Čítate newsletter Pokrok bez povolenia. Pôvodne bol o tom, ako internet konkuruje politikom. Teraz je o tom, ako rozmraziť evolúciu vo vzdelávaní. Pridajte sa k 2500 odberateľom, staňte sa podporovateľom, alebo newsletter zdieľajte vo svojich kruhoch. Ďakujem.
Je veľký rozdiel spoznávať krásy sveta cestovaním alebo prstom po mape. Niektoré veci sa však lepšie spoznávajú z kresla. Ak vás napríklad zaujíma história detstva naprieč tisícročiami, nemáte si moc kam kúpiť letenku. Ale môžete si kúpiť dobrú knihu. Ja určite odporúčam The Antropology of Childhood od Davida F. Lancyho.
Je to skoro 600 stranový magnus opus, ktorý vás prinúti prehodnotiť očakávania ohľadom výchovy a vývoja detí. Uvedomíte si množstvo implicitných predpokladov, ktoré sú odtlačkom vašej lokálnej a aktuálnej kultúry.
Silnou stránkou knihy je jej široké tematické rozdelenie, ktoré koreluje s vývojovými štádiami detí od batoliat až po tínedžerov.
Slabou stránkou knihy je jej neprehľadné rozdelenie druhov kultúry. Lancy síce vždy poctivo uvedie názov kmeňa, dediny alebo etnika. Ale neskúsenému čitateľovi sa zlievajú pradávny lovci a zberači, dávne pastierske kmene, nie tak dávni roľníci a nedávne chudobné dediny v rozvojom svete.
Pre mňa by bolo užitočné vedieť, či rozprávame o podmienkach, kde sa evolučne formovala naša psychológia (lovci a zberači). Alebo o chudobnej dedinke v rozvojovom svete, ktorá už pozná mobilné telefóny. Lancy explicitne delí spoločenstvá len na dve kategórie. Moderné, ktoré nazýva Neontokracia a deti sú na vrchole pyramídy. A minulé, ktoré nazýva Gerontokracia, v ktorej sú deti na chvoste spoločenskej hierarchie.
V knihe sa napríklad dozviete, že ešte relatívne nedávno bolo bežné, že deti hneď po narodení nedostali meno (prvé deti boli pre havranov), ak prežili, tak sa im rodičia nejak extra nevenovali a nevychovávali ich (to bola úloha celého kmeňa) a jedli až medzi poslednými (dôležitejšie bolo plné brucho starších).
Po prečítaní tejto a podobných kníh mi vyšlo, že históriu detstva môžeme rozdeliť minimálne do troch etáp:
Lovci a zberači: vysoká miera autonómie detí a nízke spoločenské postavenie. Deti si mohli robiť, čo chcú, pokiaľ preukazovali úctu a rešpekt k starším. Dôležitosť človeka v spoločenstve rástla s vekom a jeho zručnosťami.
Heslom doby bolo: môžeš si robiť, čo chceš, ale príliš si nevyskakuj.
Dieťa bol partner s nízkym spoločenským statusom (vlk).
Filmová postava: Pipidlhá pančucha.
Agrárna revolúcia: nízka miera autonómie a nízke spoločenské postavenie. Deti boli hospodárska jednotka, museli od malička pracovať a nemali inú možnosť.
Heslo doby bolo: drž hubu a krok, inak nebudeš mať čo do úst.
Dieťa bolo ťažné zviera s nízkym spoločenským statusom (kôň).
Filmová postava: Oliver Twist.
Moderná spoločnosť: nízka miera autonómie a vysoké spoločenské postavenie. Deti sú odmalička obletované helikopterovými rodičmi. Sú oslobodené od veľkého množstva povinností (pracovať, robiť domáce práce, živiť sa) a majú množstvo privilégií (rodičia sa im venujú, oslavujú sa narodeniny a tešia sa z prvých zubov). Za tento servis však platia nízkou mierou možnosti rozhodovať sami za seba.
Heslo doby je: milujeme ťa, neskáč, nespadni, študuj do 25 rokov.
Dieťa je výstavný kus (čivava).
Filmová postava: Hľadá sa Nemo.
Témy tohto mesiaca boli klasicky spoločnosť, ekonomika a školstvo.
Spoločnosť
Blížia sa voľby, tak som spustil krátky seriál o fungovaní demokracie. #zvolebnievasa. Ekonómovia už skoro storočie skúmajú fungovanie aj tejto sady inštitúcií a získali za to niekoľko Nobelových cien. Bola to taktiež téma mojej dizertácie, takže sa rád podelím o pár princípov.
Ekonomika
V socializme mali prácu všetci, a poriadne sa nadreli.
Graf porovnáva hodiny, ktoré by ste museli odpracovať v Poľsku a socialistických krajinách, aby ste si mohli kúpiť základné tovary (relatívne k západnému Nemecku).
Školstvo
Články mesiaca
Komentár pre Denník N: Ja som poslanec, kto je viac? Zn. školstvo
“Poslanci nielen ignorujú náklady, ale my nebudeme poznať ani benefity tohto nápadu. Zákon neprichádza so žiadnym merateľným ukazovateľom, ktorý by nám povedal, či opatrenie splnilo účel alebo nie. A keď sa do troch rokov u našich detí nič nezmení v radosti z pohybu či v nadváhe, znamená to, že sa máme vrátiť k pôvodnému počtu hodín alebo pridať štvrtú hodinu telesnej? Toto sú pre našich poslancov zbytočné otázky. Lebo odpovede ich nezaujímajú.
Napriek tomuto všetkému určite existuje skupina rodičov, ktorých táto zmena potešila alebo sami po nej volali. Podarilo sa im nájsť spojencov v športujúcich poslancoch, a tak silovo presadiť návrh, ktorý vyhovuje im. Ani oni by to však nemali považovať za úspech. Namiesto toho, aby sme budovali spoločnosť, v ktorej sú rodičia aktívnymi partnermi škôl a zriaďovateľov a kde školy reagujú na ich volanie, skončili sme pri silovom riešení. Donútime všetky deti „písať modrým perom“.
Komentár pre .Týždeň: Otázky, ktoré by sme si nemali klásť
Mali by sme na Slovensku raňajkovať vysoko proteínové, hutné raňajky, ktoré nadlho zasýtia (vajíčka, slanina, syr), či skôr rýchle, ľahké raňajky s vysokým obsahom cukru na energiu (cereálie, jogurty a pečivo)? Alebo by sme nebodaj mali úplne vynechať raňajky, predĺžiť nočné hladovanie a najesť sa až na obed? Vyberte jednu odpoveď pre celé Slovensko.
Myslím, že je čas na celospoločenskú diskusiu o tom, o čom by sme mali prestať viesť celospoločenské diskusie. Medzi mojich hlavných favoritov určite patrí aj mikromanažment škôl zo strany ministerstva. Mali by mať všetci žiaci povinnú tretiu hodinu telocviku? Čo je to vôbec za otázku?
Zo života:
PS. Rubrika Zo života je pekný príklad III. etapy histórie detstva, nemyslíte?
Róbert Chovanculiak, INESS
Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.
Ak nechcete zmeškať žiadnu novinku zo sveta pokroku bez povolenia, môžete ma sledovať na sociálnych sieťach: