Zabil Google posledný klinec do rakvy školstva? #12
Pokrok bez povolenia je 3D, o čo ide odborárom, babysitting cez internet, namiesto vysokej školy kurz.
Google ide konkurovať vysokým školám. Plánuje spustiť na platforme Coursea nové online vzdelávacie programy v oblastiach dátovej analytiky, projektového manažmentu a užívateľského dizajnu. Kurzy nevyžadujú žiadne predchádzajúce vzdelanie alebo skúsenosti. Trvajú pol roka a mesačné predplatné na Coursere stojí 49 dolárov.
Toto všetko by nebolo nič zvláštne, keby Google nespravil niečo navyše – ohlásil, že pri pracovnom pohovore v jeho firme bude mať absolvovanie tohto kurzu rovnakú váhu ako absolvovanie klasickej univerzity. Takže za 300 dolárov a pol roka môže človek získať vzdelanie a pečiatku na čelo, ktoré mu v očiach Google nahradí 5 rokov na vysokej škole a tisícky eur zaplatených za vzdelanie – ak ste nemali to šťastie, že sa vám daňoví poplatníci skladajú na vzdelanie. Kurz pripravujú a budú viesť samotní zamestnanci Google. Bude toto posledný klinec do rakvy školstva? To sa ukáže podľa toho, ako zareagujú ďalší zamestnávatelia.
Minimálne jednu skupinku tých väčších Google presvedčil. Walmart, Intel alebo Bank of America už majú skúsenosti so zamestnávaním absolventov dva roky starého Google kurzu pre Špecialistov IT podpory. Tento kurz Google vyvinul spolu so skupinou ďalších 50 zamestnávateľov, ktorí najímajú ITčkárov. Momentálne je kurz na prvom mieste medzi kariérnymi kurzami na platforme Coursera. 80 % absolventov tohto kurzu si do pol roka našlo prácu alebo boli povýšení vo svojej pôvodnej práci. Absolventi kurzu majú možnosť hneď po jeho absolvovaní automaticky poslať notifikáciu desiatkam firiem, ktoré majú záujem o tento typ zamestnancov a poznajú kvalitu kurzu, ktorým prešli.
Osobne očakávam, že ak prídu nejaké inovácie do vzdelávania, tak to bude práve zo strany zamestnávateľov. Oni sú najbližšie skutočným požiadavkám trhu práce a majú motiváciu sústrediť sa na to, čo je naozaj užitočné a nie len budovať prekážkové dráhy, ktorých jedinou úlohou je oddeliť zrno od pliev. Aj keď toto nové vzdelávanie pravdepodobne nebude bezplatné, ako sú dnes niektorí zvyknutí, nemusí byť ani vo forme poplatkov, ako dnes niektorí strašia. Kľudne môže byť vo forme možnosti predať „akcie“ svojej budúcej kariéry. Niečo také si predstavoval už Milton Friedman v roku 1955 a dnes to niektoré startupy ponúkajú. Ide o tzv. Income share agreement, kedy za dnešnú službu vzdelania zaplatíte podielom na budúcich zárobkoch v zamestnaní.
Zapísať k odberu newslettera sa môžete tu:
Po Google prichádzajú Microsoft a Levi Strauss
Ešte v júni podobnú iniciatívu ako Google spustil aj Microsoft v spolupráci s LinkedIn a GitHub. Jeho cieľom je pomôcť zvýšiť IT zručnosti a schopnosti 25 mil. ľudí, ktorých zasiahla korona-kríza, dať im tak šancu študovať a následne si nájsť dobre zamestnanie.
Online vzdelávanie s cieľom nájsť si prácu sa však nemusí nutne týkať len IT zručností a digitálnych technológii. Americká maloobchodná organizácia spolu s výrobcami rifieľ spustili online vzdelávanie pre stážistov a študentov, ktorí nemôžu praxovať a chodiť do obchodných škôl. Ide o 8-týždňový kurz, kde sa môžu študenti učiť priamo od odborníkov a zamestnancov najväčších firiem v odvetví.
A nakoniec, novinky v online vzdelávaní v koronakríze sa netýkajú len starších študentov. Problém online vzdelávania mladších žiakoch je, že nie vždy dokážu udržať pozornosť. Hlavne pri video-kurzoch, kde sa od nich očakáva len pasívne prijímanie informácii. Toto sa pokúša riešiť start-up Beagle Learning, ktorý do online prostredia vkladá pedagogickú metódu inquiry-based learning – teda učenia založeného na skúmaní. Cieľom je deti čím najviac zapojiť do aktivít, naučiť ich samostatne vyhľadávať informácie a prichádzať s odpoveďami – či už individuálne alebo v skupinách.
Tento model učenia mi pripomína výrok jedného môjho vyučujúceho na vysokej škole. Ten raz povedal niečo v tomto zmysle: zo seminára si odnesieš toľko, koľko doňho vložíš. Aj na sebe som odpozoroval, že len pasívne prijímanie informácii (predovšetkým z kníh a papierov) zanecháva v mozgu len slabé brázdy. Oveľa lepšie funguje snaha o aktívne čítanie, polemizovanie s textom, vytváranie si emócií a najlepšie pokus o vysvetlenie obsahu tretej osobe.
Na masový úspech konkrétne tohto start-upu Beagle Learning by som asi nevsadil, ale postupný trend vo vzdelávaní je zrejmý – posunúť čím väčšiu časť vzdelávania do online prostredia, a pritom zároveň zvýšiť kvalitu oproti tradičnej kamennej skúsenosti žiakov. Pekná ukážka je slovenská online platforma na doučovanie.
Meet’n’learn vs. COVID19
Túto vzdelávaciu platformu založili dvaja Slováci v roku 2012, dnes funguje už v 8 krajinách, má viac ako 40-tisíc registrovaných pedagógov a rastie solídnym tempom 20 - 30 % ročne. Platforma robí všetko to, čo má dobrá platforma robiť – predáva zníženie transakčných nákladov. Okrem vyhľadávania, komunikácie a platby overuje platforma e-mail a profil pedagógov na sociálnej sieti a umožňuje študentom zanechať hodnotenie ich (ne)spokojnosti. Učitelia môžu signalizovať svoje odhodlanie a vedomosti napríklad tak, že pravidelne odpovedajú na otázky žiakov v rámci diskusného fóra. Na platforme sa dopytuje a ponúka všetko od klasického doučovania cez jazykové, programátorské, či grafické kurzy až po voľnočasové aktivity ako hra na hudobné nástroje.
Vlastníci platformy vedia, že môžu byť úspešní, len ak budú úspešní ich učitelia a vedia a že môžu fungovať ďalej, len ak budú mať dostatok platiacich zákazníkov. Podľa toho vyzerá ich support pedagógov a reakcia na covid-pandémiu.
U tých najlepších učiteľov vidia, že dokážu myslieť trhovo, majú dôveryhodný profil, vedia sa prezentovať a ponúkajú napr. prvú lekciu zdarma či bezplatné konzultácie. Preto platforma vytvorila funkciu komunitného manažéra, ktorý má učiteľom radiť, ako čo najlepšie učiť a získať dobrú reputáciu. Momentálne pripravujú webinár, kde budú učiť učiteľov ako čo najviac vyťažiť zo svojich profilov. A vyťažiť sa dá dosť. Tí najlepší učitelia aj na Slovensku dokážu zarobiť tisícky eur mesačne.
Keď prišla pandémia, približne 20 % ich vzdelávania prebiehalo online. Dnes je to už polovica. Tento nárast sa im podaril vďaka expresne rýchlej reakcii, kedy v priebehu dvoch týždňov integrovali do platformy open-source videokonferenčný systém podobný Zoomu alebo Meetu. Keď videli, že niektorí učitelia začali ponúkať žiakom počas zatvorených škôl bezplatné doučovanie, vytvorili pre takéto ponuky špeciálnu sekciu.
Keď online nestačí... či?
Online vzdelávanie môže fungovať a pomôcť len vtedy, keď je škola o vzdelávaní. Lenže predovšetkým pri mladších deťoch je veľkou časťou pridanej hodnoty školy babysitting – starostlivosť o deti, keď sú rodičia v práci. A tu to má internet ťažšie.
Najlepšie je to vidieť v USA. Mnohé školy tam neotvoria ani počas druhého polroku. Mimochodom, nie je to ani tak otázka bezpečia detí a zdravia učiteľov, ako skôr otázka politického boja a odborárskej loby. Aspoň to vyplynulo z novej štúdie, podľa ktorej je v oblastiach so silným zastúpením odborárov menšia pravdepodobnosť na otvorenie škôl, pričom tento vplyv ostáva, aj keď ho štatisticky očistíte o mieru nákazy alebo úmrtia. Nehovoriac o tom, že učiteľskí odborári neprotestujú len proti otváraniu škôl a za zavádzanie hygienických opatrení. Okrem toho chcú aj obmedziť slobodnú voľbu žiakov, súkromné a charterové školy.
Navyše, v USA nie je pre pracujúcich rodičov preplácané OČR-ky štandardom. A tak tam začali vznikať alternatívne úschovne pre deti. Bohatší rodičia si najímajú súkromným tútorov, stredná trieda prechádza k homeschoolingu alebo zakladá „vzdelávacie spolky“. To je situácia, keď skupinka rodičov zdieľa jedného učiteľa alebo šikovného vysokoškolského študenta – najlepšie cez platformu SchoolHouse alebo Weekdays. Je to vlastne domáca mikroškola, akých vzniká v celých USA množstvo. Do úplnej dokonalosti to dotiahli niektoré ženy z Rwandy, ktoré začali cez internet strážiť a vzdelávať deti z Japonska.
A pre tých chudobnejších v USA vyrástli ako huby po daždi „aupair“ kluby pre deti, ktoré vznikajú z prevádzok všetkého druhu. Napríklad z knižníc, tanečných škôl, telocviční, škôl bojového umenia, alebo múzeí či komunitných centier. Prevádzkovatelia týchto klubov sa nehrajú na to, že deti niečo naučia, ale vytvárajú bezpečné miesto odkiaľ sa deti môžu online vzdelávať a hlavne ich rodičia môžu ísť do práce.
Tip na konferenciu
BRISK Behavioral research & innovations Slovakia pripravuje konferenciu: Inovácie vo verejnej správe na Slovensku, ktorá akoby Pokroku bez povolenia z oka vypadla.
Prihlásiť sa môžete tu: http://www.123formbuilder.com/form-5572569/form
Anotácia mojho príspevku:
Pokrok bez povolenia je 3D
Dôležitým zdrojom pokroku sú inovácie v technológiách. Pod novými technológiami si spravidla predstavíme rýchlejšie stroje, lepšie materiály alebo výkonnejší hardware a užitočnejší software. Existujú však aj sociálne technológie, ktoré formujú to, ako ľudia spolupracujú. Týmito technológiami ekonómovia spravidla myslia spoločenské normy, neformálne pravidlá, firemnú kultúru, formálne zákony, alebo regulácie. Inovácie a následný pokrok v týchto sociálnych technológiách ľudia zvyčajne očakávajú z dvoch strán. Zdola alebo zhora. Teda reformne a postupne alebo revolučne a rýchlo. Existuje však aj tretia strana, ktorá je zdrojom pokroku - zboku. Ide o paralelné riešenia, ktoré nemajú priamo ambíciu reformovať súčasné sociálne technológie, ani ich zvrhnúť a nahradiť. Ich cieľom je ponúknuť ľudom alternatívu pri riešení ich problémov. Tento typ pokroku nazývam pokrok bez povolenia. Pre verejný sektor je kľúčové tento pokrok rozoznať a nezakazovať.
Zdieľat newsletter môžete tu:
Róbert Chovanculiak
Ak nechcete zmeškať žiadnu novinku zo sveta pokroku bez povolenia, môžete sledovať profily, kde pravidelne zverejňujem zaujímavosti z tohto sveta. Určite pravidelnejšie než vychádza tento newsletter.