Je budúcnosť internetu decentralizovaná? Kto nedecentralizuje, ide proti nám! #22

Kto vyzbrojuje partizánov? 100 odtieňov decentralizácie; prvé slovo na internete; kde je decentralizovaný Uber? krátka história internetu; ICO, NFT, WTF

Vitajte, toto je newsletter Pokrok bez povolenia. 🌐

Ak ste nový čitateľ, pridajte sa k viac ako 1000 odoberateľom TU.

---

Keď som začal písať tento newsletter, bola cena Bitcoinu viac ako 60 tisíc USD, keď som ho šiel publikovať, pohybovala sa na polovičných úrovniach. Takéto cenové výkyvy smerom hore a dole pravidelne spúšťajú vášnivé diskusie okolo rôznych decentralizovaných služieb.

Krypto-pamätníci si ešte určite spomenú ako malo byť všetko na blockchaine. Od čokoládovni cez vysokoškolské diplomy až po sadenie stromov. Následný boom bol okolo ICO (Initial Coin Offering) – decentralizovaného investovania do rôznych krypto-projektov. Väčšina skončila neslávne. Posledný boom sa točí okolo NFT (Non-fungible token) – decentralizovaného predaja umenia. V zásade ide o podobný princíp tokenizovania ako pri ICO, len namiesto jedinečného podielu v nejakom projekte si kupujete jedinečný odkaz digitálneho záznamu napríklad v podobe JPG obrázku od nejakého umelca. Môžete si to predstaviť ako notársky overený originál fotografie s dátumom a podpisom autora, ktorej dokonalú kópiu má hocikto doma. Pre niekoho nezmyselné mrhanie peniazmi, pre iného zberateľský poklad.

Takéto vlny nadšenia okolo decentralizovaných riešení vždy spustia otázky ohľadom budúcnosti internetu. Je budúcnosť internetu decentralizovaná? Ťažko povedať, čo bude. Ale niektorí ľudia vedia, čo by malo byť. A malo by byť viac decentralizácie. Títo ľudia si nahradili deskriptívne pojmy „decentralizácia“ a „centralizácia“ preskriptívnymi „dobro“ a „zlo“. A ja sa im nečudujem. Ľudia majú tému (de)centralizácie spojenú s politikou a štátom. A tú tieto preskriptívne pojmy z viacerých dôvodov sedia.

Politický proces je často jednosmerná jazda k vyššej centralizácii, kde sa kurz podarí zmeniť len narazením do steny. Štáty, zväzy a únie spravidla nehľadajú optimálnu mieru (de)centralizácie, ale posúvajú sa jedným smerom. A to až do momentu, kým sa nestanú príliš veľké, centralizované, skostnatené a následne sa rozpadnú a zaniknú.

To, že politika trpí systematickou tendenciou k centralizácii moci, automaticky neznamená, že centralizácia je všade a vždy zlá a decentralizácia dobrá. Ako existuje optimálna miera znečistenia ovzdušia, zločinov na ulici a gramatických chýb v tomto newsletteri, tak existuje aj optimálna miera centralizácie. A to predovšetkým, keď je to centralizácia, ktorá vzniká na trhu ako výsledok reťaze dobrovoľných výmen a spolupráce.

Krátka história internetu

Internet začal ako decentralizovaný raj. Na začiatku bolo slovo „LO.“ a to slovo bolo u Charleyho Klinea z Univerzity UCLA, ktorý ho poslal v roku 1969 kolegovi na Stanfordskej univerzite. Nie, nešlo o prvý neúspešný pokus vyjadriť pobavenie nad vtipným memečkom. Charley chcel poslať kolegovi cez ARPAnet správu „LOGIN“, ale sieť to nevydržala a padla. Ďalšia verzia internetu od Tima Bernersa Leeho z CERNu o 20 rokov neskôr už fungovala výrazne lepšie. A predovšetkým, priniesla základy internetu ako ho poznáme dnes. A to konkrétne protokoly ako HTML alebo http. Tie si môžete predstaviť ako zbierku pravidiel a postupov ako sa spolu prepájajú, komunikujú a prenášajú dáta rôzne počítače v sieti. Pričom tieto počítače sú si na internete menom World Wide Web rovné a môže sa doňho pripojiť hocikto, kto bude dodržiavať štandardy protokolov. A vďaka tomu je WWW plne decentralizovaný. Nikto nemá kľúče od miešačky.

Postupne však začali na internete vznikať oplotené súkromné záhradky s vlastnými pravidlami a zámkami na bránach. A tieto záhradky sa následne rozrástli na dediny, mestá, krajiny až globálne ríše. Došlo k silnej centralizácii internetu a kľúče od miešačky dostali svojich konkrétnych majiteľov. Tí mohli začať rozhodovať o tom, kto tam (ne)môže vstúpiť, ako sa (ne)môže správať a tieto pravidlá v čase arbitrárne meniť. Takýto vývoj nastal v mnohých oblastiach: komunikácia (WhatsApp), obchod (Amazon), sociálne siete (Facebook), zdieľanie obrázkov (Instagram), streamovacie služby (Netflix) atď. Pre mnohých ľudí samotný pobyt na internete defacto splynul s pobytom na týchto službách. Opustili decentralizovanú prériu a presťahovali do centralizovaných záhrad.

A toto je bod, ktorý je predmetom kritiky a zároveň očakávania znovu navrátenia sa decentralizovaných služieb. 

Aké sú (ne)výhody decentralizácie

V knihe Pokrok bez povolenia, ktorej minimálne jedna tretina je oslava decentralizovaných riešení, píšem, že:

„Aj decentralizácia má svoje nevýhody a centralizácia môže byť niekedy optimálne rieše­nie. Nie vždy chcete službu, ktorá nemá svojho vlastníka a nikto tam nemá kľúče od mie­šačky – napríklad keď sa služba ešte len vyvíja a vy potrebujete rýchlo reagovať na rýchlo sa meniace prostredie, prípadne realizovať veľa exekutívnych rozhodnutí. Pri decentralizovanom riešení je dôležité nastaviť celú službu čo najsprávnejšie hneď v prvom kroku, pretože neskoršie zmeny v parametroch a pravidlách sú už ťažšie.”

Peknou ukážkou nedostatkov decentralizovaných riešení je distribúcia audiovizuálneho obsahu cez internet. Tu kedysi prevládali rôzne decentralizované služby, ktoré umožňovali nelegálne sťahovanie filmov a pesničiek. Pamätníci si ešte budú pamätať peer-to-peer klienta DC++ alebo torrenty. Dnešná internetová mládež ich už nepozná. Postupne boli nahradené centralizovanými službami ako Spotify alebo Netflix. Tie sú síce platené, ale vďaka svojej centralizácii dokázali vytvoriť pohodlnejšie a kvalitnejšie služby pre užívateľov.

Dnes existuje prakticky pre každú centralizovanú službu jej decentralizovaná alternatíva. Na mieste Spotify existuje LBRY. Na mieste Amazonu existuje OpenBazaar. Na mieste YouTube existuje D.tube. Na mieste Twittera existuje Mastodon.social. Na mieste Facebooku existuje DiasporaFoundation. Problém týchto alternatív je, že sa im nepodarilo získať dostatočnú užívateľskú základňu a v pestrosti funkcií a pohodlnosti pre užívateľov zaostávajú za svojimi centralizovanými konkurentmi.

Problémy decentralizovaných služieb sú najlepšie viditeľné pri zdieľanej ekonomike. Tu nám už roky sľubujú decentralizovaný Uber v podobe platformy Arcade City, ktorej sa ale nikdy nepodarilo stabilne fungovať. A podobne nevzlietla a už aj zanikla decentralizovaná alternatíva Airbnb v podobe CryptoCribs.

Napriek doterajšej neúspešnosti decentralizovaných riešení je výborné, že existujú, a že niekto pracuje na ich zdokonaľovaní. Ich užitočnosť a dôležitosť je priamo úmerná štátnemu uťahovaniu skrutiek na internete. Celá kniha Pokrok bez povolenia je koniec koncov príbeh o tom, aké problémy môžu mať centralizované platformy, keď sa znepáčia politikom.

Internet v západnom svete funguje stále relatívne slobodne. Aj keď nad EÚ sa už začínajú sťahovať mračná v podobe Digital Market Act a Digital Services Act, ktoré plánujú výrazne zregulovať internetový ekosystém. A napríklad v Kanade chcú politici od Youtube a TikToku, aby viac preferovali domácich tvorcov. Pri centralizovaných službách sa takéto nápady a regulácie realizujú relatívne ľahko. Existencia centra a vlastníka znamená, že úradníci majú koho vypočuť, obžalovať a obmedziť. V prípade decentralizovaných riešení to však nie je také jednoduché. Neschopnosť politikov a úradníkov sedieť si na rukách, tak môže pomôcť decentralizácii internetu viac než čokoľvek iné.

100 odtieňov decentralizácie

Decentralizácia nežije v binárnej sústave 1 a 0. Je to široká škála. Napríklad pri internetovom obchode nemáme na výber len giganta Amazon a úplne decentralizovaný OpenBazaar. Existuje napríklad aj Shopify. Ten ponúka predajcom šablóny, cez ktoré si môžu ľahko a rýchlo vyrobiť svoj vlastný internetový obchod. Na rozdiel od predaja cez Amazon, majú obchodníci vlastnú webovú doménu, budujú si vlastnú značku a reputáciu, a nestrácajú kontakt so zákazníkmi. To posledné je extrémne dôležité, pretože na internete platí kľúčová formula: kto kontroluje kontakt so zákazníkom, ten sa zmocní hodnoty. Amazon má hodnotu 1000 miliárd preto, lebo cez neho nakupujú stovky miliónov ľudí.

Shopify otáča prístup Amazonu na hlavu. Nebuduje konkurenčnú platformu, ale vyzbrojuje partizánov proti impériu. A darí sa mu. Minulý rok dosiahol Shopify 40 % hrubých tržieb Amazonu. Pred troma rokmi bol jeho podiel polovičný. Minulý rok Shopify dokonca v tržbách predbehol eBay, pričom ešte v roku 2016 dosahoval len jednu pätinu jeho tržieb.

Tento vývoj sa dá považovať za vlnu decentralizácie v internetovom obchode. A táto vlna bola paradoxne umožnená centralizáciou v oblasti reklamy. Tu posledné dve dekády vyrástli dvaja giganti: Google a Facebook. Vďaka nim, ich efektivite a konkurencii zlacnela reklama o 90 %. Dnes si tak môže zaplatiť cielenú reklamu s rozpočtom desiatok eur aj malý e-shop fungujúci na Shopify. Vtipné je, že Bruselskí úradníci chcú v rámci nových regulácii označiť Google a Facebook ako „strážcov“ (gatekeepers) a zregulovať ich na nepoznanie. V skutočnosti je to presne naopak a mali by sme ich skôr označovať ako „vítačov“ (welcomers), ktorí sprístupnili reklamu pre široké masy a prispeli tak okrem iného aj k decentralizácii obchodu.

Podobný vývoj (de)centralizácie ako na horskej dráhe zažili napríklad aj písané a zvukové média. Tie začali preklopením sa veľkých novinových domov a rádiových staníc do internetového priestoru. Posledné roky však prišiel veľký boom podcastov a newsletterov. Vďaka ním môže každý človek s mikrofónom a klávesnicou konkurovať veľkých médiám. A znova pri oboch týchto technológiách je dôležité, že decentralizujú kontakt so zákazníkmi. Podcasty a newslettre využívajú otvorený protokol, kde nikto nemá kľúče od miešačky.

Aj tu na Substacku, kde práve čítate tento newsletter, mám vlastnú databázu ľudí, ktorí sa zapísali na odber a môžem hocikedy emigrovať na inú platformu alebo si založiť vlastnú. Kontakt medzi nami nie je závislý na rozmare Substacku, ako je tomu napríklad na Facebooku alebo Twitteri. To isté platí aj pre podcasty.

Určitý typ decentralizácie prebieha napríklad aj na sociálnych sieťach. Tu pozornosť prechádza od „globalizovaných“ newsfeedov a wallov k menším, často uzatvoreným skupinkám s nejakým spoločným záujmom. Ľudia stále menej navštevujú jeden veľký festival, kde sa všetci prekrikujeme a narážame do seba. Namiesto toho si vyberajú menšie klubové koncerty s úzko špecializovanými poslucháčmi. Ide o akoby návrat k starým fóram. Takto fungujú dnes veľké platformy Reddit alebo Discord. To je tiež forma internetovej decentralizácie.

Decentralizácia? Centralizácia? Nech rozhodne konkurencia!

Odpoveď na otázku, či viac decentralizácie alebo centralizácie, je viac konkurencie. Viac konkurencie v odhaľovaní správnej miery decentralizácie a centralizácie.  A nikde jej nie je viac ako na internete. Tu nemusíte kandidovať, pripravovať reformy, hľadať politické kompromisy a diskutovať o zmene. Môžete jednoducho zhmotniť svoju predstavu o správnej miere (de)centralizácie služby do konkrétneho projektu a pustiť sa do jeho realizácie. Na internete je neustále testovaný a objavovaný správny pomer medzi centralizáciou a decentralizáciou.

Aby mohol fungovať tento proces je potrebné splniť dve podmienky. Prvou je absencia potreby pýtať si povolenie pre poskytovateľov a možnosť zákazníkov odmietnuť službu. Inými slovami - tí prví si nemusia pýtať „áno“ a tí druhí môžu bez strachu povedať „nie“. To je niečo, čo vo fyzickom, offline svete politikov a štátov nefunguje tak dobre. Pri štátoch prebieha sériová konkurencia, kde sa striedajú obdobia postupného nárastu centralizácie s náhlym rozpadom. Na internete je to skôr paralelná konkurencia. Vedľa seba môžu existovať rôzne modely a tie menšie čakajú v tieni gigantov, kedy zakopnú, aby sa oni dostali k slnečnému svetlu a mohli vyrásť. Na internete nejde o jednosmerný proces, ale o hľadanie nevyužitých príležitosti. A tie sa stále menia a objavujú nové.

Tip na viac bezpečnosti a slobody

Ak sa chcete na centralizovanom alebo decentralizovanom internete pohybovať bezpečne a uchovať si svoje súkromie, tak odporúčam kurz Digitálna bezpečnosť a súkromie. V nahustených 8 hodinách sa dozviete všetko, čo potrebujete vedieť. Ak chcete zľavu 10% a zároveň tak podporiť tento newsletter, zadajte pri objednávke kupón POKROKBEZPOVOLENIA. Platí to na všetky Jurajove služby.

Jednotlivé štáty sú centralizované politické útvary. Ale svet ako celok je decentralizovaný priestor rôznych jurisdikcií. Ak chcete maximalizovať svoju slobodu v offline svete, vyskúšajte jedinečnú cestovnú kanceláriu Pavla Luptáka Liberation Travel. Na konci výletu nebudete mať len zážitky z Južnej Ameriky, ale napríklad aj trvalý pobyt a daňovú rezidenciu v Paname.

Róbert Chovanculiak

Ak nechcete zmeškať žiadnu novinku zo sveta pokroku bez povolenia, môžete ma sledovať na sociálnych sieťach, kde pravidelne zverejňujem zaujímavosti:

Facebook / Instagram / Twitter / LinkedIn

Podporiť vznik newslettera môžete tu:

PayPal: https://www.paypal.com/paypalme/robertchovanculiak

Bitcoin: bc1qmv2m3arx3hflee6zvddafzhwkfr78eqxmwkr3s

Zapísať sa na odber newslettera môžete tu: