Tento mesiac som mal možnosť zažiť intelektuálne dobrodružstvo. Pozvali ma do Kolégia Antona Neuwirtha, aby som porozprával niečo o svojom živote. Keďže viesť polhodinový monológ sám o sebe nepatrí medzi moje najobľúbenejšie formáty, rozhodol som sa oprášiť poznámky s „tipmi a trikmi“ do života, ktoré si vediem pre svoje deti na čas, keď dospejú. Jedným z tipov je zapisovať si zaujímavé myšlienky a poznatky, lebo človek rýchlo a ľahko zabúda. A pravda je taká, že veľkú časť tých poznámok som si už vôbec nepamätal. Tipy a triky fungujú!
Každopádne, najzaujímavejšia časť programu v kolégiu prišla po mojom vystúpení. Ľuďom, ktorí ma poznajú, bude stačiť, keď napíšem, že domov som prišiel okolo 23.00. Pre človeka, ktorý chodí spať so sliepkami, je to výkon a dôkaz, že to tam stálo za to. Študenti kolégia sú otvorení, zapálení a majú chuť riešiť myšlienky a fundamentálne otázky fungovania spoločnosti, nie konkrétnych ľudí a aktuálne taľafatky. Sú to moji ľudia. Keby som bol na vysokej škole alebo tesne po nej, určite by som si tento program vyskúšal aj na vlastnej koži.
Ak som to pochopil správne, kolégium stojí na troch pilieroch: intelektuálnom – čítanie klasických diel, komunitnom – spoločné žitie, a kresťanskom. Práve posledný aspekt môže niekoho odradiť. Ale nemal by. Téma viery môže byť v dnešnej dobe zaujímavá aj pre ateistov. Sám veľký Dawkins, jeden zo štyroch jazdcov apokalypsy nového ateizmu, nedávno vyhlásil, že sa cíti byť kultúrnym kresťanom. Všetci sme.
So študentmi kolégia sme sa v jednej diskusnej odbočke dostali k mojej teórii spovedania sa. Spoveď chápem ako spoločenskú technológiau, ktorá pomáha riešiť problémy a spory v komunite. Je to spôsob, ako zozbierať, koncentrovať a vyhodnotiť informácie, ktoré sú roztrúsené v hlavách ľudí. Vďaka spovedi sa vedomosti o lokálnych sporoch a prehreškoch dostávajú do centrálneho uzla – do uší farára. Ten ich následne môže použiť na to, aby svoju kázeň prispôsobil konkrétnym problémom miestnej komunity a pomohol ich zmierniť.
Otázkou je, ako ľudí motivovať, aby na spoveď chodili pravidelne. Ako odpoveď nestačí systém odmien a trestov v podobe neba a pekla. Tie sú pre bežného človeka zaťaženého každodennými povinnosťami pomerne vzdialené a abstraktné konštrukty, aj keď je úprimne veriacim kresťanom.
Podľa mňa oveľa lepšie funguje spoločenské nastavenie prijímania eucharistie. To je ten malý kúsok nekvaseného chleba - telo Kristovo, ktorý kňaz pred koncom omše vkladá veriacim do úst. K eucharistii však môžu pristupovať len vyspovedaní ľudia bez ťažkého hriechu. A zároveň sa eucharistia rozdáva verejne. Všetci veriaci v kostole vidia, kto išiel a kto nešiel na prijímanie. Teda aj to, kto chodí a kto nechodí na spoveď. Práve tento verejný aspekt prijímania eucharistie vytvára pravidelný spoločenský tlak. A ten je v ľudskej psychológii často silnejší motivátor, než si sami priznávame.
No a na tento môj divoký konštrukt prišla reč aj v Kolégiu. Študenti, z ktorých väčšina je úprimne veriaca, o ňom otvorene diskutovali. A dokonca ho spomenuli aj v liste, ktorý posielajú hosťom. Kolégium je priestor, kde sa dá slobodne diskutovať snáď o všetkom, preto ak hľadáte intelektuálne a komunitné dobrodružstvo, viac informácii nájdete TU.
Uvažujem nad tým, že z času na čas zaktualizujem a prepošlem niektorý starší newsletter, v ktorom som písal o vzdelávaní. Niektoré texty spred 5 - 6 rokov čítala len menšina z vás.
A teraz klasický prehľad toho, čo mi posledný mesiac udrelo do nosa.
Spoločnosť
S kolegom Jurajom Karpišom sme sa rozprávali o knihe O pôvode prosperity ale aj o tom, ako na lepší život.
V roku 1969 mali Venezuela a Nórsko približne rovnakú výšku HDP na obyvateľa. Bol to zároveň rok, keď sa v Nórsku objavili veľké náleziská ropy v Severnom mori.
Na začiatku 70. rokov sme tak mali dve podobne vyspelé krajiny s veľkými zásobami ropy. Dnes v jednej z nich žijú ľudia z pohľadu polovice 20. rokov ako milionári. Zatiaľ čo v druhej milióny ľudí hladujú.
Tento rozdiel nie je možné vysvetliť kvantitou atómov ropy na jeden hladný krk. Rozdiel je v kvalite užitočných bitov (normy, presvedčenia, viera), ktoré kolujú medzi hlavami ľudí. V kultúre.
Autori štúdie Do Market Reforms Cause Growth? (2026) skúmali, či protrhové reformy prinášajú ekonomický rast. Pri tom sa pozreli na veľké reformné epizódy naprieč krajinami. Nehodnotili teda jednu krajinu ani jednu konkrétnu reformu, ale širší súbor prípadov, keď krajiny výrazne zvýšili mieru ekonomickej slobody. Záverom je dobrá aj zlá správa.
Dobrá správa: protrhové reformy fungujú.
Krajiny, ktoré odstránili umelé deformácie, otvorili trhy, znížili regulácie a umožnili presun kapitálu a práce k produktívnejším firmám, dosiahli vyšší rast. Efekty sú podľa autorov dlhodobé, pretrvávajúce a ekonomicky významné.
Zlá správa: nefungujú v politicky relevantnom horizonte.
V prvých rokoch po reforme sa často nedeje nič viditeľné. Niekedy môže prísť dokonca krátkodobý náklad: presuny ľudí medzi sektormi, zatváranie neefektívnych firiem či dočasná neistota. Pozitívne efekty sa začínajú jasnejšie ukazovať až po pár rokoch.
To je jeden z dôvodov, prečo sa protrhové reformy presadzujú ťažko. Nie preto, že by nefungovali, ale preto, že ich náklady sú viditeľné hneď, zatiaľ čo výnosy prichádzajú až neskôr, v budúcnosti, kam už politici často nedovidia.
Graf: Zníženie nerovnosti príjmov pred zdanením a po zdanení
Dokázali sme to. Na Slovensku sme neustálym zvyšovaním zdaňovania najmä bohatších ľudí a plošným vyplácaním transferov všetkým výrazne znížili príjmové nerovnosti - najviac spomedzi krajín OECD.
Inými slovami, sme svetová špička v zmenšovaní rozdielov medzi prácou a plácou.
Otázkou zostáva, prečo by tu mali tí najšikovnejší zostať a kto tu potom bude tvoriť nové hodnoty.
Neviem, či ste si všimli, ale v Rusku prebieha v posledných týždňoch veľmi výrazná sopečná činnosť. Na mape máte naznačené, kde sa medzi 1. aprílom a 5. májom objavili rôzne erupcie, ktoré môžu ľudia sledovať priamo z okien. Ochromilo to množstvo prístavov, rafinérií, ropnej infraštruktúry a už na to musel reagovať aj pán Putin, ktorý sa medzitým presťahoval do bunkrov.
Nezabúdajte, že všetko ide podľa plánu. Akého plánu? Žiadny plán neexistuje.
Moskva 2026, Robert Fico hovorí Putinovi: „Pán prezident, história nás spája a ja odmietam prekrúcanie historických faktov.“
To povedal s vážnou tvárou v krajine, ktorej obyvatelia žijú v rozprávkovom svete, kde sa druhá svetová vojna začala v roku 1941 a nazývajú ju „Veľká vlastenecká vojna“.
Zo života
Dávnejšie som si poznačil, ako sa ma dcéra (6 r.) opýtala:
„Načo sa v škole učíme slovenčinu, keď sme zo Slovenska?“
Pred pár rokmi som dokázal aspoň čiastočne dať odpoveď (gramatika, rôzne formy písomného styku). Dnes, v dobe AI, je to už oveľa ťažšie a stojí to za diskusiu.
Hlavne keď si uvedomíte, že obsah a forma vyučby predmetu slovenský jazyk a literatúra sa výrazne nezmenili počas toho, ako sa objavili počítače, MS Word, mobilné telefóny, internet či sociálne siete. Odborníci sa preto medzi rokmi 2020 až 2023 rozhodli prepísať štátne kurikulum, a keď to dokončili, prišla AI a LLM modely.
To je problém kreacionistického prístupu k obsahu vzdelávania z centra. #zamrznutaevolucia
Pronatalistická propaganda. Syn, 6 rokov.
Róbert Chovanculiak, INESS
Podporiť newsletter cez LN môžete tu:
Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.