1/12 2026 Resumé mesiaca január

Hrajte sa s legom

Na Slovensku celé dekády vedieme vojnu proti memorovaniu. Memorovanie je považované za prežitok, brzdu tvorivosti a symbol zastaraného školstva. Každý minister školstva sľubuje, že už-už ho porazí. Aj ten súčasný ukazuje prstom a tvrdí, že nová reforma „nahrádza memorovanie praktickými zručnosťami a rozvojom schopností riešiť problémy“.

Stále častejšie sa stretávam s textami, ktoré upozorňujú na riziká unáhleného zavrhnutia memorovania. Naposledy to bol odborný článok The Memory Paradox: Why Our Brains Need Knowledge in an Age of AI (Paradox pamäti: Prečo naše mozgy potrebujú vedomosti v dobe umelej inteligencie). Autori v ňom ukazujú, že kognitívni psychológovia aj neurovedci dospeli nezávisle od seba k veľmi podobným záverom o úlohe vedomostí pri myslení. Ich hlavné posolstvo je jednoduché: memorovanie – v zmysle presunu vedomostí do dlhodobej pamäti – je pre myslenie kľúčové.

Samozrejme, nie je memorovanie ako memorovanie. Dá sa to robiť hlúpo aj šikovne. A záleží aj od toho, čo sa žiaci učia – či sú to definície slabikotvorných spoluhlások a polpriamok alebo niečo relevantnejšie pre život v 21. storočí. No podľa tohto výskumu určite nie je správne robiť z učenia sa vedomostí naspamäť úhlavného nepriateľa vzdelávania a na tlačových konferenciách pravidelne opakovať, ako s ním tentoraz zatočíme.

LEGO

Moje poučenie je takéto: pamäť si netreba predstavovať ako pasívny sklad faktov, ktorého služby môžeme v dobe internetu a AI jednoducho nahradiť outsourcovaním na externých dodávateľov. Pamäť je skôr ako lego kocky. Je to materiál, ktorého skladaním vzniká naše myslenie – z lego kociek si budujeme niečo, čo sa volá mentálne schémy. Zároveň je to nástroj na interpretáciu a porozumenie novým veciam - lego kocky majú výstupky a dierky, ktoré umožňujú zacvaknúť ďalšie nové kocky. Ak nemáte v pamäti dostatok „lega“, nedokážete sa ani dobre učiť nové veci. Jednoducho ich nemáte na čo prichytiť.

Z toho napríklad vyplýva, že memorovanie izolovaných faktov nedáva veľký zmysel. Také lego kocky visia vo vzduchoprázdne a rýchlo sa stratia – zabudneme všetko. Pri memorovaní je vždy potrebné prepájať nové poznatky s už existujúcimi „lego stavbami“, teda s tým, čo už vieme. Aj táto metafora s legom funguje len vďaka tomu, že máte v dlhodobej pamäti uložené, čo je to lego. Bez tejto vedomosti by sme si veľmi nerozumeli a vy by ste rýchlo zabudli, o čom píšem. A to aj napriek tomu, že by ste si informácie o legu mohli vygoogliť alebo vygenerovať pomocou AI.

Lego metaforu možno rozvíjať ďalej. Jedno z najdôležitejších delení v kognitívnych vedách je delenie na dlhodobú a pracovnú pamäť. Výhodou dlhodobej pamäti je, že nemá výrazné obsahové obmedzenia – je to veľká hala s legom, v ktorej môžete skladať bez limitov. Nevýhodou je, že dostať do nej nový materiál trvá dlho a vyžaduje námahu. Pracovná pamäť je naopak silno limitovaná. Pri vedomom premýšľaní dokážeme pracovať len s malým množstvom informácií a len krátky čas. Je to ako ruka, do ktorej chytíte len pár lego kociek – viac sa vám nezmestí. Ale zasa ich môžete chytiť relatívne rýchlo a jednoducho a môžete s nimi ľahko manipulovať. To je výhoda pracovnej pamäte.

Trik učenia spočíva v tom, že sa snažíte z izolovaných kociek postupne poskladať veľkú a pevnú stavbu – budujete mentálne schémy v dlhodobej pamäti. Vďaka tomu dokážete „udržať v rukách“ oveľa viac kociek naraz a aktívne s nimi pracovať. Každý, kto niekedy staval z lega, vie, že nespojených kociek udrží v ruke len pár. Keď ich však prepojí do nejakej stavby, dokáže udržať rádovo viac. To otvára nové možnosti kreativity a kritického myslenia pre vašu inak limitovanú pracovnú pamäť.

Text, ktorý čítate, je sám o sebe príkladom tohto javu. Poznatky a prirovnania som mohol vytvoriť len vďaka tomu, že som sa dlhodobo, kúsok po kúsku, bolestivo a pravidelne učil niečo o mechanike učenia sa. „Kreatívny“ môžem byť len vďaka predchádzajúcemu memorovaniu. Tento text vznikol ako „aha moment“ pri behu v lese po prečítaní spomínanej štúdie The Memory Paradox. Bez stoviek hodín predchádzajúceho štúdia, by to však nebolo možné. Nemal by som materiál, z ktorého by sa dalo stavať, ani schémy, na ktoré by som nové poznatky napojil. Nemal by som lego.

Reklama

Kniha O pôvode prosperity sa vypredala ešte pred Vianocami. Kto ju nestihol kúpiť, môže si spraviť druhé malé Vianoce vo februári. Už dva týždne je opäť dostupná v kníhkupectvách a medzitým sa prebojovala medzi desať najpredávanejších kníh. Za to vám, čitateľom, veľmi pekne ďakujem.

O knihe som sa rozprával s Vladom Zlatošom TU.

A teraz tradičný prehľad toho, čo mi udrelo do nosa minulý mesiac.

Spoločnosť

Archimedes vraj povedal: „Dajte mi pevný bod a pohnem zemou.“ V skutočnosti mal radšej chcieť dostatočný počet vodných priehrad.

V posledných dvoch storočiach ľudia zachytili v priehradách toľko vody, že to mierne posunulo zemské póly. Podľa nedávneho výskumu: „Výstavba takmer 7 000 priehrad v rokoch 1835 až 2011 posunula póly celkovo približne o jeden meter a spôsobila pokles globálnej hladiny morí o 21 milimetrov.“

Zdroj: True Polar Wander Driven by Artificial Water Impoundment: 1835–2011 (2025)

Graf: modrá krivka znázorňuje mieru vrážd a červená HDP na obyvateľa vo Veľkej Británii.

Miera vrážd dosiahla nízke úrovne už v 18. storočí, čo ukazuje, že
1. zmena kultúry predchádzala priemyselnej revolúcii a rastu blahobytu,
2. chudoba sama o sebe automaticky nevedie k vysokej miere kriminality.

Využívam samoobslužné pokladne, lebo vidím, že ľudia často platia za prácu pokladníčky dlhším čakaním v rade.
Ja si radšej kúpim kratší čas v rade vlastnoručným naskenovaním tovaru.
Ale ako hovoria ekonómovia:
„De gustibus non est disputandum.“

Graf: komulatívna miera plodnosti podľa roku narodenia ženy na Slovensku

Vo veku 29 rokov mala žena narodená na Slovensku v roku 1935 v priemere 2 detí. V roku 1960 mala 1,8 detí a dnes má 29 ročná žena v priemere menej ako 0,7 detí.

Školstvo

Vo vzdelávacích kruhoch je populárny citát Johna Medinu:

„Ak by ste chceli vytvoriť vzdelávacie prostredie, ktoré by bolo v priamom protiklade s tým, ako funguje mozog, pravdepodobne by ste navrhli niečo ako školskú triedu.“

Ako laikovi v pedagogike mi to dáva zmysel a súhlasím s tým. Ako ekonóm však dodávam:

„Ak by ste chceli vytvoriť inštitucionálne prostredie, ktoré by bolo v priamom protiklade s tým, ako fungujú inovácie, pravdepodobne by ste navrhli niečo ako verejné školstvo.“

Dôvody, prečo má verejné školstvo problémy inovovať, som popísal v staršom texte TU.

---

Rozdiel medzi Fínskom a Slovenskom vo vzdelávaní učiteľov:

Fínsko: počet obyvateľov: 5,6 mil., počet maturantov: 30 tisíc, počet prihlášok na pedagogické fakulty: 6 000. Počet prijatých uchádzačov: 600. Zoberú 10 % najlepších.

Slovensko: počet obyvateľov: 5,4 mil., počet maturantov: 40 tisíc, počet prihlášok na pedagogické fakulty: 5 500. Počet prijatých uchádzačov: 3 600. Zoberú 65 %.

Pre tých, ktorí vidia zdroj rozdielnej prestíže učiteľov vo finančnom ohodnotení: Priemerná mzda vo Fínsku je približne 4 000 eur. Priemerná mzda učiteľa je 4 000 – 5 000 eur mesačne. To je približne podobný podiel ako u nás.

Slovensko prehráva boj o najvzácnejší zdroj na planéte.

Graf: migračné saldo vysokoškolských študentov

Tento graf zachytáva jeden z najvážnejších problémov Slovenska. Sme jedinou krajinou spomedzi štátov V4 a Rakúska, ktorá má dlhodobo negatívne migračné saldo študentov. To znamená, že zo Slovenska každoročne odchádza viac kvalitného ľudského kapitálu, než k nám prichádza.

Ekonómovia pritom už dnes vedia, že ľudský kapitál je tým najdôležitejším kapitálom – bez neho nie je možný dlhodobý ekonomický rast ani zvyšovanie blahobytu.

Tento problém je o to vážnejší, že späť sa po ukončení štúdia vracia len približne 40 % študentov. Negatívny obraz v posledných rokoch mierne zmierňuje príchod zahraničných študentov, najmä z Ukrajiny.

Zdroj: Správa o produktivite a konkurencieschopnosti Slovenska 2024

Globálny trh s talentom, alebo ako ľudia hlasujú nohami

Kvadrant 1 tvoria krajiny, z ktorých ľudia vo veľkom odchádzajú, no len málo ľudí do nich prichádza. Ide o čistých exportérov ľudského kapitálu.

Kvadrant 3 tvoria krajiny, do ktorých prichádza veľa ľudí, no len málo z nich odchádza. Ide o čistých importérov ľudského kapitálu.

Zdroj: The IMD World Talent Ranking

Sú len dve možnosti a obe sú zlé:
1) Buď deti naozaj potrebujú pokoj od školy, lebo ich vzdelávanie vyčerpáva, ubíja a potrebujú regenerovať. V tom prípade však určite nepomôže jeden deň a máme väčší problém, ktorý by sme asi mali riešiť.
2) Alebo je toto zapínanie a vypínanie „polročných prázdnin“ len ukážkou toho, ako si politici nedokážu sedieť na rukách a neustále majú pocit, že z centra musia mikromanažovať život pre 800-tisíc ľudí v školách. A ešte si z toho musia robiť marketing.
#monokultura #zamrznuteskoly #domestikacia

Ak sa vám niekedy diskusie o tom, „ako AI ovplyvní vzdelávanie“, zdajú zmätočné, je to často z dôvodu, že ľudia, ktorí spolu diskutujú, v skutočnosti hovoria o troch rôznych veciach.

Jeden hovorí o tom, „ako AI môže zmeniť vzdelávanie“ vďaka tomu, že ide o dokonalý nástroj tutoringu a motivovaným žiakom umožní jednoduchšie a efektívnejšie naučiť sa čokoľvek chcú. A preto AI spraví vzdelávanie ľahším.

Druhý hovorí o tom, „ako AI aktuálne mení vzdelávanie“ vďaka tomu, že ide o dokonalý nástroj podvádzania a uľahčovania si štúdia na školách. A preto AI spraví vzdelávanie ťažším.

Tretí hovorí o tom, „ako by AI malo zmeniť vzdelávanie“, pretože umelá inteligencia prinesie zmeny v zamestnaniach aj celej spoločnosti. To znamená, že ľudia budú potrebovať iné vedomosti a zručnosti, než potrebujú dnes. A preto AI spraví dnešné vzdelávanie irelevantným.

AI tak robí vzdelávanie ľahším, ťažším alebo irelevantným zároveň.

Rozvrh na nemeckej základnej škole pre 13-ročné dievčatá v roku 1939.
Zdroj: Ako vychovať nacistu.

Systematický prehľad a metaanalýza (2024): výhody pobytu v prírode pre kognitívne funkcie u detí a dospievajúcich.

Výsledky 34 experimentov: po chôdzi, hraní a učení v parkoch, lesoch alebo pri vode vykazujú deti a tínedžeri mierne zlepšenú pozornosť a exekutívne funkcie.

Nie je pobyt vonku ako pobyt vonku. Zelená je dobrá.

Zdroj: Benefits of nature exposure on cognitive functioning in children and adolescents: A systematic review and meta-analysis

Zo života

Zuzka (2 r.): “Aha, medveďove chlpy.”
#emilych #zuzkach

Róbert Chovanculiak, INESS

Podporiť newsletter cez LN môžete tu:

Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.