V Číne zomrie každých 42 dní jeden miliardár; končí sa čínsky kapitalizmus? #24

Ako na reformy, Nebezpečný šport, Čínske jednorožce vymierajú, Prečo sa strielať do vlastnej nohy?

Vitajte, toto je newsletter Pokrok bez povolenia. 🌐

Ak ste nový čitateľ, pridajte sa k viac ako 1100 odoberateľom TU.

---

Príbeh Číny 20. storočia je ako jazda na horskej dráhe. Šialení megalomanskí vodcovia, ešte šialenejšie politiky, nekonečne veľa utrpenia, ale aj veľký reformný zázrak, rýchly rast bohatstva a bezprecedentné vykorenenie chudoby. Koho zaujíma druhá, ta pozitívnejšia časť tohto príbehu, odporúčam mu prečítať si knihu od držiteľa Nobelovej ceny Ronalda Coaseho a jeho kolegu Ning Wanga s názvom Velká čínská kapitalistická revoluce.

V roku 1958 Mao Ce-tung vyhlásil v Číne vojnu vrabcom. Ich zabíjanie viedlo k premnoženiu hmyzu, ktorý napadol polia a milióny ľudí hladovali. Nakoniec museli do Číny importovať vrabcov zo ZSSR.

V tejto knihe sa dočítate, že na reformu niekedy stačí prestať zakazovať pokrok. Coase a Wang popisujú, ako veľkú reformu v poľnohospodárstve začali rodiny v malých dedinkách, keď spísali tajné dohody o privatizácii pôdy a vniesli tak všetky výhody súkromného vlastníctva do pekla kolektivizácie. Politikom stačilo si to nevšímať. Píšu aj o tom, ako reformu malých podnikateľov a živnostníkov spustil príchod veľkého množstva mladých ľudí do veľkých miest. Tieto davy mladých ľudí si ťažko hľadali prácu, a tak začali podnikať na vlastné triko. Znova stačilo len ich nezatvárať do basy. Podobne bola aj reforma väčších podnikov založená na tom, že tie štátne skrachovali a prebrali ich schopní lokálni manažéri, ktorí začali fungovať na paralelnom trhu, kde platili trhové ceny. A nakoniec najväčšie reformy v podobe vzniku bohatých veľkomiest nevyžadovali nič iné, len aby centrálna vláda stiahla svojich úradníkov, daňovákov a regulátorov a nechala na vybraných územiach pôsobiť neviditeľnú ruku trhu. Takto z chudobných dediniek vznikli dnešné extrémne bohaté veľkomestá ako Šen-čen, Ču-chaj, alebo Šan-tchou s desiatkami miliónov obyvateľov.

Že to nebolo s kapitalizmom v Číne nikdy až také ružové, ukazuje najlepšie snaha o centrálne plánovanie počtu obyvateľov. Politika jedného dieťaťa fungovala v Číne do konca roku 2015. Len o 6 rokov neskôr čínski plánovači zistili, že im, naopak, obyvatelia chýbajú a hlavne budú chýbať. A preto spustili presne opačnú politiku podpory rodín s viacerými deťmi. Centrálne plánovanie zlyháva, absolútne centrálne plánovanie zlyháva absolútne. 

Nebezpečný šport, byť miliárdar v Číne

Asi ste zachytili informácie o tom, ako čínsky regulátor a vláda zasiahli proti rôznym technologickým firmám. V skutočnosti sa tento boj vlády proti úspešným podnikateľom začal už oveľa skôr. Dokonca ešte predtým, ako minulý rok z ničoho nič zmizol na 3 mesiace jeden z najbohatších ľudí planéty, zakladateľ Alibaby, Jack Ma.

V Číne počas posledných dekád zbohatlo na technológiách množstvo ľudí. Tých najúspešnejších je približne 878 a stali sa z nich miliardári. Boli by to asi krásne podnikateľské príbehy, keby nezačali pred pár rokmi nejako často umierať. V Číne v priebehu ani jednej dekády umrelo 72 miliardárov. 15 z nich bolo zavraždených, 17 spáchalo samovraždu, 7 zomrelo pri nehodách, 19 zomrelo na nejakú chorobu a, áno, 14 bolo popravených. V Číne tak zomrie každých 42 dní jeden miliardár. Veru, nebezpečný šport zbohatnúť v Čine.

Prečo čínski politici strieľajú do vlastnej (podnikateľskej) nohy?

Okrem vlastníkov majú problémy aj ich samotné technologické firmy. Tento rok to začalo tým, keď spoločnosť Alibaba dostala rekordnú pokutu 2,8 mld. USD za to, že je monopol. Najdivnejšia však nebola samotná výška pokuty a dôvod jej udelenia, ale to, že Alibaba sa oficiálne za pokutu poďakovala. Jack Ma asi nebol 3 mesiace na dovolenke.

Ešte divnejší krok bol, keď čínsky regulátor prikázal vymazať aplikáciu čínskej verzie Uberu menom Didi z mobilných obchodov. Ak ste o Didi nepočuli, tak ide o platformu, ktorú pravidelne využíva skoro 400 miliónov pasažierov a 13 miliónov aktívnych vodičov. Všetko toto sa stalo po tom, ako spoločnosť Didi umiestnila svoje akcie na americkej burze. Ostatné spoločnosti rýchlo pochopili túto nešifrovanú správu od čínskej vlády. Napr. spoločnosť ByteDance, ktorá vlastni TikTok, sa rozhodla okamžite prehodnotiť svoj plán vstupu na burzu s tým, že sa najskôr stretne s miestnymi regulátormi. Podobne sklopila uši aj spoločnosť Tencent, ktorá je za aplikáciami ako WeChat, kde pozastavili registráciu nových užívateľov do času, kým preberú s miestnymi regulátormi, čo majú na srdci. Medzi posledné obete štátnej šikany technologických firiem patria vzdelávacie platformy, ktorým má byť zakázaná možnosť dosahovať zisk a predávať akcie na burze. Jedna z platforiem sa hneď nechala počuť, že „komunikujeme s regulátormi a urobíme všetky potrebné zmeny nášho biznis modelu, aby sme sa prispôsobili novej politike.“

Porovnajte si tieto servilné reakcie s reakciami Pokroku bez povolenia. To znamená s reakciami spoločností, ktoré viac-menej ignorovali zaostalé a zbytočné regulácie a nahrádzali ich svojimi vlastnými. Alebo dokonca spoločností, ktoré otvorene bojovali s regulátormi a politikmi, ktorí ich chceli zakázať: 

Uber síce nemal v New Yorku svojho starostu, ale mal státisíce vodičov a cestujúcich, ktorí na vlastnej koži zažili, ako vyzerá súkromne regulovaná prepravná služba, na ktorej neparazitujú „králi“. V priebehu pár dní dokázal pomocou svojej aplikácie túto masu ľudí skoordinovať a usporiadať veľké protesty. Okrem toho zabudoval do aplikácie špeciálny režim s názvom „de Blasio“, ktorý cestujúcim ukazoval, čo by prinieslo schválenie starostom navrhovaného obmedzenia. V tomto režime sa z obrazovky vytratila veľká časť voľných áut a priemerný čas čakania sa predĺžil z niekoľkých minút takmer na pol hodinu. V rámci režimu bolo možné aj automaticky podpísať petíciu proti návrhu, čo v priebehu pár dní spravili desaťtisíce ľudí. (PBP, s. 88)

Čínske jednorožce vymierajú

Zatiaľ čo v roku 2015 sa v USA a v Číne narodil skoro rovnaký počet spoločností, ktoré dosiahli hodnotu viac ako 1 mld. USD, v roku 2021 bol tento pomer už neporovnateľný v prospech USA.

Z pohľadu hospodárskej politiky je zaujímavou otázkou, či existuje nejaký súvis medzi čínskym priťahovaným skrutiek a pôrodnosťou jednorožcov. Ja, ako vyučený ekonóm, by som si tipol, že áno.

Z pohľadu geopolitiky je však kľúčovou otázkou, prečo to čínski súdruhovia robia. Prečo si strieľajú do vlastných radov, keď ešte dekádu dozadu bolo hlavnou politikou Číny hýčkať si svoje technologické startupy a pomáhať im preraziť aj inde vo svete.

Existuje viac hypotéz. Možno si komunistickí pohlavári povedali, že im internetové spoločnosti prerastajú cez hlavu. Sú bohaté, veľké, majú vplyv a prístup k dátam. Napríklad platforma Didi v roku 2015 vytvorila report, v ktorom na základe dát jázd štátnych zamestnancov rôznych úradov dokázala rekonštruovať, kedy (ne)chodia z a do práce.

Inú hypotézu predstavil ekonóm Noah Smith, ktorý tvrdí, že čínska vláda v skutočnosti zasiahla len proti „spotrebiteľskej“ vetve technologických spoločností a jej cieľom je presmerovať pozornosť financií, intelektu a podnikateľov smerom k „hardwarovej“ vetve technologických spoločností. Ktorú následne môže využiť v prípadných geopolitických treniciach.

Čo si myslíte vy? Kľudne mi napíšte tu v diskusii alebo na email, resp. na sociálnych sieťach.

Tip na knihu

Na Slovensku nedávno vyšla výborná kniha výborného ekonóma o ešte lepšom ekonómovi. Kniha sa volá F. A. Hayek - mysliteľ pre každé storočie a autorom je Peter Boettke.

Róbert Chovanculiak

Ak nechcete zmeškať žiadnu novinku zo sveta pokroku bez povolenia, môžete ma sledovať na sociálnych sieťach, kde pravidelne zverejňujem zaujímavosti:

Facebook / Instagram / Twitter / LinkedIn

Podporiť vznik newslettera môžete tu:

PayPal: https://www.paypal.com/paypalme/robertchovanculiak

Bitcoin: bc1qmv2m3arx3hflee6zvddafzhwkfr78eqxmwkr3s

Zapísať sa na odber newslettera môžete tu: