Chcete vyššiu mzdu? Kúpte si ju. Ako? Predajte podiel na svojej kariére. #19
Človek ako start-up; prečo nezarábam viac; motivácie na hlavu; predať svoje budúce "ja"; Rómovia potrebujú koučov; keď škola ide s kožou na trh; investor do ľudského kapitálu
Ďakujem, že odoberáte newsletter Pokrok bez povolenia. 🌐
Online verziu nájdete TU. Ak ste nový čitateľ, prihlásiť sa na odber môžete TU.
Štúdium ekonómie mi neprinieslo vysoké zárobky, ale vďaka nemu aspoň viem, prečo moja mzda nepatrí medzi tie najvyššie. Ako teda zvýšiť svoju mzdu? Na vysoký príjem potrebujete tri veci. Potrebujete mať vysoký ľudský kapitál, ktorý je správne alokovaný v ekonomike a neustále je schopný sa adaptovať na zmeny podmienok. V ľudskej reči: potrebujete dobré schopnosti a zručnosti, potrebujete pracovať na tom správnom mieste, v správnej firme, na správnej pozícii a potrebujete byť schopný a ochotný sa preškoľovať.
Štandardnými spôsobmi, ako dnes tieto veci rieši veľká časť ľudí, sú formálne vzdelávanie na školách, hľadanie si práce cez internet, rodinu, priateľov, alebo nebodaj úrady práce a zapojenie sa do nejakého rekvalifikačného kurzu alebo celoživotného vzdelávania, najlepšie financovaného cez eurofondy. Asi tušíte, že tieto spôsoby nepovažujem za hodné 21. storočia.
Problém je, že donedávna to boli často jediné možnosti. Našťastie boli. Posledné roky predovšetkým na západe začína rásť nový spôsob napĺňania troch vyššie opísaných podmienok vyšších zárobkov. Ich spoločným menovateľom je inovatívny spôsob financovania. Ide o tzv. ISA - Income shared agreement, teda niečo ako dohody o zdieľanom príjme. V praxi je to inovatívny spôsob, ale v teórii ho opísal a odporúčal ekonóm Milton Friedman už v roku 1955. O čo ide?
Keď mladý podnikateľ zakladá firmu, má v zásade tri možnosti, ako ju financovať. Vlastnými úsporami, ktorých začínajúci podnikatelia veľa nemajú a tak si môže buď požičať, alebo predať podiel vo firme. Hlavne pre začínajú start-upy je výhodná posledná možnosť. Požičiavať si, keď podnikateľ nemá čo založiť a je rizikový, znamená, že banka mu buď odmietne požičať, alebo požičia len s vysokým úrokom. No a splátky si bude pýtať aj v rozbehovej fáze podnikania, keď je veľa výdavkov a málo tržieb. Riešením je preto pozvať do podnikania investora, ktorý vloží peniaze, neočakáva hneď dividendy a často vie pomôcť s radami, kontaktmi a koučovaním.
Dohoda o zdieľanom príjme predstavuje nápad využiť tento spôsob podielového financovania začínajúcich firiem pri zvyšovaní ľudského kapitálu. Z mladého človeka sa stáva start-up.
Zmena paradigmy – ako budovať ľudský kapitál
Tento nový spôsob financovania úplne prevracia motivácie tradičného vzdelávacieho systému. Vracia ich z hlavy späť na nohy. Zoberme si takú klasickú vysokú alebo strednú školu. Tá je dnes najčastejšie financovaná za počet hláv, ktoré sa na ňu zapíšu. Tento systém odmeňuje marketingové oddelenia a nie kvalitné katedry alebo zborovne. Škola tak stráca záujem o študenta už počas jeho štúdia, nehovoriac o tom, čo sa stane s absolventom, keď vyjde jej bránami.
Samotní študenti za vzdelanie dnes spravidla neplatia. Takže ho neberú ani tak ako službu, od ktorej očakávajú nejakú hodnotu. Ale skôr ako povinnosť, z ktorej sa chcú uliať. No a nakoniec cele toto divadlo platí nejaká tretia strana v podobe daňového poplatníka. Tá síce nesie náklady, ale nemá prakticky žiadne slovo – ak nepočítame hodenie papierika do urny raz za 4 roky.
Pri dohode o zdieľanom príjme (ďalej len ISA) je situácia radikálne iná. Tu za vzdelanie platia samotní študenti, ale neplatia ho vopred a nemusia sa ani zadlžiť. Ako som písal v úvode, podobne ako začínajúce start-upy, predajú podiel investorom. V tomto prípade predajú študenti podiel na svojej kariére výmenou za možnosť študovať - a predajú ho priamo škole alebo investorom, ktorí spolupracujú so školou.
Zvyčajne to funguje tak, že študent sa zaviaže, že počas určitého obdobia (2-10 rokov) bude platiť fixný podiel zo svojej mzdy (3-17 %), pričom platiť začne, až keď sa zamestná a jeho mzda dosiahne určitú výšku (30-50 tis. USD ročne), inak nemusí platiť nič. Záväzok pre študenta odpadá po uplynutí lehoty (5-20 rokov) alebo po splatení určitej čiastky (10-30 tis. USD).
V čom je to iné
ISA má niekoľko kľúčových výhod. Po prvé núti školy ísť s kožou na trh. Vedia, že za svoje služby dostanú zaplatené, len ak študentov niečo naučia alebo inak zvýšia pravdepodobnosť ich úspechu na trhu práce. Nesú teda priamu zodpovednosť za kvalitu svojej služby. Ich osud je odrazu pevne zviazaný s osudom ich zákazníkov. Majú v nich doslova zainvestované. To je niečo, čo v tradičnom systéme školám absolútne chýba.
ISA je špeciálne výhodná pre jeden typ škôl: tie, ktoré skutočne poskytujú kvalitné vzdelanie. Ak sa nejaká škola rozhodne umožniť študentom platiť, až keď doštudujú a nájdu si dobrú prácu, signalizuje tým svoju kvalitu. Len kvalitná škola vie ponúknuť túto de facto garanciu vrátenia peňazí pre „nespokojných zákazníkov“. To vytvára pozitívny tlak aj na výber odborov. Škola si dvakrát rozmyslí, či jej stojí za to produkovať kulturológov a či do vzdelávania nezaradí aj pre zamestnanie relevantnú prax. Sedieť 40 hodín týždenne za lavicou a nad knihami nemusí byť ten najlepší spôsob, ako zvýšiť ľudský kapitál.
ISA prináša výhody aj na druhej strane. Zo študentov sa stanú zákazníci. A tí vedia, že si platia za službu a preto majú aj adekvátne očakávania. Napríklad na dĺžku vzdelania. Prečo by mali študovať a platiť 5 rokov, keď niekto iný ich dokáže naučiť podobné veci za 9 mesiacov? Samozrejme, najväčšia výhoda pre študentov je, že platia len v prípade, že si nájdu dobré platenú prácu. To znamená, že odpadá problém dlhového financovania, ktorý je teraz taký vypuklý v USA. Tu absolventi rôznych pofidérných odborov vstupujú na trh práce s veľkými dlhmi a tie musia splácať bez ohľadu na to, či im škola dala niečo do života alebo nie.
Zapísať k odberu sa môžete tu:
Reálne aplikácie vo vzdelávaní
Kurzov, vzdelávacích kempov a dokonca celých vysokých škôl, ktoré využívajú ISA je už neúrekom. Najznámejšia je platforma Lambda School, vďaka ktorej sa môžete stať programátorom za 6 mesiacov intenzívneho tréningu cez internet. Tu sa vzdelávania podobá skôr na zamestnanie. Za počítač si študent sadá každý pracovný deň od ôsmej rána do piatej poobede a vyvíja skutočné aplikácie ako súčasť vývojárskeho tímu. Súčasťou vzdelania je aj kariérny koučing, nácvik pohovorov s profesionálnymi personalistami a vyjednávanie o mzde. Ak po absolvovaní kurzu nezačne absolvent zarábať viac ako 4170 USD mesačne, neplatí za toto všetko nič. Ak začne, platí 17 % zo svojej mzdy po dobu dvoch rokov, maximálne však 30 tisíc USD. Takýchto úspešných absolventov má momentálne platforma 74 %.
Európskou verziou je Strive School, ktorá rýchlo naberá na popularite hlavne v Nemecku. Využívajú ju aj študenti klasických vysokých škôl ako „doučovanie“ a pre trh práce relevantnú prax. Úspešní absolventi potom platia 10 % príjmu po dobu 4 rokov, maximálne 18 tisíc eur. Podobné vzdelávacie online kempy už existujú aj pre rozvojový svet. V Južnej Amerike a Afrike sa snaží presadiť Microverse. Vzhľadom na nízku mzdovú úroveň v týchto krajinách, je celý kurz automatizovaný, bez osobných inštruktorov. Ultimátnym cieľom platformy je využiť vzájomne sa učenie študentov – tí, čo sú v kurze pár mesiacov popredu, budú pomáhať začiatočníkom. Peer-to-Peer učenie.
Prehľad s krátkymi informáciami o 21 vzdelávacích kempoch, ktoré každý rok absolvujú desaťtisíce študentov nájdete TU.
Ale ISA nie je len pre IT kempy, ale aj regulérne univerzity. Napr. Univerzita Purdue cez ISA pomohla k vzdelaniu už 1 600 študentov a 400 z nich už vypláca dividendy. A nejde o hocijakú univerzitu, v rebríčku 1000 najlepších univerzít sveta sa nachádza na 70. mieste. Z pohľadu experimentovania s ISA je zaujímavé, že táto univerzita účtuje rôzne poplatky za rôzne odbory. Napríklad absolvent leteckého inžinierstva by mal platiť 3,36 % svojho príjmu počas 96 mesiacov, pričom absolvent učiteľského odboru Anglický jazyk by mal platiť 4,96 % zo svojho príjmu počas 116 mesiacov. Študovať slabšie platené odbory s nižším uplatnením je drahšie.
Okrem toho vzniká celý ekosystém s rôznymi spoločnosťami, ktoré sa sústreďujú na rôzne aspekty ISA. Napr. spoločnosť Edly hrá úlohu sprostredkovateľa, ktorý prepája vzdelávacie inštitúcie a investorov s voľným kapitálom. Úlohou platformy je manažovať cashflow medzi univerzitou, investorom a študentom. Podobne funguje v Južnej Amerike aj spoločnosť Lumni, ktorá vznikla už v roku 2002. Odvtedy dokázala „zalistovať na burze“ už viac ako 10 000 „akcií“ študentov.
Prečo až teraz a čo všetko ešte?
Vytvoriť dohodu o zdieľanom príjme nie je jednoduchá vec. V ekonomickom žargóne sú s ňou spojené značné transakčné náklady. V minulosti to ľudia riešili vertikálnou integráciou zamestnania a školy, teda cechovým systémom. Za vzdelanie sa škole neplatilo podielom na príjme z práce u následného zamestnávateľa, ale škola a zamestnávateľ bola jedna inštitúcia, kde si študent svoje vzdelanie odpracoval. V modernej spoločnosti s úzkou špecializáciou a širokou deľbou práce je takýto model menej populárny. Do zabudnutia mu určite dopomohla aj predstava, že vzdelávanie je ľudské právo, ktoré má byť bezplatné a poskytuje ho štát.
Dohoda o zdieľanom príjme prináša reinkarnáciu starého modelu. Tou životodarnou manou, ktorá znížila transakčné náklady a umožnila ľudom predávať podiel na svojej budúcnosti, je neprekvapivo internet. Vďaka internetu sa transakciám medze nekladú. Alebo určite menej, než sa kládli pred viac ako pol storočím, keď nobelista Milton Friedman opísal teoretické fungovanie ISA.
Kde všade dokáže možnosť predať podiel na svojej kariére pomôcť? Všade tam, kde je ľudský kapitál pod-investovaný, zlé alokovaný alebo dokonca nevyužívaný. Na Slovensku máme momentálne skoro 70 tisíc voľných pracovných miest. A zároveň 200 tisíc nezamestnaných, ktorí si hľadajú prácu. Nehovoriac o tých ďalších desaťtisícoch ľudí, ktorí to už vzdali a nie sú v štatistikách.
Zoberte si len vylúčenú komunitu Rómov. Nedokázali im pomôcť nespočetné programy, fondy a výzvy. Problém väčšiny bol, že financoval náklady, nie výsledky. Peniaze išli na preplatenie personálnych a materiálnych výdavkov. Nie na výsledok v podobe zapojenia Rómov do spoločenskej deľby práce. To, čo potrebujeme je, aby niekto dokázal kúpiť podiel na budúcnosti Rómov. A následne mohol zarábať na tom, že ich koučuje. Teda zlepší im základné zručnosti, pripraví pre trh práce a nájde im zamestnanie. A potom si zoberie časť z ich mzdy. Potrebujeme naškálovať a inštitucionalizovať vajdov. Príde vám to ako príliš malý potenciál zisku pre investorov? Štát môže strojnásobiť ich časť odmeny a tak ich motivovať.
Jednou z veľkých prekážok efektívneho alokovania ľudského kapitálu sú štátne hranice. Aj tu ISA pomáha. Ak ste imigrant bez dokladov a vzdelania v USA, nemáte nárok na dotované študentské pôžičky. Takýmto študentom začali univerzity ponúkať možnosť predať podiel na svojej kariére. Alebo ak už vzdelanie máte, ale žijete za hranicami, tak môžete využiť spoločnosť PassRight. Tá vyrieši všetku administratívu a regulácie spojené s imigrovaním do USA. Výmenou za 17 % zo mzdy úspešných imigrantov.
Niekedy nie sú problém štátne hranice, ale tie mentálne. Ľudia majú strach alebo nevedia zmeniť prácu. Takýmto pomáhajú platformy Placement alebo Pathrise. Ich biznisom nie je trénovať ľudí, aby vedeli robiť prácu, ale trénovať ľudí, aby si vedeli nájsť prácu. Zarábajú na tom, že ľudský kapitál je zle zamestnaný – v nesprávnych mestách, odvetviach a pozíciách.
Je toto téma budúcnosti?
Brať život ako start-up, podporovať investorov do ľudského kapitálu a sledovať predaj podielu na kariére sú extrémne zaujímavé veci, o ktorých sa dá písať ešte veľa. Ak vás táto téma zaujíma a chcete, aby som sa jej venoval aj nabudúce, dajte mi vedieť. Okrem slov je dobrá spätná väzba aj čítanosť. Zdieľate newsletter na sociálnych sieťach a dajte o ňom vedieť známym. Ďakujem
Tip na čítanie
Liberální Institut vydáva preklad knihy od môjho najobľúbenejšieho žijúceho ekonóma Bryana Caplana. Podporiť jej vydanie môžete cez crowdfunding TU. Kniha nesie názov Otevřené hranice: etika a ekonomie migrace.
Róbert Chovanculiak
Ak nechcete zmeškať žiadnu novinku zo sveta pokroku bez povolenia, môžete ma sledovať na sociálnych sieťach, kde pravidelne zverejňujem zaujímavosti:
Facebook / Instagram / Twitter / LinkedIn
Zapísať sa na odber newslettera môžete tu:
Podporiť vznik newslettera môžete tu:
PayPal: https://www.paypal.com/paypalme/robertchovanculiak
Bitcoin: bc1qmv2m3arx3hflee6zvddafzhwkfr78eqxmwkr3s
Ďakujem
Ani ma neprekvapilo, že Milton (bol,je) žid. Mrzí ma že pre pár zh.vadilcov zo semitského národa čo hútajú ako a z čoho ešte vytrieskať peniaze, tak súdia všetkých!! Tak toho Miltona napadne, nech človek sa doprovoľne predá za OTROKA. Rozhodne ten investor nebude chcieť peniaze späť, ak niekto vyštuduje za jeho peniaze a nebude sa mu dariť. 🤣🤣🤣. Ale kto sám ten systém podporí a robí z neho niečo “wau” a “ooo”, mal by sa zamyslieť čo v skutočnosti propaguje. Ale verím, že je dosť takých ľudí aj u nás, čo to budú hájiť, len aby z toho vytrieskali akýsi kapitál. Presne pre takých ľudí ako vy, sa roztvárajú nožnice príjmov v západnom svete a model kapitalizmu kde stredná trieda zaniká a 2% populácie vlastní 90% bohatstva skôr či neskôr zanikne. Viem že to bude krvavé, lebo bohatí urobia všetko, aby verejné financie a zdroje planéty privatizovali.
Chvala Bohu, že svet nieje len o ekonómii a trhovej efektivite, lebo keby prístup k odborom ktoré niesú tak ziskové (umenie, zdravotníctvo atď) ovplyvnil váš model, svet by bol asi menej krajším :-)