Ako digitálne veľkomesto pomôže kamenným dedinám #20

zdvojnásobiť svetové HDP; 200 rokov v jednej vete; vieme sa teleportovať; digitálne veľkomesto bez dna; irelevantné štátne hranice a múry

Ďakujem, že odoberáte newsletter Pokrok bez povolenia. 🌐

Ak ste nový čitateľ a chcete pravidelne dostávať novinky z digitálneho sveta, kliknite TU.

---

Veľkomesto ako zdroj bohatstva

Ekonomický výskum posledných 200 rokov sa dá v jednej vete zhrnúť asi takto: blahobyt spoločnosti je funkciou produktivity a tá je funkciou deľby práce, tá je funkciou šírky trhu a tá je funkciou fyzickej blízkosti. Rozmeňme si to na drobné.

Prvý ekonóm, ktorý sa stal slávnym svojou prácou na tejto vete je Adam Smith. Snáď všetci počuli o jeho príklade s továrňou na výrobu špendlíkov. Ak zamestnanci vyrábajú špendlíky osve, vyrobia ich za deň maximálne stovky. Ak sa však každý z nich sústredí len na jednu parciálnu činnosť (strihanie, ohýbanie drôtu, ostrenie atď.), tak ich spolu vyrobia desaťtisíce denne.

To, že deľba práce zvyšuje produktivitu je pomerne triviálne zistenie. A v skutočnosti nebolo tým hlavným príspevkom Adama Smitha k úvodnej vete. On upozornil na inú vec: táto deľba práce nie je obmedzená ani tak fyzickou možnosťou rozdeliť výrobu na rôzne kroky, ale predovšetkým šírkou trhu. Jednoducho povedané, deľba práce a s ňou rastúca produktivita sa v malej dedinke neuživí. Načo by boli jej obyvateľom desaťtisíce špendlíkov denne? Preto hlbšia deľba práce vyžaduje širší trh. Dedinka sa musí spojiť s okolitými dedinkami a rozrásť sa na mesto.

V Smithovom príklade sa dá pokračovať: jednotlivé úkony ľudí v továrni na špendlíky začnú postupne nahrádzať stroje. Na to potrebujete továreň na výrobu strojov do továrne na výrobu špendlíkov. Ďalšie prehĺbenie deľby práce a vyššia produktivita však znova vyžaduje rozšírenie trhu. Aby sa uživila továreň na výrobu strojov, musí sa z mesta stať veľkomesto. Urbanizácia ide ruka v ruke s rastom bohatstva.

Mimochodom, toto nepochopili súdruhovia z Československa, keď v každej dedinke budovali malé fabriky. Práca chodila za ľuďmi, namiesto toho, aby to bolo naopak a ľudia sa združovali vo veľkých mestách. 

Takže si to zhrňme: prečo sú ľudia vo veľkomestách bohatší ako tí v malých dedinkách? Lebo tam žije viac ľudí po kope, čo rozširuje trh, prehlbuje deľbu práce a zvyšuje produktivitu. Veľkomesto je jednoducho technológia na zvyšovanie fyzickej blízkosti medzi ľuďmi.

Ale nie je jediná. Túto blízkosť môžete zvýšiť tak, že zjednodušíte prepravu. Vynález štandardizovaného (lodného) kontajnera zblížil ľudí oveľa viac ako všetky štúdie ekonómov o výhodách medzinárodného obchodu. Vďaka štandardizovanému kontajneru mohlo vzniknúť v Číne mesto Datang, kde je vyrobená každá tretia ponožka natiahnutá na ľudskú nohu. To, že môžu miestni obyvatelia vyrábať ponožky pre 15 miliárd nôh, znamená, že dokážu byť extrémne špecializovaní a my vďaka tomu máme najdostupnejšie ponožky v histórii ľudstva.

Zapísať k odberu sa môžete tu:

Digitálne mesto nemá dno

Čo štandardizovaný kontajner urobil pre ponožky, to internet umožňuje urobiť pre veľkú časť zamestnaní. A čo internet umožnil urobiť, pandémia prinútila využívať. Minulý rok na jar začali stovky miliónov ľudí po celom svete pracovať na diaľku cez internet. Podľa rôznych odhadov v USA začalo z domu pracovať približne 40 % zamestnancov. Na Slovensku sa odhaduje, že potenciál pre prácu z domu má niečo okolo30 % zamestnancov. Koľko z nich začalo naozaj pracovať z domu je ťažké odhadnúť. Nech už sú presne čísla akékoľvek, ide určite o najväčší vynútený experiment s prácou z domu v histórii.

Ako tento experiment zmení spoločnosť? Časť firiem sa po pandémii vráti do zabehnutých koľají, ale časť pochopí, že práca z domu je pre nich výhodná. A v tom momente dostane v súčasnosti najrozšírenejšia sociálna technológia na zvyšovanie fyzickej blízkosti – veľkomestá – nového konkurenta. Z internetu sa pre mnoho zamestnancov stane de facto teleport. Budú môcť odrazu pracovať od hocikiaľ.

Internet je ultimátna technológia na rozširovanie trhu. Vďaka nemu už nemusíte žiť v meste, aby ste sa mohli plnohodnotne zapojiť do jeho hlbokej deľby práce. Odrazu sú všetci na planéte s pripojením k internetu súčasťou jedného digitálneho veľkomesta. Digitálneho veľkomesta, ktoré žije v cloude, kde dochádzanie za prácou nahradilo synchronizovanie Dropboxu, zasadaciu miestnosť Zoom, projektové porady Slack a administratívu celej firmy napríklad FLOWii.

Veľkou výhodou tohto digitálneho veľkomesta je, že v ňom nedochádza k zápcham. A tým zďaleka nemyslím len tie dopravné, ale aj ubytovacie a produkčné. Na jednej strane platí „viac hláv, viac rozumu“ ergo vyššia produktivita. Na druhej strane každá dodatočná hlava v meste so sebou prináša aj väčšie náklady. To sú tie dopravné zápchy a predražené nehnuteľnosti. Klasické mesto nie je nafukovacie. No a v určitom momente tieto dodatočné náklady zo zápchy prevýšia dodatočné výnosy z deľby práce. Toto pre digitálne veľkomesto neplatí. Tam každý dodatočný prisťahovalec prináša iba pozitíva vo forme vyššej produktivity bez toho, aby s ním prišli akékoľvek náklady. Digitálne mesto nemá dno.

Čo bude výsledkom sťahovania národov do digitálneho mesta? To, čo priniesla urbanizácia. Rozšíri sa trh, prehĺbi deľba práce, zvýši produktivita práce a nakoniec narastie blahobyt. V ľudskej reči: viac a kvalitnejších tovarov a služieb. Po lopate: vyššie reálne mzdy. To však nie je všetko. Keď pre nezanedbateľnú časť zamestnancov zanikne prepojenie medzi miestom výkonu práce a miestom bývania, prinesie to v dlhšom horizonte aj ďalšie sekundárne efekty.

Digitálne veľkomesto je dobrá správa pre kamenné dediny

Prečo by mal človek bývať v drahom centre veľkomiest, keď sa môže presťahovať ďalej do okolitých satelitov, alebo úplne na vidiek či dokonca do inej krajiny?

Prvým sekundárnym efektom je, že sa rozšíri geografická arbitráž. Ľudia budú pracovať tam, kde dostanú viac, ale žiť tam, kde ich to bude stáť menej. Peniaze však určite nie sú jediný faktor v rozhodovaní ľudí o mieste bydliska. Pre obyvateľov digitálneho mesta bude hrať v tomto rozhodovaní menšiu rolu dostupnosť práce a vyššiu rolu prítomnosť priateľov, rodiny, dobrého životného prostredia, prírody či kultúry. Vzniknú oblasti, ktoré sa špecializujú svojimi službami na ľudí pracujúcich z domu. V skutočnosti už také vznikajú. Napríklad Chorvátsko nedávno schválilo novú legislatívu zjednodušujúcu získanie víz pre občanov z krajín mimo EÚ, ktorí pracujú z domu. Rovnako tak spravili nedávno v Karibiku a Estónsku. A podobný proces sa rozbieha aj v Grécku a Južnej Afrike. Ľudia opúšťajú predražené veľkomestá v húfoch. V Kalifornii prebieha „tech-exodus“ programátorov a v New Yorku „fin-exodus“ finančníkov. No a v neposlednom rade tento trend potvrdzujú už aj ceny. Na online platforme Apartment List poklesli ceny nájmov v centrách veľkomiest dvojciferným tempom.

Tento trend prinesie tlak na vyrovnávanie všetkých možných nerovností. Poklesnú šialene vysoké ceny nehnuteľností vo veľkomestách a noví obyvatelia dovtedy zabudnutých oblastí so sebou prinesú vyššiu kúpnu silu, ktorá tam ako blahodarná manna pomôže rozpumpovať ekonomický život. Blahobyt generovaný veľkomestami sa tak začne prelievať aj do chudobnejších častí sveta. Ale nejde len o presúvanie ľudí von z veľkomiest. Následne nižšie ceny bývania vo veľkomestách na oplátku prilákajú nových ľudí, ktorí si tam predtým nemohli dovoliť žiť a pracovať. Čo sa dlhodobo označuje za jednu z hlavných bŕzd rastu produktivity a znižovania nerovností.

Internet môže pomôcť dokončiť to, čo globalizácia v posledných dekádach rozbehla. Od 80. rokov sa na celom svete vďaka medzinárodnému obchodu neustále zatvárajú nožnice medzi bohatým západom a rozvojovým východom. Sloboda pre tovary prekračovať hranice štátov vyzdvihla z absolútnej chudoby stovky miliónov ľudí. Napriek tomu títo ľudia boli a stále sú zaseknutí vo svojich krajinách. Najlepší výskum v oblasti migrácie hovorí, že svetové HDP by sa zdvojnásobilo, keby ľudom v sťahovaní sa za lepším životom nebránili štátne hranice a vysoké múry. Tieto sa vďaka internetu nevyparia, len sa pre mnohých stanú irelevantné. Pre časť ľudí z rozvojového sveta prinesie rozširovanie možnosti pracovať z domu v zásade podobné benefity, ktoré by priniesli otvorené hranice.

Tip na zlato a krypto

Kolega Juraj Karpiš vydal novú knihu. Asi netreba viac dodávať. Kniha sa volá Ako na zlato – praktický sprievodca sporením v zlate.

Ak preferujete digitálne zlato vo forme kryptomien, tak Peto Buggie z Cryptodiggers spustili nový projekt Parralla. Kúpiť si Bitcoin na Slovensku nebolo nikdy jednoduchšie.

Róbert Chovanculiak

Ak nechcete zmeškať žiadnu novinku zo sveta pokroku bez povolenia, môžete ma sledovať na sociálnych sieťach, kde pravidelne zverejňujem zaujímavosti:

Facebook / Instagram / Twitter / LinkedIn

Zapísať sa na odber newslettera môžete tu:

Podporiť vznik newslettera môžete tu:

PayPal: https://www.paypal.com/paypalme/robertchovanculiak

Bitcoin: bc1qmv2m3arx3hflee6zvddafzhwkfr78eqxmwkr3s

Ďakujem