Čítate newsletter Pokrok bez povolenia. Pôvodne bol o tom, ako internet konkuruje politikom. Teraz je o tom, ako rozmraziť evolúciu vo vzdelávaní. Pridajte sa k 2600 odberateľom, staňte sa podporovateľom, alebo newsletter zdieľajte vo svojich kruhoch. Ďakujem.
V septembri dosiahol obsah plochy politických billboardov okolo ciest svoj vrchol. V prípade, že parlamentné voľby nedopadli podľa vášho gusta a nechápete, ako veľká časť ľudí môže voliť stranu XYZ, mám pre vás novú štúdiu.
Ak ste niekedy čítali popularizačné knihy o ľudskom myslení a skresleniach, pravdepodobne ste narazili na nasledujúcu testovaciu otázku:
Pálka a loptička stoja spolu 110 eur.
Pálka stojí o 100 eur viac ako loptička.
Koľko stojí loptička? ____ eur.
Táto otázka testuje, či sa necháte unášať intuíciou (10 eur), alebo sa zamyslíte, a prídete na správnu odpoveď (5 eur). Háčik je v slovnom spojení „stojí o 100 eur VIAC ako“. Táto podmienka je splnená pri cenách 105 eur a 5 eur. Nie pri 100 eur a 10 eur. Tento test sa objavil aj v známej knihe nobelistu Kahnemana: Myslenie rýchle a pomalé. Záverom je, že drvivá väčšina ľudí sa necháva unášať intuíciou.
V novembri vyjde nová prehľadová štúdia The formation and revision of intuitions, ktorá sa pokúša odhaliť, čo sú determinanty nesprávnej intuície a ako ľudí naviesť k rozmýšľaniu alebo aspoň k správnej odpovedi. V jeden z verzií otázky naformulovali výskumníci úlohu nasledovne:
Pálka a loptička stoja spolu 110 eur.
Pálka stojí o 100 eur viac ako loptička.
Koľko stojí loptička?
Skôr ako odpoviete, zvážte, či by odpoveď nemohla byť 5 eur.
Vaša odpoveď: _____ eur.
Asi neprekvapí, že nápoveda pomohla. Podiel správnych odpovedí sa viac ako zdvojnásobil. Čo však prekvapí je, že správne odpovedalo stále len 31 % ľudí. Pri hľadaní najlepšieho spôsobu ako poradiť ľudom, sa autori dostali až po nasledujúcu formuláciu:
Pálka a loptička stoja spolu 110 eur.
Pálka stojí o 100 eur viac ako loptička.
Koľko stojí loptička?
Odpoveď je 5 eur.
Do prázdneho políčka nižšie napíšte číslo 5.
Vaša odpoveď: _____ eur.
Dobrá správa je, že v tejto verzii sa ľudom darilo najlepšie. Väčšina odpovedala správne. Avšak stále sa našla približne štvrtina ľudí, ktorým to nepomohlo. Odpovedali nesprávne, aj keď mali správnu odpoveď pod nosom. Interpretácií sa ponúka viacero. Možno výskumníkom neuverili, že im ponúkajú správnu odpoveď, možno v tom videli nejakú konšpiráciu, alebo jednoducho nemajú dostatočnú kognitívnu kapacitu, ktorá by im umožňovala prekonať nutkanie napísať intuitívne správnu odpoveď.
Autori v závere štúdie píšu: „pozoruhodná odolnosť týchto chýb vykresľuje oveľa pesimistickejší obraz o ľudskom uvažovaní, než sme boli pôvodne ochotní akceptovať.“ V podobných výskumoch zvykli deliť ľudí na intuitívnych a premýšľavých (systém 1 a 2). Podľa tohto nového výskumu sa skupina intuitívnych sa ešte delí na dve ďalšie skupiny. Neopatrných (careless), ktorých je možné naviesť na správnu odpoveď rôznymi nápovedami, a beznádejných (hopeless), ktorým nie je rady, a teda ani pomoci. Podľa posledného výskumu je ich podiel 23 %. Výsledok parlamentných volieb sa celkom trafil.
Ekonomický base camp otvára prihlasovanie do 2. ročníka!
V INESS organizujeme 26. – 29. októbra pre mladých ľudí 4-dňový ekonomický seminár. Vystúpia tam naši analytici Juraj Karpiš, Radovan Ďurana, Martin Vlachynský vrátane mňa. Ak vás zaujímajú témy ako prežiť infláciu, koľko peňazí dlžíme v mene štátu a ako možno ekonómiu využiť v prospech lepšie fungujúceho zdravotníctva, tak sa prihláste TU.
Ak vás tieto témy nezaujímajú alebo nemáte čas, tak rozpošlite tento odkaz vaším známym. Radi ich u nás privítame. Okrem toho piatim šikovným študentom vieme poskytnúť zľavu z účastníckeho poplatku vo výške 60 eur. Stačí, ak svedomite vyplnia prihlášku a zaškrtnú v nej záujem o štipendium. Base camp s ubytovaním na 4 dni v peknom hoteli, vrátane plnej penzie a programu ich tak vyjde výhodných 99 eur.
Spoločnosť
Nová štúdia modelujúca vplyv degrowthu na spoločnosť do roku 2100. Výsledok: desiatky miliónov ľudí mrtvých navyše a miliardy ľudí odsúdených do extrémnej chudoby. Ono nakoniec žiadne prekvapenie. Celkom to zapadá do track recordu socialistov 20. storočia.
Nízky ekonomický rast vzbudzuje v ľuďoch kmeňovú mentalitu "viac pre teba znamená menej pre mňa" a človek človeku je vlkom. Inými slovami degrowth = decivilizácia. Graf ukazuje vzťah medzi rastom HDP počas mladosti ľudí a ich presvedčením, že spolupráca je hra s nulovým súčtom.
Školstvo
A kto sa bude učiť doma, dostane poza uši!
Zdroj: Volebný program strany SMER - SSD
Podiel žiakov v ročníku na strednej škole, ktorí majú vodičský preukaz, niekedy vyskúšali alkohol, boli na rande a ktorí mali platenú brigádu.
Ako hovorí klasik: Predlžovanie neoténie ďaleko za začiatok reprodukčného veku je typickým znakom domestikácie.
Články mesiaca
Komentár pre Denník N: Volebné programy v školstve: žiadna výhra, len povinná jazda
Nerobme si ilúzie. Volebné programy politických strán nerozhodujú o volebných výsledkoch. Ale vedia čo to napovedať o schopnostiach a ochote zvolených zástupcov prinášať riešenia. Volebné programy aspoň čiastočne odzrkadľujú to, aké nápady a nástroje si politici nabalili do svojej brašne. Čo majú nachystané na vládnutie. No a v prípade školstva sú brašne preplnené balastom.
Volebné programy väčšiny strán vyzerajú, ako by ich jedna AI písala. Sršia neúnavným opisovaním a vymenovávaním toho, ako by malo dobré školstvo vyzerať. Politické strany sa zhodujú, že chcú kvalitné, inkluzívne, digitálne, pre 21. storočie aktuálne školstvo, v ktorom budú pracovať spokojní a schopní učitelia, ktorí nebudú učiť žiakov memorovaním, ale aktívnou formou ich naučia kriticky myslieť, spolupracovať a byť kreatívni. Toto všetko chcú strany dosiahnuť slovesami ako „podporíme, skvalitníme, zabezpečíme, sprístupníme, dosiahneme, posliníme, vybudujeme, presadíme“ a podobne.
Schematicky vyzerá veľká časť programov nasledovne:
1) Budeme robiť veci s dobrým úmyslom.
2) Niečo sa stane.
3) Výsledkom bude kvalitné školstvo.
….
Inšpirácií na riešenie je vo svete viacero. Niektoré krajiny vytvorili špeciálny typ škôl s vysokou mierou autonómie a kontrolujú, či dosahujú základné výsledky. Napríklad v Holandsku takto funguje celé školstvo. Školy a školské rady tú majú najväčšiu autonómiu zo všetkých krajín OECD, neexistuje tam jednotné štátne kurikulum. Čo však majú je efektívna školská inšpekcia, ktorá sa zameriava na rizikové školy, ktorých žiaci dosahujú veľmi zlé výsledky. V Holandsku tak školstvo funguje na princípe dôveruj, ale preveruj. Na Slovensku na to ideme opačne. Tu sa štát stará do všetkých škôl a úplne zabúda na tie najhoršie. Konkrétne máme 50 škôl s 20 tisíc žiakmi, ktorí sa za 9 rokov nenaučia poriadne čítať, písať ani počítať. Na väčšine z nich nebola Štátna školská inšpekcia za posledných desať rokov ani raz.
Zo života
Róbert Chovanculiak, INESS
Budem rád, ak tento newsletter zazdieľate vaším priateľom aj nepriateľom. Substack spustil novú službu a vďaka nej môžete získať odmeny za odporúčanie.
Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.
Ak nechcete zmeškať žiadnu novinku zo sveta pokroku bez povolenia, môžete ma sledovať na sociálnych sieťach:
Až šokujúce, ako tých 23% pasuje na výsledok volieb. 🤔