Čítate newsletter Pokrok bez povolenia. Pôvodne bol o tom, ako internet konkuruje politikom. Teraz je o tom, ako rozmraziť evolúciu vo vzdelávaní. Pridajte sa k 3100 odberateľom, staňte sa podporovateľom, alebo newsletter zdieľajte vo svojich kruhoch. Ďakujem.
Zvykne sa hovoriť, že prejsť ťažkými životnými situáciami človeka zocelí. Čo ťa nezabije, to ťa posilní. Táto interpretácia vychádza z predpokladu „post hoc ergo propter hoc“ - „potom, teda preto“. Z časovej následnosti udalostí (koincidencia) sa usudzuje existencia príčinného vzťahu (kauzalita).
Existuje však aj druhá interpretácia. Selekcia. Ľudia, ktorí prešli ťažkými životnými situáciami sú iný typ ľudí, než väčšina populácie. Možno sú to ľudia, ktorí vyhľadávajú nebezpečné situácie. Z dôvodu, že sú zocelení a odolní. Alebo sa stalo to, že tí, ktorí tieto vlastnosti postrádajú a dostali sa do ťažkých situácií ich nezvládli. Už nie sú. Prežili len tí odolní, ktorých to, čo ich nezabilo, neposilnilo, ale preliezli selekčným sitom.
Jedno pozorovanie – ľudia ošľahaní ťažkými životnými situáciami sú odolnejší - sa dá vysvetliť dvoma úplne rozdielnymi interpretáciami. Ktorá z nich častejšie vysvetľuje to, čo vidíme okolo seba? To sa líši od prípadu k prípadu. Napríklad v prípade preživších holokaustu sa zdá, že to bude skôr tá druhá interpretácia. Dožívajú sa vyššieho veku kvôli ich charakteristikám, ktoré im pomohli prežiť pekelné podmienky druhej svetovej vojny.
Prečo o tom píšem? Lebo ľudia zvyknú zabudnúť, že existujú tieto dve vysvetlenia jedného pozorovania, keď príde na rad školstvo. Konkrétne vysoké školstvo. Tu je očividné, že ľudia, ktorí si začali písať titul pred meno, majú lepšie kognitívne zručnosti, vyššie príjmy, nižšiu nezamestnanosť a dokonca sa aj viac dožívajú. A automaticky to spájame s kauzálnym vysvetlením. Univerzity vybavujú študentov zručnosťami a vedomosťami - posiľňujú ich. V ekonomickom žargóne sa toto vysvetlenie nazývať teória zvyšovania ľudského kapitálu.
Lenže existuje aj druhé vysvetlenie. Podľa neho je za lepšími výsledkami absolventov vysokých škôl selekcia. Vysoké školy nefungujú ako trúba, kde sa pečú kvalitnejší ľudia, ale ako sito, kde sa oddeľuje zrno od pliev. Ľudia, ktorí si začali písať titul pred menom majú vyššie príjmy a zručnosti, ale to len preto, že prešli sitom prihlášok, skúšok a štátnic. V ekonomických kruhoch sa toto vysvetlenie nazýva teória signalizovania. Vysoké školy nezvyšujú ľudský kapitál, ale dávajú pečiatku na čelo, ktorou certifikujú, že ich absolvent je snaživý, zodpovedný človek s dostatočnými kognitívnymi schopnosťami.
Ktoré vysvetlenie platí pre naše vysoké školy? Asi záleží - aký odbor a aká škola. Môj obľúbený ekonóm Bryan Caplan v knihe The Case against Education: Why the Education System Is a Waste of Time and Money tvrdí, že v priemere až 80 % pridanej hodnoty amerických vysokých škôl je práve signalizačný benefit. Na obranu svojho odhadu ponúka mnohé empirické dôkazy. Asi najsilnejší je tzv. efekt „poslednej skúšky“.
Predstavte si, že idete na obhajobu svojej diplomovej práce. Keď prechádzate cez cestu, zrazí vás auto a zmeškáte obhajobu. Druhú možnosť dostanete až niekedy o rok. Ako to ovplyvní váš kariérny život? Podľa teórie ľudského kapitálu nemáte problém. Absolvovali ste skoro celé štúdium, ste nabitý ľudským kapitálom a môžete ísť do práce. Asi cítite, že to také jednoduché nebude.
A tieto pocity potvrdzujú aj tvrdé dáta. Vďaka študentom, ktorí nedokončili vysokú školu, vieme, že štyri roky vzdelania bez absolvovania štátnic zvýšia príjem ľudí o 10 - 20 %. Akonáhle však spravia aj ten posledný krok a dostanú pečiatku s titulom na čelo, poskočí ich príjem o dodatočných 80 %. Buď si školy odovzdanie tých najdôležitejších vedomostí nechávajú na posledné týždne, alebo hrá signalizačná teória významnú rolu.
Ak neveríte Caplanovi ani dátam, spýtajte sa sami seba. Chceli by ste mať diplom alebo vedomosti z Harvardu? Na tri sekundy sa nad tým zamyslite.
/Priestor na zamyslenie/
/Priestor na zamyslenie/
/Priestor na zamyslenie/
Je ťažké sa rozhodnúť, že? Už len to naznačuje, že sa tu deje čosi zvláštne. Keby ste stroskotali na ostrove a ja by som sa vás spýtal, či chcete vedomosti kurzu prežitia v prírode alebo diplom o absolvovaní takéhoto kurzu, tak nezaváhate. V tomto prípade by dokonalo pasovala teória ľudského kapitálu. V prípade diplomu z Harvardu to však nie je také jednoznačné. Diplom je príliš lákavý a koniec koncov, tie vedomosti z Harvardu sú už dnes ľahko dostupné na internete a v knihách. Stačí chcieť.
Ak je pravda, že veľkú časť pridanej hodnoty vysokých škôl na trhu práce vysvetľuje teória signalizácie, tak máme problém. Absolvovať vysokú školu môže byť dobrá investícia z pohľadu jednotlivca, ale z pohľadu spoločnosti ide o čisté plytvanie. Je to ako keď sa niekto postaví v divadle, aby lepšie videl. On uvidí lepšie, ale ostatní horšie. A keď sa postavia všetci, tak budú vidieť rovnako zle ako predtým, len ich navyše budú bolieť nohy. V prípade školstva sú tou bolesťou nôh preinvestované stovky miliónov eur na rozdávanie pečiatok na čelo. Nezvyšujeme takto ľudský kapitál, len zvyšujeme latku, ktorú musia preskočiť mladí ľudia, aby si ich všimli zamestnávatelia. Môj dedo potreboval dokončiť strednú školu, môj otec získať maturitu, ja vysokoškolský titul. Budú musieť ísť moje deti na PhD.?
K vysokému školstvu na Slovensku som napísal tento mesiac dva texty:
Pretitulované Slovensko. Pyrrhovo víťazstvo vysokého školstva (05.08.2024, Pravda)
Neexistuje veľa ukazovateľov, v ktorých by sa slovenské školstvo mohlo pochváliť, že dosiahlo ciele, ku ktorým sa zaviazalo. Jedným takýmto ukazovateľom je podiel absolventov vysokých škôl medzi mladými ľuďmi. Keď sme vstupovali do EÚ, dosahoval tento podiel 14 %. Minulý rok sa dostal na 40 %, čo zodpovedá cieľu, ktorý sme si kedysi dávno ambiciózne nastavili. To je tesne za priemerom EÚ (43 %) a predbehli sme napríklad Česko s konzervatívnejším cieľom (33,7 %) a Maďarsko (29,4 %). Za tento výsledok vďačíme hlavne ženám. Medzi mladými ženami má už skoro polovica vysokoškolský titul.
Vysokým školám nechýbajú peniaze, ale reformy (03.08.2024, HNonline)
Slovensko dáva na terciárne vzdelávanie (okrem vedy a výskumu) 0,79 % HDP. Priemer EÚ je 0,86 %. Z tohto pohľadu sme mierne pod priemerom, ale tento ukazovateľ neberie do úvahy výstupovú stránku - koľko vysoké školstvo vzdeláva študentov. To významne skresľuje porovnanie.
Napríklad, na prvý pohľad sa môže zdať, že Luxembursko investuje do vysokých škôl málo zdrojov (0,3 % HDP), zatiaľ čo Francúzsko veľa (1,14 % HDP). Aby sme však mohli skutočne porovnať výdavky týchto krajín, musíme okrem podielu HDP zohľadniť aj to, aký podiel obyvateľstva danej krajiny študuje na vysokých školách. Napríklad v spomínanom Luxembursku študuje len 1,2 % obyvateľov, zatiaľ čo vo Francúzsku 4,2 %.
Ak pri porovnaní zohľadníme tento faktor - koľko musí krajina zaplatiť zo svojho HDP, aby poskytla vzdelanie jednému percentu obyvateľov v krajine - dopadne v ňom výborne napríklad Fínsko. To dáva o trochu vyšší podiel HDP (0,89 %) na vysoké školstvo ako Slovensko, ale na vysoké školy tam chodí dvakrát viac študentov pri rovnakom počte obyvateľov, ako máme my. Premiantmi v tomto porovnaní sú taktiež Gréci, ktorí platia za vysoké školstvo 0,56 % HDP a študuje tam 8 % populácie. Naopak, na druhej strane porovnania skončilo Slovensko, kde platíme za vysoké školstvo 0,79 % HDP, ale študuje u nás len 2,5 % populácie.
Spoločnosť
Toto je graf mesiaca. Ekonomicky príbeh Európy za posledných 70 rokov. Dá sa na to pozerať dlho.
Je tam vidieť, prečo Francúzi tak protestujú. Taliani už asi hodili flintu do piesku. Príbeh Litvy a Poľska je užasni. Grécko je varovný prst, ako to môže dopadnúť, keď dlhodobo volíte totálnych populistov.
Škoda, že tam nie je Srbsko, Bielorusko alebo Ukrajina, aby sme videli, ako to tu mohlo vyzerať, keby sme ostali "čierna diera Európy" v 98.
Graf: počet inovácií v Európe a Číne za polstoročie v rokoch 900-1600.
Je možné, aby toto všetko spustila jedna drevená mašina s pohyblivými kovovými razítkami z Nemecka?
Alebo objavenie Ameriky?
Alebo reformácia?
Rýchle šírenie kníhtlače v 15. storočí v Európe.
Z historického hľadiska pravdepodobne ešte stále dôležitejšie ako vynájdenie internetu.
Počas prvých 50 rokov sa však dnešnému územiu Slovenska neušlo.
Asi ste počuli o tom, že v USA sa vytráca stredná trieda (príjem 35-100 tisíc USD na domácnosť)
Ale asi ste počuli o tom, že ktorým smerom. Stúpajú do vyššej triedy (príjem 100 tisíc USD na domácnosť)
Nový výskum sa pozrel na najmenej a najviac atraktívne aktivity pre ženy na mužoch.
Odkaz pre študentov: zober knihu, gitaru a varechu a prihlás sa do Ekonomického base Campu, ktorý v INESS organizujeme 17-20. októbra pri Martine. https://iness.sk/ebc/
A nezabudni nechať doma konzolu, marišku a prihlasovacie údaje do blogov.
Zdroj: DATE PSYCHOLOGY: The Most And Least Attractive Male Hobbies
Ktorý je váš obľúbený domáci sluha?
Graf: Na ľavej strane počet hodín strávený domácimi prácami (červená krivka).
Na pravej strane podiel domácnosti s tečúcou vodou, elektrinou, vysávačom, pračkou, mikrovlnkou, trúbou, chladničkou, umývačkou riadu.
Školstvo
Školy hľadajú pár dní pred začiatkom školského roka 1423 učiteľov.
Zvyšok sveta má podobný problém. Okrem demografie (starnutie učiteľov) a konkurencie (alternatívne zamestnania) môže za tento vývoj aj výrazný a dlhodobý pokles prestíže a záujmu o učiteľské povolanie.
Zdroj: 2024, THE RISE AND FALL OF THE TEACHING PROFESSION: PRESTIGE, INTEREST, PREPARATION, AND SATISFACTION OVER THE LAST HALF CENTURY
Feminizácia učiteľského zboru v Nemecku
Na grafe je vidieť efekt I. a II. svetovej vojny (prepad modrej krivky).
Ten rýchly nárast počtu učiteliek od 1960 do 1975 je výsledok baby boomu po vojne.
A až začiatku tretieho tisícročia začali ženy tvoriť väčšinu učiteľského zboru a ich podiel narástol nad 70 %.
Videl niekto takéto dáta za SR/ČR?
Zdroj: Feminization of Teaching: Female Teachers at Primary and Lower Secondary Schools in Baden-Württemberg, Germany: From Its Beginnings to the Present
Vzostup a pád algebry sa neudial len na Slovensku.
Graf: podiel ôsmakov v USA, ktorí prišli na matematike do kontaktu s algebrou. To znamená, že riešili nejaké rovnice, funkcie alebo množiny.
Olympijské medaile sú dedičné
Výskum na 125 051 atlétoch za roky 1896 až 2012 skúmal vplyv genetiky na pravdepodobnosť úspechu na olympiáde. Jeho záverom je, že synovci, netere, súrodenci a dvojčatá bývalých olympijských medailistov majú väčšiu šancu získať medailu ako súťažiaci bez úspešných príbuzných. Čím vyššia je genetická príbuznosť a čím kratší je časový odstup medzi účasťou na olympiáde, tým väčšia je pravdepodobnosť, že získajú medailu, najmä ak sa venujú tomu istému športu.
Vďaka dvojčatám na olympiáde dokázali výskumníci odhadnúť aj veľkosť genetického príspevku k dedičnosti olympijskej medaily. Je na úrovni 20,5 %.
Graf ukazuje silný vzťah medzi príbuznosťou a frekvenciou medailistov, pričom pravdepodobnosť získania medaily sa zvyšuje s rastúcou genetickou príbuznosťou.
Zdroj: A Medal in the Olympics Runs in the Family: A Cohort Study of Performance Heritability in the Games History
Zo života
Letná škola finančnej gramotnosti.
#emilych #robkoch #paleocrowdfunding
Róbert Chovanculiak, INESS
Podporiť newsletter cez LN môžete tu:
Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.