí ostali sedieť doma, ale dostalo sa im inštrukcií ušitých na mieru od preškolených učiteľov.
V skutočnosti tam však taká „kontrolná skupina“ existuje. Stačí si porovnať zlepšenia medzi štvrtákmi a piatakmi v tmavých stĺpcoch (pred experimentálne výsledky). Vidíte, že žiaci, ktorí chodili do školy sa zlepšili z úrovni 13-17 % na úroveň 21-22 %. Teda za jeden školský rok sa posunuli výrazne menej než žiaci, ktorí za 8 týždňov dostali 8 krát možnosť sa po 20 minút porozprávať s učiteľom.
To je šialene veľký rozdiel. A šialená ukážka toho ako výborne môže fungovať vzdelávanie, keď učitelia dostanú kvalitné inštrukcie a žiaci na mieru ich vedomostí a zručností ušité vyučovanie.
Zdroj: (jún, 2024) BUILDING RESILIENT EDUCATION SYSTEMS: EVIDENCE FROM LARGE-SCALE RANDOMIZED TRIALS IN FIVE COUNTRIES
Reklama na traktor z roku 1921 v USA:
"Nechajte chlapca v škole
Ak teraz investujete do traktora Case a pluhu Ground Detour, váš chlapec sa bude môcť bez prerušenia vzdelávať a jarné práce jeho neprítomnosťou neutrpia. Nechajte chlapca v škole - a na poli nech ho vystrieda traktor Case. Ani jednu z týchto investícií nebudete nikdy ľutovať."
Stroje zobrali deťom prácu! A oni dnes môžu do veku 24 rokov študovať.
Tabuľka: frekvencia odporúčania rôznych kritérií klasifikácie detí v triedach na základe dobových manuálov pre učiteľov a riaditeľov v štyroch krajinách počas 19. storočia.
Dnešná monokultúra segregovania detí podľa veku do ročníkov je relatívne nový fenomén. Počas celého 19. storočia boli deti vzdelávané vo vekovo zmiešaných triedach a keď sa delili, tak na základe ich dosiahnutých zručností a vedomostí.
Jeden z hlavných dôvodov, prečo sa začalo prechádzať na delenie podľa veku, bola disciplína v triedach. S tým ako rástol počet obyvateľov, podiel detí v školách a aj veľkosť škôl, bolo stále ťažšie udržať poriadok na hodine.
Ako hovorieval stary F.A. Hayek:
Otazka nie je, ci ucit matematiku, alebo co v nej ucit. Otazka je, kto ma rozhodnut o tom, ci a co ucit. Bud je to jedno centrum moci alebo jednotlivi ludia s roznymi preferenciami, schopnostami a cielmi v zivote...
Viac som k teme som spisal v komentari pre Dennik N: Keď nevieš reformovať, začni prikazovať.
Výskumníci z Centre for Time Use Research prepojili podrobné denníky ľudí týkajúce sa využívania času s hodnotením ich spokojnosti.
Rôzne aspekty dnešného školstva sa dostali medzi najmenej radostné činnosť zo všetkých, ktoré denne robíme.
Domáce úlohy sú horšie ako pranie alebo upratovanie domácnosti. A škola je horšia ako dochádzanie za prácou.
Vďaka GPS síce vždy nájdem ciel, ale nikdy neviem, ako som sa tam dostal.
Zdá sa, že niečo podobné sa deje aj deťom, ktoré pri učení sa používajú chat GPT. V jednom experimente (júl, 2024) na 1000 žiakoch strednej školy testovali vplyv AI tutora na učenie sa a výsledky. Na vyučovaní mali žiaci s AI tutorom výrazne lepší výkon pri riešení úloh a pri práci na hodine. Avšak následne pri skúške, kde nemohli používať AI, dosiahli o 17 % horšie výsledky ako žiaci, ktorí pri učení nepoužívali AI. Toto zhoršenie sa podarilo limitovať, ak bol AI tutor napromptovaný tak, aby žiakom nedával priamo výsledky a odpovede, ale len napomáhal.
Bez úsilia nie je učenia (desirable difficulties). Otázka je, čo sa potrebujeme a nepotrebujeme naučiť. Budú mať dnešní žiaci v dospelosti všade pri sebe chat botov?
Tento rok ideme na dovolenku autom a použijem GPS. Na rozdiel od mojich rodičov, ktorí chodili na dovolenky s mapou sa nenaučím cestu. Je to dobre alebo zle?
Zo života
Syn (4r): “Aha, prestarnuty Aquaman.”
Róbert Chovanculiak, INESS
Podporiť newsletter cez LN môžete tu:
Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.