08/12 2024 Resumé mesiaca august

Sito alebo trúba.

Sep 02, 2024

Čítate newsletter Pokrok bez povolenia. Pôvodne bol o tom, ako internet konkuruje politikom. Teraz je o tom, ako rozmraziť evolúciu vo vzdelávaní. Pridajte sa k 3100 odberateľom, staňte sa podporovateľom, alebo newsletter zdieľajte vo svojich kruhoch. Ďakujem.

Zvykne sa hovoriť, že prejsť ťažkými životnými situáciami človeka zocelí. Čo ťa nezabije, to ťa posilní. Táto interpretácia vychádza z predpokladu „post hoc ergo propter hoc“ - „potom, teda preto“. Z časovej následnosti udalostí (koincidencia) sa usudzuje existencia príčinného vzťahu (kauzalita).

Existuje však aj druhá interpretácia. Selekcia. Ľudia, ktorí prešli ťažkými životnými situáciami sú iný typ ľudí, než väčšina populácie. Možno sú to ľudia, ktorí vyhľadávajú nebezpečné situácie. Z dôvodu, že sú zocelení a odolní. Alebo sa stalo to, že tí, ktorí tieto vlastnosti postrádajú a dostali sa do ťažkých situácií ich nezvládli. Už nie sú. Prežili len tí odolní, ktorých to, čo ich nezabilo, neposilnilo, ale preliezli selekčným sitom.

Jedno pozorovanie – ľudia ošľahaní ťažkými životnými situáciami sú odolnejší - sa dá vysvetliť dvoma úplne rozdielnymi interpretáciami. Ktorá z nich častejšie vysvetľuje to, čo vidíme okolo seba? To sa líši od prípadu k prípadu. Napríklad v prípade preživších holokaustu sa zdá, že to bude skôr tá druhá interpretácia. Dožívajú sa vyššieho veku kvôli ich charakteristikám, ktoré im pomohli prežiť pekelné podmienky druhej svetovej vojny.

Prečo o tom píšem? Lebo ľudia zvyknú zabudnúť, že existujú tieto dve vysvetlenia jedného pozorovania, keď príde na rad školstvo. Konkrétne vysoké školstvo. Tu je očividné, že ľudia, ktorí si začali písať titul pred meno, majú lepšie kognitívne zručnosti, vyššie príjmy, nižšiu nezamestnanosť a dokonca sa aj viac dožívajú. A automaticky to spájame s kauzálnym vysvetlením. Univerzity vybavujú študentov zručnosťami a vedomosťami - posiľňujú ich. V ekonomickom žargóne sa toto vysvetlenie nazývať teória zvyšovania ľudského kapitálu.

Lenže existuje aj druhé vysvetlenie. Podľa neho je za lepšími výsledkami absolventov vysokých škôl selekcia. Vysoké školy nefungujú ako trúba, kde sa pečú kvalitnejší ľudia, ale ako sito, kde sa oddeľuje zrno od pliev. Ľudia, ktorí si začali písať titul pred menom majú vyššie príjmy a zručnosti, ale to len preto, že prešli sitom prihlášok, skúšok a štátnic. V ekonomických kruhoch sa toto vysvetlenie nazýva teória signalizovania. Vysoké školy nezvyšujú ľudský kapitál, ale dávajú pečiatku na čelo, ktorou certifikujú, že ich absolvent je snaživý, zodpovedný človek s dostatočnými kognitívnymi schopnosťami.

Ktoré vysvetlenie platí pre naše vysoké školy? Asi záleží - aký odbor a aká škola. Môj obľúbený ekonóm Bryan Caplan v knihe The Case against Education: Why the Education System Is a Waste of Time and Money tvrdí, že v priemere až 80 % pridanej hodnoty amerických vysokých škôl je práve signalizačný benefit. Na obranu svojho odhadu ponúka mnohé empirické dôkazy. Asi najsilnejší je tzv. efekt „poslednej skúšky“.

Predstavte si, že idete na obhajobu svojej diplomovej práce. Keď prechádzate cez cestu, zrazí vás auto a zmeškáte obhajobu. Druhú možnosť dostanete až niekedy o rok. Ako to ovplyvní váš kariérny život? Podľa teórie ľudského kapitálu nemáte problém. Absolvovali ste skoro celé štúdium, ste nabitý ľudským kapitálom a môžete ísť do práce. Asi cítite, že to také jednoduché nebude.

A tieto pocity potvrdzujú aj tvrdé dáta. Vďaka študentom, ktorí nedokončili vysokú školu, vieme, že štyri roky vzdelania bez absolvovania štátnic zvýšia príjem ľudí o 10 - 20 %. Akonáhle však spravia aj ten posledný krok a dostanú pečiatku s titulom na čelo, poskočí ich príjem o dodatočných 80 %. Buď si školy odovzdanie tých najdôležitejších vedomostí nechávajú na posledné týždne, alebo hrá signalizačná teória významnú rolu.

Ak neveríte Caplanovi ani dátam, spýtajte sa sami seba. Chceli by ste mať diplom alebo vedomosti z Harvardu? Na tri sekundy sa nad tým zamyslite.

/Priestor na zamyslenie/

Je ťažké sa rozhodnúť, že? Už len to naznačuje, že sa tu deje čosi zvláštne. Keby ste stroskotali na ostrove a ja by som sa vás spýtal, či chcete vedomosti kurzu prežitia v prírode alebo diplom o absolvovaní takéhoto kurzu, tak nezaváhate. V tomto prípade by dokonalo pasovala teória ľudského kapitálu. V prípade diplomu z Harvardu to však nie je také jednoznačné. Diplom je príliš lákavý a koniec koncov, tie vedomosti z Harvardu sú už dnes ľahko dostupné na internete a v knihách. Stačí chcieť.

Ak je pravda, že veľkú časť pridanej hodnoty vysokých škôl na trhu práce vysvetľuje teória signalizácie, tak máme problém. Absolvovať vysokú školu môže byť dobrá investícia z pohľadu jednotlivca, ale z pohľadu spoločnosti ide o čisté plytvanie. Je to ako keď sa niekto postaví v divadle, aby lepšie videl. On uvidí lepšie, ale ostatní horšie. A keď sa postavia všetci, tak budú vidieť rovnako zle ako predtým, len ich navyše budú bolieť nohy. V prípade školstva sú tou bolesťou nôh preinvestované stovky miliónov eur na rozdávanie pečiatok na čelo. Nezvyšujeme takto ľudský kapitál, len zvyšujeme latku, ktorú musia preskočiť mladí ľudia, aby si ich všimli zamestnávatelia. Môj dedo potreboval dokončiť strednú školu, môj otec získať maturitu, ja vysokoškolský titul. Budú musieť ísť moje deti na PhD.?

K vysokému školstvu na Slovensku som napísal tento mesiac dva texty:

Pretitulované Slovensko. Pyrrhovo víťazstvo vysokého školstva (05.08.2024, Pravda)

Neexistuje veľa ukazovateľov, v ktorých by sa slovenské školstvo mohlo pochváliť, že dosiahlo ciele, ku ktorým sa zaviazalo. Jedným takýmto ukazovateľom je podiel absolventov vysokých škôl medzi mladými ľuďmi. Keď sme vstupovali do EÚ, dosahoval tento podiel 14 %. Minulý rok sa dostal na 40 %, čo zodpovedá cieľu, ktorý sme si kedysi dávno ambiciózne nastavili. To je tesne za priemerom EÚ (43 %) a predbehli sme napríklad Česko s konzervatívnejším cieľom (33,7 %) a Maďarsko (29,4 %). Za tento výsledok vďačíme hlavne ženám. Medzi mladými ženami má už skoro polovica vysokoškolský titul.

Vysokým školám nechýbajú peniaze, ale reformy (03.08.2024, HNonline)

Slovensko dáva na terciárne vzdelávanie (okrem vedy a výskumu) 0,79 % HDP. Priemer EÚ je 0,86 %. Z tohto pohľadu sme mierne pod priemerom, ale tento ukazovateľ neberie do úvahy výstupovú stránku - koľko vysoké školstvo vzdeláva študentov. To významne skresľuje porovnanie.

Napríklad, na prvý pohľad sa môže zdať, že Luxembursko investuje do vysokých škôl málo zdrojov (0,3 % HDP), zatiaľ čo Francúzsko veľa (1,14 % HDP). Aby sme však mohli skutočne porovnať výdavky týchto krajín, musíme okrem podielu HDP zohľadniť aj to, aký podiel obyvateľstva danej krajiny študuje na vysokých školách. Napríklad v spomínanom Luxembursku študuje len 1,2 % obyvateľov, zatiaľ čo vo Francúzsku 4,2 %.

Ak pri porovnaní zohľadníme tento faktor - koľko musí krajina zaplatiť zo svojho HDP, aby poskytla vzdelanie jednému percentu obyvateľov v krajine - dopadne v ňom výborne napríklad Fínsko. To dáva o trochu vyšší podiel HDP (0,89 %) na vysoké školstvo ako Slovensko, ale na vysoké školy tam chodí dvakrát viac študentov pri rovnakom počte obyvateľov, ako máme my. Premiantmi v tomto porovnaní sú taktiež Gréci, ktorí platia za vysoké školstvo 0,56 % HDP a študuje tam 8 % populácie. Naopak, na druhej strane porovnania skončilo Slovensko, kde platíme za vysoké školstvo 0,79 % HDP, ale študuje u nás len 2,5 % populácie.

Spoločnosť

Toto je graf mesiaca. Ekonomicky príbeh Európy za posledných 70 rokov. Dá sa na to pozerať dlho.

Je tam vidieť, prečo Francúzi tak protestujú. Taliani už asi hodili flintu do piesku. Príbeh Litvy a Poľska je užasni. Grécko je varovný prst, ako to môže dopadnúť, keď dlhodobo volíte totálnych populistov.

Škoda, že tam nie je Srbsko, Bielorusko alebo Ukrajina, aby sme videli, ako to tu mohlo vyzerať, keby sme ostali "čierna diera Európy" v 98.

May be an image of text that says '140 HDP V paritè kupní síly, podíl vuči prumeru zemí jádra EU 120 100 Belgie Dánsko DOgoo p0d00g0g.ooog Nemecko Nem ecko -Nizozemí Rakousko 60 Francie Itálie Spanëlsko 40 Portugalsko Recko -Česko 20 -Estonsko Lotyšsko Litva Data:Maddison Data:Maddisondatabase2023 dison database 2023 Data: Maddiso 956 856 096 2961 1961 996 995T 896 Ο2στ 2261 1974 926 826T B/ST 086 2867 98 486T 986 886 066 066T 2661 166T 966T 866T 2000 2220 7007 2020 9000 2008 αυ 07 o- Mad'arsko Polsko Slovinsko LTOS 9102 -Slovensko Slove'

Graf: počet inovácií v Európe a Číne za polstoročie v rokoch 900-1600.

Je možné, aby toto všetko spustila jedna drevená mašina s pohyblivými kovovými razítkami z Nemecka?

Alebo objavenie Ameriky?

Alebo reformácia?

Rýchle šírenie kníhtlače v 15. storočí v Európe.

Z historického hľadiska pravdepodobne ešte stále dôležitejšie ako vynájdenie internetu.

Počas prvých 50 rokov sa však dnešnému územiu Slovenska neušlo.

Asi ste počuli o tom, že v USA sa vytráca stredná trieda (príjem 35-100 tisíc USD na domácnosť)

Ale asi ste počuli o tom, že ktorým smerom. Stúpajú do vyššej triedy (príjem 100 tisíc USD na domácnosť)

Môže ísť o grafiku, na ktorej je text, v ktorom sa píše „100% Percent Shares of US Households by Total Money Income in Constant 2022 Dollars, 1967 to 2022 13.1% 13.1%in1967 in 1967 80% High-Income $100, $100,000 000 or More (2022 dollars) 60% 37 37.5% 5% in 2022 54.6% 54. 6% in 1967 40% Middle-Income -Income $35 $35,000 000 to $100,000 ,000to$100,000 $100, 000 (2022dollars) (2022 dollars) 20% 39.1% 1% 39. in 2022 32.3% 3% in 1967 0% Low-Income $35, 000 $35,000orL or Less (2022 dollars) 1975 1970 1980 Source: Census Bureau 1985 1990 23.3% in 2022 1995 2000 2005 2010 2015 2020“

Nový výskum sa pozrel na najmenej a najviac atraktívne aktivity pre ženy na mužoch.

Odkaz pre študentov: zober knihu, gitaru a varechu a prihlás sa do Ekonomického base Campu, ktorý v INESS organizujeme 17-20. októbra pri Martine. https://iness.sk/ebc/

A nezabudni nechať doma konzolu, marišku a prihlasovacie údaje do blogov.

Zdroj: DATE PSYCHOLOGY: The Most And Least Attractive Male Hobbies

Na obrázku môže byť text, v ktorom sa píše „Reading Top 15 Most Attractive Hobbies to Women Percentage Responded 'Attractive' by Activity ForeignLanguages PlayingInstrument Cooking Woodworking 98.2% Painting 95.6% 6% Writing 95.4% Gardening 95.1% Katin Swimming 94.4% Photography 94.1% Astronomy 93.8% Hiking 93.8% 93. 8% Archery 92.8% Blacksmithing 90.5% Traveling 90.5% 0 90.0% 89. 89.5% 5% 25 88.2% 50 Percentage 87.9% 75 100“

Na obrázku môže byť text, v ktorom sa píše „ComicBooks Top 15 Least Attractive Hobbies to Women Percentage Responded 'Attractive' by Activity Cosplay Debating 33.6% 33. 6% 32.1% Drinking 30.5% MTG 29.0% Anime 28.5% Makeup 27.4% Crypto Cigars 24.4% canana 23. 23.1% Clubbing 22.3% Marijuana 20.0% Funko 15.9% 12.3% ArguingOnline Porn 12.3% 10.8% Gambling 6.4% Manosphere 3.1% 25 50 Percentage 75 100“

Ktorý je váš obľúbený domáci sluha?

Graf: Na ľavej strane počet hodín strávený domácimi prácami (červená krivka).

Na pravej strane podiel domácnosti s tečúcou vodou, elektrinou, vysávačom, pračkou, mikrovlnkou, trúbou, chladničkou, umývačkou riadu.

Na obrázku môže byť text, v ktorom sa píše „70 Electricity Housework Refrigerator 100 Vacuum cleaner 60 喜 ananan Hog 20 홈 50 40 30 10 Running water Stove Washing machine Dishwasher 90 80 70 ofhouseholds 60 50 40 30 centa Percentage 20 1890 1915 Microwave 1940 10 1965 1990 o 2015“

Školstvo

Školy hľadajú pár dní pred začiatkom školského roka 1423 učiteľov.

Zvyšok sveta má podobný problém. Okrem demografie (starnutie učiteľov) a konkurencie (alternatívne zamestnania) môže za tento vývoj aj výrazný a dlhodobý pokles prestíže a záujmu o učiteľské povolanie.

Zdroj: 2024, THE RISE AND FALL OF THE TEACHING PROFESSION: PRESTIGE, INTEREST, PREPARATION, AND SATISFACTION OVER THE LAST HALF CENTURY

Feminizácia učiteľského zboru v Nemecku

Na grafe je vidieť efekt I. a II. svetovej vojny (prepad modrej krivky).

Ten rýchly nárast počtu učiteliek od 1960 do 1975 je výsledok baby boomu po vojne.

A až začiatku tretieho tisícročia začali ženy tvoriť väčšinu učiteľského zboru a ich podiel narástol nad 70 %.

Videl niekto takéto dáta za SR/ČR?

Zdroj: Feminization of Teaching: Female Teachers at Primary and Lower Secondary Schools in Baden-Württemberg, Germany: From Its Beginnings to the Present

Vzostup a pád algebry sa neudial len na Slovensku.

Graf: podiel ôsmakov v USA, ktorí prišli na matematike do kontaktu s algebrou. To znamená, že riešili nejaké rovnice, funkcie alebo množiny.

Na obrázku môže byť text, v ktorom sa píše „40% The Rise and Fall of 8th Grade Algebra After a steady rise, 34% of 13- year-olds took Algebra in 2012 35% teda 30% พร 25% 20% 15% 10% ম ean 5% 0% In 2023, just 24% of 13-year- olds were taking Algebra In 1986, 16% of 13-year-olds took Algebra 1986 Source: NCES, NAEP Long-Term Trend Assessments 2023 EDUP! EDUPROGRESS“

Olympijské medaile sú dedičné

Výskum na 125 051 atlétoch za roky 1896 až 2012 skúmal vplyv genetiky na pravdepodobnosť úspechu na olympiáde. Jeho záverom je, že synovci, netere, súrodenci a dvojčatá bývalých olympijských medailistov majú väčšiu šancu získať medailu ako súťažiaci bez úspešných príbuzných. Čím vyššia je genetická príbuznosť a čím kratší je časový odstup medzi účasťou na olympiáde, tým väčšia je pravdepodobnosť, že získajú medailu, najmä ak sa venujú tomu istému športu.

Vďaka dvojčatám na olympiáde dokázali výskumníci odhadnúť aj veľkosť genetického príspevku k dedičnosti olympijskej medaily. Je na úrovni 20,5 %.

Graf ukazuje silný vzťah medzi príbuznosťou a frekvenciou medailistov, pričom pravdepodobnosť získania medaily sa zvyšuje s rastúcou genetickou príbuznosťou.

Zdroj: A Medal in the Olympics Runs in the Family: A Cohort Study of Performance Heritability in the Games History