Každopádne, najzaujímavejšia časť programu v kolégiu prišla po mojom vystúpení. Ľuďom, ktorí ma poznajú, bude stačiť, keď napíšem, že domov som prišiel okolo 23.00. Pre človeka, ktorý chodí spať so sliepkami, je to výkon a dôkaz, že to tam stálo za to. Študenti kolégia sú otvorení, zapálení a majú chuť riešiť myšlienky a fundamentálne otázky fungovania spoločnosti, nie konkrétnych ľudí a aktuálne taľafatky. Sú to moji ľudia. Keby som bol na vysokej škole alebo tesne po nej, určite by som si tento program vyskúšal aj na vlastnej koži.

Ak som to pochopil správne, kolégium stojí na troch pilieroch: intelektuálnom – čítanie klasických diel, komunitnom – spoločné žitie, a kresťanskom. Práve posledný aspekt môže niekoho odradiť. Ale nemal by. Téma viery môže byť v dnešnej dobe zaujímavá aj pre ateistov. Sám veľký Dawkins, jeden zo štyroch jazdcov apokalypsy nového ateizmu, nedávno vyhlásil, že sa cíti byť kultúrnym kresťanom. Všetci sme.

So študentmi kolégia sme sa v jednej diskusnej odbočke dostali k mojej teórii spovedania sa. Spoveď chápem ako spoločenskú technológiau, ktorá pomáha riešiť problémy a spory v komunite. Je to spôsob, ako zozbierať, koncentrovať a vyhodnotiť informácie, ktoré sú roztrúsené v hlavách ľudí. Vďaka spovedi sa vedomosti o lokálnych sporoch a prehreškoch dostávajú do centrálneho uzla – do uší farára. Ten ich následne môže použiť na to, aby svoju kázeň prispôsobil konkrétnym problémom miestnej komunity a pomohol ich zmierniť.

Otázkou je, ako ľudí motivovať, aby na spoveď chodili pravidelne. Ako odpoveď nestačí systém odmien a trestov v podobe neba a pekla. Tie sú pre bežného človeka zaťaženého každodennými povinnosťami pomerne vzdialené a abstraktné konštrukty, aj keď je úprimne veriacim kresťanom.

Podľa mňa oveľa lepšie funguje spoločenské nastavenie prijímania eucharistie. To je ten malý kúsok nekvaseného chleba - telo Kristovo, ktorý kňaz pred koncom omše vkladá veriacim do úst. K eucharistii však môžu pristupovať len vyspovedaní ľudia bez ťažkého hriechu. A zároveň sa eucharistia rozdáva verejne. Všetci veriaci v kostole vidia, kto išiel a kto nešiel na prijímanie. Teda aj to, kto chodí a kto nechodí na spoveď. Práve tento verejný aspekt prijímania eucharistie vytvára pravidelný spoločenský tlak. A ten je v ľudskej psychológii často silnejší motivátor, než si sami priznávame.

No a na tento môj divoký konštrukt prišla reč aj v Kolégiu. Študenti, z ktorých väčšina je úprimne veriaca, o ňom otvorene diskutovali. A dokonca ho spomenuli aj v liste, ktorý posielajú hosťom. Kolégium je priestor, kde sa dá slobodne diskutovať snáď o všetkom, preto ak hľadáte intelektuálne a komunitné dobrodružstvo, viac informácii nájdete TU.

Uvažujem nad tým, že z času na čas zaktualizujem a prepošlem niektorý starší newsletter, v ktorom som písal o vzdelávaní. Niektoré texty spred 5 - 6 rokov čítala len menšina z vás.

A teraz klasický prehľad toho, čo mi posledný mesiac udrelo do nosa.

Subscribe now

Spoločnosť

S kolegom Jurajom Karpišom sme sa rozprávali o knihe O pôvode prosperity ale aj o tom, ako na lepší život.

V roku 1969 mali Venezuela a Nórsko približne rovnakú výšku HDP na obyvateľa. Bol to zároveň rok, keď sa v Nórsku objavili veľké náleziská ropy v Severnom mori.

Na začiatku 70. rokov sme tak mali dve podobne vyspelé krajiny s veľkými zásobami ropy. Dnes v jednej z nich žijú ľudia z pohľadu polovice 20. rokov ako milionári. Zatiaľ čo v druhej milióny ľudí hladujú.

Tento rozdiel nie je možné vysvetliť kvantitou atómov ropy na jeden hladný krk. Rozdiel je v kvalite užitočných bitov (normy, presvedčenia, viera), ktoré kolujú medzi hlavami ľudí. V kultúre.

Autori štúdie Do Market Reforms Cause Growth? (2026) skúmali, či protrhové reformy prinášajú ekonomický rast. Pri tom sa pozreli na veľké reformné epizódy naprieč krajinami. Nehodnotili teda jednu krajinu ani jednu konkrétnu reformu, ale širší súbor prípadov, keď krajiny výrazne zvýšili mieru ekonomickej slobody. Záverom je dobrá aj zlá správa.

Dobrá správa: protrhové reformy fungujú.
Krajiny, ktoré odstránili umelé deformácie, otvorili trhy, znížili regulácie a umožnili presun kapitálu a práce k produktívnejším firmám, dosiahli vyšší rast. Efekty sú podľa autorov dlhodobé, pretrvávajúce a ekonomicky významné.

Zlá správa: nefungujú v politicky relevantnom horizonte.
V prvých rokoch po reforme sa často nedeje nič viditeľné. Niekedy môže prísť dokonca krátkodobý náklad: presuny ľudí medzi sektormi, zatváranie neefektívnych firiem či dočasná neistota. Pozitívne efekty sa začínajú jasnejšie ukazovať až po pár rokoch.

To je jeden z dôvodov, prečo sa protrhové reformy presadzujú ťažko. Nie preto, že by nefungovali, ale preto, že ich náklady sú viditeľné hneď, zatiaľ čo výnosy prichádzajú až neskôr, v budúcnosti, kam už politici často nedovidia.

Graf: Zníženie nerovnosti príjmov pred zdanením a po zdanení

Dokázali sme to. Na Slovensku sme neustálym zvyšovaním zdaňovania najmä bohatších ľudí a plošným vyplácaním transferov všetkým výrazne znížili príjmové nerovnosti - najviac spomedzi krajín OECD.

Inými slovami, sme svetová špička v zmenšovaní rozdielov medzi prácou a plácou.

Otázkou zostáva, prečo by tu mali tí najšikovnejší zostať a kto tu potom bude tvoriť nové hodnoty.

Neviem, či ste si všimli, ale v Rusku prebieha v posledných týždňoch veľmi výrazná sopečná činnosť. Na mape máte naznačené, kde sa medzi 1. aprílom a 5. májom objavili rôzne erupcie, ktoré môžu ľudia sledovať priamo z okien. Ochromilo to množstvo prístavov, rafinérií, ropnej infraštruktúry a už na to musel reagovať aj pán Putin, ktorý sa medzitým presťahoval do bunkrov.

Nezabúdajte, že všetko ide podľa plánu. Akého plánu? Žiadny plán neexistuje.

Moskva 2026, Robert Fico hovorí Putinovi: „Pán prezident, história nás spája a ja odmietam prekrúcanie historických faktov.“

To povedal s vážnou tvárou v krajine, ktorej obyvatelia žijú v rozprávkovom svete, kde sa druhá svetová vojna začala v roku 1941 a nazývajú ju „Veľká vlastenecká vojna“.

Zo života

Dávnejšie som si poznačil, ako sa ma dcéra (6 r.) opýtala:

„Načo sa v škole učíme slovenčinu, keď sme zo Slovenska?“

Pred pár rokmi som dokázal aspoň čiastočne dať odpoveď (gramatika, rôzne formy písomného styku). Dnes, v dobe AI, je to už oveľa ťažšie a stojí to za diskusiu.

Hlavne keď si uvedomíte, že obsah a forma vyučby predmetu slovenský jazyk a literatúra sa výrazne nezmenili počas toho, ako sa objavili počítače, MS Word, mobilné telefóny, internet či sociálne siete. Odborníci sa preto medzi rokmi 2020 až 2023 rozhodli prepísať štátne kurikulum, a keď to dokončili, prišla AI a LLM modely.

To je problém kreacionistického prístupu k obsahu vzdelávania z centra. #zamrznutaevolucia

Pronatalistická propaganda. Syn, 6 rokov.

Róbert Chovanculiak, INESS

Podporiť newsletter cez LN môžete tu:

Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.

Nechápte ma zle. Všetky malé deti sú, samozrejme, prekrásne. Evolúcia to zariadila pomerne šikovne. Malé deti majú znaky, ktoré nás priťahujú a aktivujú v nás starostlivosť: veľká hlava, veľké oči, guľatá tvár, mäkké črty a malý nos ako gombík. Biológovia tomu hovoria Kindchenschema.

Lenže odkedy mám vlastné deti, dejú sa mi tieto tri zvláštne veci.

Po prvé, moje vlastné deti mi pripadajú ako najkrajšie deti, aké som kedy videl. Objektívne. Nemôžem si pomôcť. A úprimne nechápem, že to niekto iný môže vidieť inak.

Po druhé, začal som si všímať, že niektoré cudzie malé deti vyzerajú zvláštne. Ako chodiace mimozemské, zmenšené verzie svojich vlastných rodičov. Hlavne otcov. A to dokonca aj vtedy, keď ide o dcéry. Ja viem, hrozné, ale nemôžem si pomôcť. Proste to tak na vlastné oči vidím.

Po tretie — a toto ma šokovalo najviac — keď sa pozriem na staršie fotky svojich detí, občas ich nespoznávam. Nie, že by som zabudol ako vyzerali, ale odrazu mi už neprídu také pekné. Pamätal som si ich ako prenádherných kojencov a úžasne batoľatá, ale na fotkách vidím niečo iné. Vidím tam bacuľaté, pokrčené deti s divnými črtami tváre. Nechápem, ako som ich ešte pred pár rokmi mohol považovať za tie najkrajšie deti na svete.

Čo to má byť? Máte to podobne? Zdá sa, že narodenie vlastných detí nejak nabúra časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za subjektívne vnímanie krásy malých deti. Nielen tých svojich, ale aj cudzích a navyše sa to mení v čase. Láska k deťom nám selektívne zalepí oči.

Nemal som ešte priestor ponoriť sa do výskumu, ale zdá sa, že tento efekt má reálny biologicko-psychologický základ. Ak máte chuť, tu sú štúdie, ktoré som si pri rešerši odložil.

Meta-analýza fMRI štúdií ukazuje, že tvár vlastného dieťaťa aktivuje u matiek špecifické mozgové oblasti spojené s emóciami, odmenou, pozornosťou a motiváciou k starostlivosti.

Rodičia spracúvajú tváre vlastného dieťaťa inak než tváre cudzích detí, čo naznačuje, že rodičovský mozog je osobitne naladený na vlastné potomstvo.

Detské tváre, ktoré sa podobajú na samotného pozorovateľa, ľudia hodnotia ako príťažlivejšie, čo naznačuje, že podobnosť môže fungovať ako signál príbuznosti a podporovať ochotu investovať do dieťaťa.

Štúdia ukazuje, že deti sa nepodobajú jednoducho viac otcom alebo matkám, ale podobnosť s rodičmi sa líši podľa veku a pohlavia dieťaťa, pričom pripisovanie podobnosti otcovi môže mať význam pri posilňovaní otcovskej istoty.

Otázka pre tých, ktorí MAJÚ vlastné deti.

Otázka pre tých, ktorí NEMAJÚ vlastné deti.

A teraz klasický prehľad toho, čo mi posledný mesiac udrelo do nosa.

Školstvo

V reálnom svete sa veci nemenia vyhláseniami, statusmi ani etickými kódexmi, a už vôbec nie novými nekonečnými povinnosťami škôl typu „vykonať pohovor do 24 hodín“, ale nastavením motivácií v systéme a skutočnými možnosťami žiakov vyberať si.

A tieto dva kľúčové faktory boli za posledné dva roky výrazne oslabené:
- zaviedli sa pre školy povinné školské obvody, v rámci ktorých musia prijímať žiakov zo spádovej oblasti,
- obmedzila sa možnosť žiakov vyberať si školy a prechádzať medzi nimi, napríklad aj v situáciách, keď sa tam necítia fyzicky a psychicky bezpečne,
- zhoršili sa alternatívy tým, že sa obmedzilo financovanie súkromných a cirkevných škôl, ktoré sa tak stali menej dostupnými,
- začal sa tlak na malé rodinné školy, ktoré často pomáhajú deťom, ktoré sa nedokážu zaradiť vo veľkých anonymných verejných školách.

Toto sú faktory, ktoré môžu v konečnom dôsledku ovplyvniť to, ako bezpečne sa budú žiaci v slovenských školách cítiť. Nie to, či sa spíše nové PDF „etického kódexu“ a učitelia budú čeliť hrozbe pokuty 350 eur.

Časopis Nature publikoval "rozsiahly meta-výskum", ktorého jedna časť testovala reprodukovateľnosť výsledkov v spoločenských a behaviorálnych vedách.

Najhoršie dopadol výskum vo vzdelávaní: v polovici štúdií sa na základe pôvodných dát nepodarilo výsledky reprodukovať vôbec a ďalšej polovici iba približne. Žiadny výskum sa nepodarilo reprodukovať presne.

Zdroj: (2026) Huge meta-research project puts claims in social-science papers to the test

Toto sú výsledky maturitných skúšok z poľského jazyka a matematiky.

V Poľsku táto skúška nie je povinná, ale používa sa ako štandardizovaný test na prijatie na univerzity. Na jej absolvovanie musia študenti získať aspoň 30 % z celkového počtu dostupných bodov.

Grafy nižšie sú histogramy skóre z dvoch častí skúšky. Všimnite si nezvyčajné rozloženie skóre na grafoch. Nie je maturita ako maturita.

Hodnotenie maturity z jazyka je subjektívnejšie, a preto sa tam dá ľahšie prihodiť nejaký ten extra bod v porovnaní s maturitou z matematiky, kde to také jednoduché nie je.

Subscribe now

Share

Spoločnosť

Hovorí sa, že:
Moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne.

To je rozprávka, ktorú si hovoríme my bez-mocní. V skutočnosti je pravda bližšie k tomu, že:
Moc oslobodzuje od potreby budovať reputáciu dôveryhodného a charakterného partnera na koaličnom trhu a absolútna moc absolútne oslobodzuje od potreby budovať reputáciu dôveryhodného a charakterného partnera na koaličnom trhu.

Moc teda nekorumpuje. Moc prestriháva putá vzájomnej závislosti, ktoré držia na uzde naše sklony uprednostniť vlastný záujem na úkor iných.

Gruzínsko je jednou z mála krajín, ktorým sa podarilo zvýšiť pôrodnosť. A nebolo to vďaka vyšším prídavkom na deti alebo zavedeniu kočíkovného. Zlom v prepade pôrodnosti prišiel v roku 2007, keď patriarcha gruzínskej pravoslávnej cirkvi Ilia II. oznámil, že osobne pokrstí a stane sa krstným otcom každého tretieho a ďalšieho dieťaťa narodeného manželskému páru.

Následne pôrodnosť vyskočila z úrovne 1,5 na úroveň 2,23 v roku 2016. Dôležité je, že nárast ťahali predovšetkým zosobášené páry — teda tie, na ktoré sa vzťahovala patriarchova ponuka. Pôrody mimo manželstva ďalej klesali. To ukazuje, že išlo o nábožensko-kultúrny efekt vysokej spoločenskej prestíže Iliasa II. Po roku 2017 začala v Gruzínsku pôrodnosť znova klesať, stále však je nad úrovňou z pred roka 2007.

Existuje na Slovensku človek, ktorý keby vyhlásil, že sa stane krstným otcom každého tretieho dieťaťa v rodine, tak by páry zvážili ďalšie deti?

Táto predikcia zreje každým rokom ako víno.

Už o dva roky, 4. 4. 2028, oslávi svoje desiate narodeniny.

Trvalo to 3 roky.

Tak dlho, ako bude OECD Education and Skills zverejňovať tento graf vo svojich analýzach a na sieťach, tak dlho si môžete byť istí, že danú sekciu tam vedú populisti, a nie ľudia, ktorí chcú identifikovať reálne problémy a hľadať ich riešenia.

Tento graf porovnáva hrubé zárobky všetkých mužov a všetkých žien v celej ekonomike. Ignoruje rozdielne sektory, skúsenosti, odbory, pozície, vzdelanie, vek, nadčasy, odpracované roky, nočnú prácu, kariérnu históriu, flexibilitu, preferencie voči riziku, náplň práce, ochotu dochádzať za prácou, work-life balance, senioritu a tak ďalej.

Politická filozofia človeka niekedy neovplyvňuje len ciele, ale aj to, aké prostriedky je správne alebo nesprávne používať na ich dosiahnutie.

Demografická kríza
Problém: Ľudia majú málo detí, čo v budúcnosti prinesie negatívne externality.
Riešenie: Spoločnosť tu nie je pre jednotlivca. Ak bude málo detí, musíme sa s tým naučiť žiť. Vaše rozhodnutie nemať deti je len vaše súkromné rozhodnutie.

Zmena klímy
Problém: Ľudia znečisťujú životné prostredie, čo v budúcnosti prinesie negatívne externality.
Riešenie: Vzbudzovať v ľuďoch nostalgiu, pocit viny a pestovať svetoobčianstvo. Vaše rozhodnutie znečisťovať ovplyvňuje všetkých.

Zo života

Na sídliskách sme dosiahli hračkový socializmus. A môže za to čínsky kapitalizmus

Ak niekto povie „nedocenený ekonóm“, mne sa hneď vybaví meno Harold Demsetz. Dokázal aplikovať ekonomický spôsob myslenia na vznik a vývoj inštitúcií. Napríklad, ako môže zmena dopytu po nejakom statku viesť k vzniku vlastníckych práv.

Konkrétne v legendárnej štúdii Toward a Theory of Property Rights (1967, American Economic Review) Demsetz ukázal, že pôvodní Indiáni v Quebecu nepoznali súkromné vlastníctvo loveckých teritórií. Každý mohol loviť hocikde a hocičo.

To sa zmenilo, keď od nich Európania začali kupovať bobrie kožušiny na výrobu klobúkov a módnych doplnkov. Tento nový dopyt spolu s absenciou súkromného vlastníctva viedol k tragédii obecnej pastviny. V reakcii na to si Indiáni začali lesy deliť na rodinné lovecké teritóriá, označovať vlastné stromy a strážiť bobrie nory. Inými slovami, vynašli súkromné vlastníctvo.

Demsetz tak ukázal, že vznik inštitúcií sa riadi ekonomickými zákonitosťami. Keď benefit zo zabránenia tragédii obecnej pastviny prevýši náklady na vymáhanie vlastníckych práv, vzniká vlastníctvo.

Na sídliskových pieskoviskách dnes sledujeme opačný proces. Náklady na plastové hračky klesli tak nízko, že sa už neoplatí vynucovať ich súkromné vlastníctvo — nosiť si ich domov, umývať ich od piesku a niekde skladovať. Žijeme v post-vzácnej dobe hračiek. Len nám ju nepriniesli miestni súdruhovia, ale čínsky kapitalizmus.

#emilych #robkoch #zuzkach

Róbert Chovanculiak, INESS

Podporiť newsletter cez LN môžete tu:

Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.

Trivers nebol len geniálny akademik a evolucionista. Žil aj divoký život. Jeden z jeho žiakov spomína, ako sa ho raz počas obeda na univerzite spýtal na ranu na palci, ktorú mal po návrate z jednej zo svojich častých ciest na Jamajku:

„Úplne bežným tónom mi povedal, že práve prežil vlámanie do domu, pri ktorom ho dvaja muži ozbrojení mačetami držali ako rukojemníka. Utiekol tak, že vyskočil z okna na druhom poschodí, skotúľal sa z kopca a oboch mužov bodol osempalcovým nožom, ktorý nosil všade so sebou. V tom čase mal 67 rokov.“

Trivers počas štyroch rokov napísal tri prelomové texty, ktoré by mal poznať každý dobrý ekonóm aj unavený rodič. Zadefinovali nové výskumné oblasti, ktorým hlbšiemu preskúmaniu obetovali následne vedci celé kariéry. A spolu položili základy evolučnej psychológie:

• The Evolution of Reciprocal Altruism (1971)
• Parental Investment and Sexual Selection (1972)
• Parent-Offspring Conflict (1974)

The Evolution of Reciprocal Altruism (1971)

Táto štúdia tvorí základ jednej podkapitoly v knihe O pôvode prosperity (ukážka TU). Trivers v nej ukázal, ako môžu aj sebecké organizmy za určitých podmienok „nájsť dobré dôvody“ na spoluprácu. Stačí reciprocita: ja poškrabem chrbát tebe a ty mne. Pomoc druhému tak môže byť efektívnou stratégiou, ako pomôcť sebe.

Parental Investment and Sexual Selection (1972)

Druhý Triversov text tvorí základ výskumu rozdielov medzi mužmi a ženami, ktorý som citoval v publikácii: Rodové rozdiely na trhu práce: kde sa berú, kto je za ne zodpovedný a čo sa s nimi dá a nedá robiť.

Trivers v ňom ponúkol jednoduchú, ale presvedčivú odpoveď na jednu z najstarších otázok: sú muži z Marsu a ženy z Venuše? Odpoveď je, samozrejme, nie. Sú však výsledkom biologickej evolúcie, ktorá formovala ich telá, mysle aj správanie.

Trivers začína svoje vysvetlenie zdanlivo banálnym biologickým pozorovaním: samec a samica produkujú odlišné pohlavné bunky – gaméty. Samec produkuje malé a relatívne lacné spermie, samica veľké a biologicky drahšie vajíčka. Už na tejto elementárnej úrovni teda existuje asymetria nákladov - obe pohlavia čelia rozdielnym investičným nákladom rozmnožovania.

Z tejto asymetrie potom darvinovskou logikou vyplýva, že budú mať potom aj odlišné optimálne stratégie na zvyšovanie svojho biologického fitness. Pohlavie s nižšími nákladmi rozmnožovania bude mať tendenciu ísť po kvantite – hľadať veľký počet partnerov. Pohlavie s vyššími nákladmi bude mať tendenciu ísť po kvalite – vyberať si tých najvhodnejších partnerov.

Trivers tak ukázal, ako sa z rozdielnych investičných nákladov rozmnožovania dajú vysvetliť mnohé opakujúce sa vzorce správania v živočíšnej ríši: väčšia vyberavosť samíc, väčšia súťaživosť samcov, vyššia tendencia samcov opúšťať partnerky, ale aj väčšia fyzická sila či vyššia úmrtnosť samcov u druhov, kde rozmnožovací úspech závisí od ich vzájomného súboja o samice.

Parent-Offspring Conflict (1974)

Rodičia a ich deti sú si geneticky veľmi blízki, a to vysvetľuje existenciu niečoho, čo metaforicky nazývame rodičovská láska či materské puto. Táto genetická príbuznosť však nie je dokonalá. Ich záujmy nie sú úplne zladené. A preto medzi nimi vzniká priestor pre konflikt.

Každý, kto mal to šťastie vychovávať N+1 detí, si určite všimol, že v istom bode sa rola rodiča mení: z človeka, ktorý mení plienky, sa stáva rozhodca nekonečného množstva konfliktov.

Dôvodom je znova evolučné účtovníctvo. Rodič je rovnako príbuzný so všetkými svojimi deťmi. Každé dieťa je zároveň na sto percent príbuzné samo so sebou, no len na päťdesiat percent so svojim súrodencom. To sú základné parametre hry, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani ten najlepší tvorca scenárov reality show. Vznikajú v nich ideálne podmienky na neustále preťahovanie, vyjednávanie a konflikt.

Rodič má z evolučného hľadiska záujem rozdeľovať svoje investície relatívne vyrovnane. Jeho „cieľom“ je, aby prežil celý košík vajíčok. Každé jednotlivé vajíčko však prirodzene tlačí na to, aby sa darilo najmä jemu. A v prostredí obmedzených rodinných zdrojov to často znamená získať o trochu viac na úkor súrodencov.

Z pohľadu evolúcie sa teda každému dieťaťu oplatí bojovať o trochu viac pozornosti, starostlivosti a zdrojov, než by rodič považoval za optimálne. Súrodenecký konflikt je tak zabudovaný priamo do základov rodiny. Súrodenecká láska sa ľahko mení na súrodenecké súperenie. A keďže cesta k víťazstvu vedie cez rodičov, najčastejšími zbraňami bývajú plač, citové vydieranie, nekonečné otázky, scény alebo akýkoľvek iný nástroj, ktorým si dieťa dokáže ukoristiť viac rodičovskej pozornosti než jeho súrodenci.

Pozornosť bola našou najvzácnejšou komoditou dávno pred príchodom sociálnych sietí a smartfónov.

Trivers však konflikt rodičov a potomkov chápal oveľa širšie. Už počas tehotenstva podľa neho prírodný výber zvýhodňuje plody, ktoré z matky čerpajú viac zdrojov, než by bolo optimálne z pohľadu jej celkového zdravia a reprodukčného úspechu. A po narodení môže selekcia zvýhodňovať nielen deti, ktoré plačú, keď sú naozaj hladné a potrebujú pomoc, ale aj deti, ktoré používajú plač ako falošný signál, „mimicry“, ktorým sa snažia oklamať neskúseného rodiča.

A tým sa dostávame k poslednej veľkej téme, pri ktorej Trivers urobil prelom: teórii sebaklamania (self-deception). K nej som sa dostal relatívne nedávno, keď som začal viac premýšľať nad tým, prečo sú ľudia tak intuitívne skeptickí voči fungovaniu trhu. Ale o tom až niekedy nabudúce.

RIP Chuck Norris
RIP Robert Trivers

Odporúčanie newslettera
Ak máte radi dobre remeselne spracované aktuálne témy, odporúčam newsletter kolegu Martina Vlachynského - Tlačenka. Nájdete v ňom všetko od toho, či nám dôjde ropa, cez to, koľko Rusov padlo pri Pokrovsku, kto víťazí v Perzskom zálive až po niečo zo života Chucka Norrisa.

A teraz prehľad toho, čo mi posledný mesiac udrelo do nosa.

Školstvo

Vzostup a pád vzdelávacej superveľmoci

Fínsko sa po prvých výsledkoch PISA v roku 2000 stalo školskou superhviezdou. Svet si z toho však zrejme zobral nesprávnu lekciu. Politici a úradníci obdivovali to, čo vo fínskych školách videli až po roku 2000, a automaticky predpokladali, že práve to spôsobilo úspech. Lenže školstvo nie je startup. Mení sa pomaly, zotrvačne a s veľkým časovým oneskorením. To, čo návštevníci vo Fínsku videli na vrchole, nemuselo byť príčinou úspechu, ale už začiatkom jeho konca.

Najznámejšie vysvetlenie fínskeho úspechu preslávil Pasi Sahlberg v sérii Finnish Lessons. Podľa neho Fínsko uspelo vďaka absencii štandardizovaných testov, nízkej konkurencii medzi školami, slabej externej zodpovednosti, vysokej autonómii učiteľov a pedagogike zameranej na žiaka. Teda modelu, v ktorom učiteľ nie je hlavne nositeľ vedomostí, ale sprievodca, a žiaci si poznanie vo veľkej miere „konštruujú“ sami. Táto interpretácia však naráža na jednoduchú otázku: kedy sa tieto reformy naozaj prejavili v praxi? Zavádzali sa postupne od 70. rokov až do 90. rokov, cez zmeny na pedagogických fakultách, výmenu generácií učiteľov a postupné prenikanie nových metód do tried. Takéto zmeny sa neprejavia za rok ani za jedno volebné obdobie, ale až po dekádach.

A práve tu sa príbeh láme… (pokračovanie textu).

Vskutku zaujímavý pohľad Ministerstva školstva na fungovanie spolupráce.

Predpokladám, že štátny tajomník už rokuje s českým ministrom školstva o tom, že na Slovensku recipročne otvoríme tri či štyri vysoké školy pre českých študentov – ako kompenzáciu za to, že české univerzity vzdelávajú približne 20-tisíc mladých Slovákov v Brne a Prahe.
A ja by som pokojne navrhol aj recipročné otvorenie niekoľkých automobiliek v Poľsku a Maďarsku pre Slovákov – za to, že my im tu len tak vyrábame autá.

PS: Som zvedavý, ako a koľko slovenských detí chce ministerstvo poslať na Ukrajinu, kde ľudia ešte nedávno mrzli bez elektriny, aby sme zachovali vesmírnu rovnováhu „reciprocity“.

Spoločnosť

Graf: Ako sa mení objem a rozdelenie hodín v našich životoch medzi prácu a voľný čas

Ekonóm a nositeľ Nobelovej ceny Robert Fogel vo svojej knihe The Fourth Great Awakening and the Future of Egalitarianism opísal, ako sa v čase mení naše využívanie času.
Fogel vypočítal tzv. „discretionary hours“ — teda disponibilný čas na všetko okrem spánku, jedla a hygieny. Tento čas je k dispozícii na pracovné aj voľnočasové aktivity. Do pracovného času zahrnul platenú prácu, čas strávený cestovaním do a z práce, ako aj domáce práce.

Výsledok: zatiaľ čo v roku 1880 predstavoval voľný čas 19 percent celkového disponibilného času, v roku 1995 to už bolo 59 percent. Do roku 2040 sa očakáva, že tento podiel dosiahne 76 percent.

Najsilnejšie motivačné video, aké tento rok uvidíte.

Dve minúty skutočného Pána s veľkým P z dokumentárneho filmu Obrazy starého sveta (1972) (link).

V Rusku sa často traduje, že po rozpade Sovietskeho zväzu tam skokovo vzrástol počet úmrtí v dôsledku ekonomickej transformácie.

Autori Bhattacharya, Gathmann a Miller (2012) však ukázali, že najväčšiu časť nárastu úmrtí možno pripísať ukončeniu Gorbačovovej protialkoholickej kampane z konca 80. rokov, ktorej sa aspoň čiastočne podarilo zmierniť dlhodobý problém s nadmerným pitím alkoholu.

Väčšina úmrtí v 90. rokoch tak v skutočnosti predstavovala len dobehnutie a návrat k pôvodnému trendu.

Zdroj: The Gorbachev Anti-Alcohol Campaign and Russia's Mortality Crisis

Toto je problém časti našich progresívnych kruhov v jednom obrázku.

Najprv sa nechajú uniesť emóciami.
Všade, kde nevidia rovnaké zastúpenie pohlaví, automaticky vidia diskrimináciu a zlý úmysel „tej druhej strany“.

Tým pádom im unikajú oveľa relevantnejšie otázky.
Napríklad prečo Daniška v diskusiách o Ukrajine či Iráne pravidelne pozýva nevyvážených hostí a výsledkom je debata odtrhnutá od reality, kde nezaznie hlas západu, ale len rôzne silné odvary východného naratívu.

A napokon ich Daniška ešte aj vytrolluje, lebo to isté médium už roky organizuje turné „Zachráňme demokraciu“ a nepamätám si, že by medzi glosátormi bola čo i len jedna žena.

Nepoučiteľní.

Ľuďom často nezáleží len na tom, čo robíte, ale hlavne na tom, prečo to robíte.

Stačí čo i len tieň podozrenia, že altruistický čin bol pošpinený sledovaním vlastného záujmu, a v očiach ľudí sa jeho hodnota dramaticky znižuje.

V jednom experimente sa pokúsili túto „penalizáciu za nesprávny motív“ kvantifikovať. Porovnávali, o koľko viac musel darca prispieť na charitu, aby vykompenzoval prezradenie svojej identity (teda náznak sledovania vlastného záujmu) v porovnaní s darom, ktorý zostal anonymný.

Ani stonásobne vyšší dar nedokázal vyvážiť negatívnu reakciu, ktorú vyvolalo odhalenie identity darcu, čo naznačilo strategickosť jeho prispenia na charitu.

Ľudia sú posadnutí hodnotením motívov. A to je problém v spoločnosti, kde je veľká časť spolupráce založená na podnikateľoch, ktorí otvorene sledujú zisk.

PS: Na obrázku je Maimonidov rebrík (Maimonides’ Ladder of Tzedakah). Ide o koncept židovského filozofa a rabína Maimonides (12. storočie), ktorý opisuje osem stupňov charity – od najmenej hodnotnej formy pomoci až po tú najvyššiu. Jednou z jeho myšlienok je, že čím anonymnejšia je pomoc, tým vyššiu hodnotu má.

Zdroj: 2019. Maimonides’ ladder: States of mutual knowledge and the perception of charitability.

Graf: Na sociálnych sieťach sa darí extrémnym názorom, ktoré polarizujú diskusiu (červený graf), zatiaľ čo AI posúva ľudí smerom k stredu (modrý graf).

Tento efekt mi nikdy nenapadol. Na prvý pohľad sa zdá byť pozitívny. Na druhu stranu sociálne siete demokratizovali a decentralizovali tvorbu a šírenie názorov a výrazne znížili dôležitosť gatekeeperov (expertov a tradičných médií). AI tento proces obracia naspäť a opäť rastie dôležitosť centra, ktoré trénuje a ovplyvňuje AI.

Share

Subscribe now

Zo života

Tu sa to všetko stretlo. Prvý teplý jarný deň, trojročná dcéra, ja fúrikujem, ona kŕmi sliepky a spolu čakáme, kým mama spraví obed.

A potom nasnežilo :)

Róbert Chovanculiak, INESS

Podporiť newsletter cez LN môžete tu:

Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.

Máme však aj dva chronické problémy, ktoré zatiaľ nikoho nebolia — ich priebeh je asymptomatický. Už dnes však môžeme povedať, že aj keby sa nám ich podarilo okamžite „vyliečiť“, zaplatíme za ne nižším ekonomickým rastom v budúcnosti. Lenže my sme ešte nezačali uvažovať ani o prvej pomoci. Naopak, robíme všetko pre to, aby sa stav pacienta ďalej zhoršoval.

Týmito dvoma chorobami sú chronická atrofia ľudského a investičného kapitálu na Slovensku.

Ľudský kapitál

Pri diskusiách o výsledkoch medzinárodného testovania PISA sa u nás často hovorí o relatívne nízkych priemerných výsledkoch, prípadne o silnom vplyve socio-ekonomického zázemia na výsledky najslabších žiakov. Úplne sa však zabúda na opačnú stranu spektra.

A pritom podiel žiakov, ktorí dosahujú najvyššie úrovne gramotnosti, je na Slovensku výrazne nižší než v iných krajinách. Napríklad v Čitateľskej gramotnosti tvoria u nás 3 percentá žiakov, zatiaľ čo priemer OECD je sedem, v Česku osem a v Estónsku 11 percent.

Toto PISA testovanie sa realizuje na 15-ročných žiakoch, ktorí končia základnú školu a nastupujú na strednú. O štyri roky z tohto už aj tak nízkeho podielu talentovaných žiakov približne 20 percent maturantov odíde študovať do zahraničia. A opäť – odchádzajú predovšetkým tí najšikovnejší, s najlepšími výsledkami.

Tento hromadný exodus ľudského kapitálu prebieha minimálne posledných pätnásť rokov. Ešte v roku 2001 študovalo v zahraničí okolo 6-tisíc slovenských študentov, o desať rokov neskôr to bolo už 20- až 25-tisíc a na tejto úrovni sa držíme dodnes.

Slovensko je jedinou krajinou z V4 s Rakúskom, ktorá má dlhodobo negatívne saldo vysokoškolských študentov. Každý rok odíde do zahraničia približne 20-tisíc najlepších maturantov, z ktorých sa vráti tretina až 40 percent.

Táto chronická atrofia ľudského kapitálu sa už dnes prejavuje aj vo výsledkoch dospelej populácie. Z dát Medzinárodného hodnotenia kľúčových kompetencií dospelých (PIAAC) vieme, že podiel Slovákov, ktorí dosahujú najvyššie úrovne gramotnosti (4. a 5. úroveň), je len 3,1 percenta. Priemer OECD je pritom 11,7 percenta, v Česku takmer desať a v Estónsku až 19 percent.

Investičný kapitál

Pre Slovensko nejdôležitejším zdrojom kapitálu sú priame zahraničné investície. Tie pre dobiehajúce krajiny fungujú ako stroj času. Nemusia celé dekády kumulovať vlastné úspory, ale môžu okamžite využiť zahraničný kapitál a skokovo zvýšiť produktivitu práce.

Problém je, že na Slovensku sa tento stroj času pokazil. Počas poslednej dekády sme sa pre zahraničných investorov stali neatraktívnou krajinou.

V rokoch 2015 až 2024 tvorili priame zahraničné investície menej ako 1,5 percenta HDP. V ostatných krajinách V4 boli tieto podiely približne dvojnásobné. V porovnaní s Českou republikou dosahujú priame zahraničné investície na jedného obyvateľa na Slovensku len tretinovú úroveň.

Nízky prílev zahraničného kapitálu sa následne premieta aj do celkovej úrovne investovania. Počas posledných pätnástich rokov sa na Slovensku investovalo výrazne menej než v okolitých krajinách V4 – dokonca menej než vo vyspelých západných ekonomikách Európy či USA. To je jasný znak nehostinného prostredia, keďže dobiehajúce ekonomiky by mali mať väčší potenciál na ziskové investície než už bohaté krajiny.

Tieto čísla sú navyše v skutočnosti ešte horšie, než sa zdá. Do celkových investícií sa totiž započítavajú aj výdavky kryté z eurofondov. Ich využitie sa však neriadi ani tak ekonomickými, ako skôr politickými požiadavkami, čo znižuje ich produktivitu. Časť eurofondov sa na Slovensku využíva na financovanie okázalej súkromnej spotreby alebo podporu spriatelených firiem.

Čo z toho vyplýva pre našu budúcnosť

Verejná politika na Slovensku posledné dve dekády ide proti odporúčaniam ekonomickej vedy. Politici a mnohí úradníci robia kroky, ktoré systematicky brzdia prílev nových zahraničných investícií a zároveň podporujú útek najšikovnejších ľudí z krajiny.

Tým nemyslím len dvíhanie daní alebo nekvalitné verejné služby, ale aj nestabilitu, nepredvídateľnosť a pokukovanie po východných princípoch usporiadania spoločnosti, kde nevládne „rule of law“ (vláda práva), ale skôr kmeňové spôsoby založené na silnom vodcovi a jeho klike.

Najťažšie je verejnosti vysvetliť neviditeľnú postupnosť týchto zmien. Neuvidíme žiadny skokový prepad v životnej úrovne, žiadnu dramatickú udalosť, ktorá by Slovákmi otriasla.

Len sa jedného dňa zobudíme, pozrieme okolo seba a zistíme, že životná úroveň v Česku, Poľsku či v pobaltských krajinách je úplne inde. Všetci nás predbehli.

Share

Subscribe now

A teraz prehľad toho, čo mi posledný mesiac udrelo do nosa.

Vzdelávanie

Grafika: Počet jednorožcov v krajinách Európy.

Jednorožec je súkromne vlastnený start-up s valuáciou vyššou ako 1 miliarda eur.

Bez absolútne bohatých ľudí zostaneme relatívne chudobní.

Vplyv AI na knižný trh: Umelá inteligencia zhoršila priemernú knihu, ale zlepšila priemerný čitateľský zážitok

Od roku 2022 sa množstvo vydávaných kníh strojnásobilo. Ich priemerná kvalita však klesla — meraná hodnoteniami na Amazone. To však neznamená, že ľudia čítajú horšie knihy.

Kvalita top 100 titulov sa prakticky nezmenila.
Segment kníh v top 1000 (okrem prvých 100) sa výrazne zlepšil.
Zvyšok produkcie zaznamenal pokles kvality.

Keďže čitatelia majú tendenciu vyberať si skôr úspešnejších autorov a populárnejšie tituly, výskum odhaduje, že s nástupom AI vzrástol spotrebiteľský prebytok o 25–50 %.

Zdroj: (2026) AI and the Quantity and Quality of Creative Products: Have LLMs Boosted Creation of Valuable Books?

Vo verejnom školstve neexistuje žiadne status quo, ktoré by sa nedalo obhájiť nejakými benefitmi.

Preto v školstve zamrzla evolúcia. Kde neexistuje žiadny priestor na slobodnú mutáciu a kreatívnu deštrukciu, tam bude vždy prekvitať šedá monokultúra.

Spoločnosť

Nový výskum prináša ďalšie dôkazy o tom, že hlavnou príčinou rozdielov v odmeňovaní žien a mužov na trhu práce nie je diskriminácia, ale materstvo.

Ekonóm Camille Landais a jej tím zistili, že ženy so vzácnym Mayerovým–Rokitanského–Küsterovým–Hauserovým syndrómom (MRKH), ktorý spôsobuje neplodnosť, zarábajú takmer rovnako ako muži.

Rozdiel v príjmoch medzi plodnými ženami a ženami s MRKH sa začína objavovať vo veku 26–30 rokov, teda v období, keď ženy zvyčajne začínajú mať deti.

Zdroj: Gender Without Children (2025)

Pesnička Jana Wericha: "Ten dělá to a ten zas tohle" z filmu Pekařův císař obsahuje tri ekonomické poznatky O pôvode našej prosperity:

1) Ten dláždí ulice, ten kove podkovy,
ta krmí slepice, ta peče cukroví.
Ten umí to a ten zas tohle,
a všichni dohromady udělají moc.

Deľba práce, pri ktorej každý robí to, v čom má komparatívne výhody, zvyšuje blahobyt všetkých ľudí, ktorí sú do nej zapojení.

2) Továrny na kůže, peníze na boty,
a do vlasů růže a nový kalhoty.
A olej na stroje - a stroje na práci
a práci bez boje - po práci legraci.

Kapitálové vybavenie, ako stroje a továrne, zvyšujú produktivitu práce. Vďaka tomu je práca efektívnejšia, môžeme si dovoliť pracovať menej a mať viac voľného času.

3) My všichni budem na tom lépe,
když dáte rady nám a my vám dáme své rady,
když všichni všechno všechněm dáme,
tak budou všechni lidi všechno mit dohromady.

Nové poznatky, technológie a inovácie sú nerivalitné. Na rozdiel od fyzických statkov si môžeme „rady“ navzájom zdieľať bez toho, aby ich niekomu ubudlo. Na tomto princípe stojí moderná teória ekonomického rastu.

Jediné, čo je na tom smutné, je, že išlo o agitačnú pesničku komunistickej kolektivizácie z 50. rokov.

#opovodeprosperity

Graf: Vývoj počtu obyvateľov (červená krivka) a vývoj množstva vyprodukovaných potravín medzi rokmi 1961 až 2022.

Dostupné množstvo potravín rástlo rýchlejšie ako počet obyvateľov na všetkých kontinentoch sveta.*

Človek je jediný živočíšny druh, ktorý má vďaka väčšiemu počtu hladných krkov plnšie bruchá. Ako sme to dokázali? Adam Smith to zhrnul do jednej vety: „Deľba práce je limitovaná rozsahom trhu.“

*Zlom v produkcii potravín v Európe súvisí s rozpadom Sovietskeho zväzu.

Graf: Miera nezamestnanosti v severských krajinách (Fínsko, Švédsko, Nórsko, Dánsko) a južných krajinách (Portugalsko, Taliansko, Grécko a Španielsko).

V roku 2013 bol rozdiel v ich miere nezamestnanosti takmer 15 percentuálnych bodov. Tento rok sa stretli na úrovni približne 7–8 %.

Už aj Taleb vymäkol. Dosť.

Je čas postaviť sa na správnu stranu histórie, aby sa mi raz deti nesmiali tak, ako sa dnes my smejeme našim otcom a praotcom za to, ako panikárili.

Nie, AI masívne neohrozí pracovné miesta. Nečaká nás masová nezamestnanosť a nepríde ani žiadna vlna prepúšťania.

Do kalendára si na 18. 2. 2036 dávam pripomienku, že keď môj syn bude podávať prihlášku na strednú školu, aby som mu odporúčil IT školu.

The end is far away.

Posledný post o vplyve AI na zamestnanosť vyprovokoval pár ľudí k odvážnym predikciám. Tak sa poďme staviť o kilo dobrej kávy alebo čistého kreatínu.

Moja pozícia:
Do 2 rokov neuvidíme žiadny razantný prepad zamestnanosti v IKT spôsobený AI (ak nepríde finančná/ekonomická kríza).

Stávka:
Do dvoch rokov (Q3 2027) neklesne počet zamestnancov v IKT o viac než 30 % oproti tretiemu štvrťroku 2025 — za predpokladu, že Slovensko v rokoch 2026 – 2027 nespadne do recesie (t. j. nedôjde k medziročnému poklesu HDP).

Stret civilizácií v Sovietmi okupovanom Poľsku (1939 – 1941):

"Tieto dve kultúry [poľská a sovietska] spolu dobre nekomunikovali... V tomto období, keď bol Stalin Hitlerovým spojencom, si takúto komunikáciu nebolo možné ľahko predstaviť.... možnosti nedorozumení boli obrovské. Kolektivizácia a industrializácia modernizovali Sovietsky zväz, no zabudlo sa na obyvateľov — respektíve na spotrebiteľov.

Sovietski občania, ktorí vládli vo východnom Poľsku, padali z bicyklov, jedli zubnú pastu, používali toalety ako umývadlá, nosili viacero hodiniek... Poľskí väzni boli takisto neznalí, a to aj v základných veciach. Na rozdiel od sovietskych občanov v ich postavení Poliaci verili, že nemôžu byť odsúdení alebo zabití bez právneho základu. Bolo znakom veľkej civilizačnej transformácie stalinizmu, že títo sovietski a poľskí občania — z ktorých mnohí sa narodili v tej istej Ruskej ríši — si teraz tak slabo rozumeli."

Zdroj: Bloodlands: Europe Between Hitler and Stalin, 2010

Jedinou výhodou tejto trojdňovej operácie je, že človek nemusí ani po štyroch rokoch „ruského víťazstva“ a „ukrajinskej porážky“ prerábať meme ani mapu.

Napriek tomu má mnoho ľudí problém rozoznať rozdiel medzi tým, keď niekto prehrá, a tým, keď sa niekomu podarí ubrániť samostatnosť.

Zo života

Odpoveď žiaka na dcérinej základnej škole.

Mnohé ekonomické poznatky nie sú o učení sa nových vecí, ale skôr o odučení sa našich vrodených vzorcov uvažovania.

Socializmus hrá na naše praveké emocionálne struny, ktoré sú adaptované na spoluprácu v rodinách a medzi priateľmi. Preto je to taká príťažlivá myšlienka. Nanešťastie je však absolútne nepoužiteľná pri neosobnej spolupráci vo veľkej, anonymnej spoločnosti.

Zdroj: školský časopis „Po škole“.

Róbert Chovanculiak, INESS

Podporiť newsletter cez LN môžete tu:

Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.

Stále častejšie sa stretávam s textami, ktoré upozorňujú na riziká unáhleného zavrhnutia memorovania. Naposledy to bol odborný článok The Memory Paradox: Why Our Brains Need Knowledge in an Age of AI (Paradox pamäti: Prečo naše mozgy potrebujú vedomosti v dobe umelej inteligencie). Autori v ňom ukazujú, že kognitívni psychológovia aj neurovedci dospeli nezávisle od seba k veľmi podobným záverom o úlohe vedomostí pri myslení. Ich hlavné posolstvo je jednoduché: memorovanie – v zmysle presunu vedomostí do dlhodobej pamäti – je pre myslenie kľúčové.

Samozrejme, nie je memorovanie ako memorovanie. Dá sa to robiť hlúpo aj šikovne. A záleží aj od toho, čo sa žiaci učia – či sú to definície slabikotvorných spoluhlások a polpriamok alebo niečo relevantnejšie pre život v 21. storočí. No podľa tohto výskumu určite nie je správne robiť z učenia sa vedomostí naspamäť úhlavného nepriateľa vzdelávania a na tlačových konferenciách pravidelne opakovať, ako s ním tentoraz zatočíme.

LEGO

Moje poučenie je takéto: pamäť si netreba predstavovať ako pasívny sklad faktov, ktorého služby môžeme v dobe internetu a AI jednoducho nahradiť outsourcovaním na externých dodávateľov. Pamäť je skôr ako lego kocky. Je to materiál, ktorého skladaním vzniká naše myslenie – z lego kociek si budujeme niečo, čo sa volá mentálne schémy. Zároveň je to nástroj na interpretáciu a porozumenie novým veciam - lego kocky majú výstupky a dierky, ktoré umožňujú zacvaknúť ďalšie nové kocky. Ak nemáte v pamäti dostatok „lega“, nedokážete sa ani dobre učiť nové veci. Jednoducho ich nemáte na čo prichytiť.

Z toho napríklad vyplýva, že memorovanie izolovaných faktov nedáva veľký zmysel. Také lego kocky visia vo vzduchoprázdne a rýchlo sa stratia – zabudneme všetko. Pri memorovaní je vždy potrebné prepájať nové poznatky s už existujúcimi „lego stavbami“, teda s tým, čo už vieme. Aj táto metafora s legom funguje len vďaka tomu, že máte v dlhodobej pamäti uložené, čo je to lego. Bez tejto vedomosti by sme si veľmi nerozumeli a vy by ste rýchlo zabudli, o čom píšem. A to aj napriek tomu, že by ste si informácie o legu mohli vygoogliť alebo vygenerovať pomocou AI.

Lego metaforu možno rozvíjať ďalej. Jedno z najdôležitejších delení v kognitívnych vedách je delenie na dlhodobú a pracovnú pamäť. Výhodou dlhodobej pamäti je, že nemá výrazné obsahové obmedzenia – je to veľká hala s legom, v ktorej môžete skladať bez limitov. Nevýhodou je, že dostať do nej nový materiál trvá dlho a vyžaduje námahu. Pracovná pamäť je naopak silno limitovaná. Pri vedomom premýšľaní dokážeme pracovať len s malým množstvom informácií a len krátky čas. Je to ako ruka, do ktorej chytíte len pár lego kociek – viac sa vám nezmestí. Ale zasa ich môžete chytiť relatívne rýchlo a jednoducho a môžete s nimi ľahko manipulovať. To je výhoda pracovnej pamäte.

Trik učenia spočíva v tom, že sa snažíte z izolovaných kociek postupne poskladať veľkú a pevnú stavbu – budujete mentálne schémy v dlhodobej pamäti. Vďaka tomu dokážete „udržať v rukách“ oveľa viac kociek naraz a aktívne s nimi pracovať. Každý, kto niekedy staval z lega, vie, že nespojených kociek udrží v ruke len pár. Keď ich však prepojí do nejakej stavby, dokáže udržať rádovo viac. To otvára nové možnosti kreativity a kritického myslenia pre vašu inak limitovanú pracovnú pamäť.

Text, ktorý čítate, je sám o sebe príkladom tohto javu. Poznatky a prirovnania som mohol vytvoriť len vďaka tomu, že som sa dlhodobo, kúsok po kúsku, bolestivo a pravidelne učil niečo o mechanike učenia sa. „Kreatívny“ môžem byť len vďaka predchádzajúcemu memorovaniu. Tento text vznikol ako „aha moment“ pri behu v lese po prečítaní spomínanej štúdie The Memory Paradox. Bez stoviek hodín predchádzajúceho štúdia, by to však nebolo možné. Nemal by som materiál, z ktorého by sa dalo stavať, ani schémy, na ktoré by som nové poznatky napojil. Nemal by som lego.

Reklama

Kniha O pôvode prosperity sa vypredala ešte pred Vianocami. Kto ju nestihol kúpiť, môže si spraviť druhé malé Vianoce vo februári. Už dva týždne je opäť dostupná v kníhkupectvách a medzitým sa prebojovala medzi desať najpredávanejších kníh. Za to vám, čitateľom, veľmi pekne ďakujem.

O knihe som sa rozprával s Vladom Zlatošom TU.

A teraz tradičný prehľad toho, čo mi udrelo do nosa minulý mesiac.

Subscribe now

Share

Spoločnosť

Archimedes vraj povedal: „Dajte mi pevný bod a pohnem zemou.“ V skutočnosti mal radšej chcieť dostatočný počet vodných priehrad.

V posledných dvoch storočiach ľudia zachytili v priehradách toľko vody, že to mierne posunulo zemské póly. Podľa nedávneho výskumu: „Výstavba takmer 7 000 priehrad v rokoch 1835 až 2011 posunula póly celkovo približne o jeden meter a spôsobila pokles globálnej hladiny morí o 21 milimetrov.“

Zdroj: True Polar Wander Driven by Artificial Water Impoundment: 1835–2011 (2025)

Graf: modrá krivka znázorňuje mieru vrážd a červená HDP na obyvateľa vo Veľkej Británii.

Miera vrážd dosiahla nízke úrovne už v 18. storočí, čo ukazuje, že
1. zmena kultúry predchádzala priemyselnej revolúcii a rastu blahobytu,
2. chudoba sama o sebe automaticky nevedie k vysokej miere kriminality.

Využívam samoobslužné pokladne, lebo vidím, že ľudia často platia za prácu pokladníčky dlhším čakaním v rade.
Ja si radšej kúpim kratší čas v rade vlastnoručným naskenovaním tovaru.
Ale ako hovoria ekonómovia:
„De gustibus non est disputandum.“

Graf: komulatívna miera plodnosti podľa roku narodenia ženy na Slovensku

Vo veku 29 rokov mala žena narodená na Slovensku v roku 1935 v priemere 2 detí. V roku 1960 mala 1,8 detí a dnes má 29 ročná žena v priemere menej ako 0,7 detí.

Školstvo

Vo vzdelávacích kruhoch je populárny citát Johna Medinu:

„Ak by ste chceli vytvoriť vzdelávacie prostredie, ktoré by bolo v priamom protiklade s tým, ako funguje mozog, pravdepodobne by ste navrhli niečo ako školskú triedu.“

Ako laikovi v pedagogike mi to dáva zmysel a súhlasím s tým. Ako ekonóm však dodávam:

„Ak by ste chceli vytvoriť inštitucionálne prostredie, ktoré by bolo v priamom protiklade s tým, ako fungujú inovácie, pravdepodobne by ste navrhli niečo ako verejné školstvo.“

Dôvody, prečo má verejné školstvo problémy inovovať, som popísal v staršom texte TU.

Rozdiel medzi Fínskom a Slovenskom vo vzdelávaní učiteľov:

Fínsko: počet obyvateľov: 5,6 mil., počet maturantov: 30 tisíc, počet prihlášok na pedagogické fakulty: 6 000. Počet prijatých uchádzačov: 600. Zoberú 10 % najlepších.

Slovensko: počet obyvateľov: 5,4 mil., počet maturantov: 40 tisíc, počet prihlášok na pedagogické fakulty: 5 500. Počet prijatých uchádzačov: 3 600. Zoberú 65 %.

Pre tých, ktorí vidia zdroj rozdielnej prestíže učiteľov vo finančnom ohodnotení: Priemerná mzda vo Fínsku je približne 4 000 eur. Priemerná mzda učiteľa je 4 000 – 5 000 eur mesačne. To je približne podobný podiel ako u nás.

Slovensko prehráva boj o najvzácnejší zdroj na planéte.

Graf: migračné saldo vysokoškolských študentov

Tento graf zachytáva jeden z najvážnejších problémov Slovenska. Sme jedinou krajinou spomedzi štátov V4 a Rakúska, ktorá má dlhodobo negatívne migračné saldo študentov. To znamená, že zo Slovenska každoročne odchádza viac kvalitného ľudského kapitálu, než k nám prichádza.

Ekonómovia pritom už dnes vedia, že ľudský kapitál je tým najdôležitejším kapitálom – bez neho nie je možný dlhodobý ekonomický rast ani zvyšovanie blahobytu.

Tento problém je o to vážnejší, že späť sa po ukončení štúdia vracia len približne 40 % študentov. Negatívny obraz v posledných rokoch mierne zmierňuje príchod zahraničných študentov, najmä z Ukrajiny.

Zdroj: Správa o produktivite a konkurencieschopnosti Slovenska 2024

Globálny trh s talentom, alebo ako ľudia hlasujú nohami

Kvadrant 1 tvoria krajiny, z ktorých ľudia vo veľkom odchádzajú, no len málo ľudí do nich prichádza. Ide o čistých exportérov ľudského kapitálu.

Kvadrant 3 tvoria krajiny, do ktorých prichádza veľa ľudí, no len málo z nich odchádza. Ide o čistých importérov ľudského kapitálu.

Zdroj: The IMD World Talent Ranking

Sú len dve možnosti a obe sú zlé:
1) Buď deti naozaj potrebujú pokoj od školy, lebo ich vzdelávanie vyčerpáva, ubíja a potrebujú regenerovať. V tom prípade však určite nepomôže jeden deň a máme väčší problém, ktorý by sme asi mali riešiť.
2) Alebo je toto zapínanie a vypínanie „polročných prázdnin“ len ukážkou toho, ako si politici nedokážu sedieť na rukách a neustále majú pocit, že z centra musia mikromanažovať život pre 800-tisíc ľudí v školách. A ešte si z toho musia robiť marketing.
#monokultura #zamrznuteskoly #domestikacia

Ak sa vám niekedy diskusie o tom, „ako AI ovplyvní vzdelávanie“, zdajú zmätočné, je to často z dôvodu, že ľudia, ktorí spolu diskutujú, v skutočnosti hovoria o troch rôznych veciach.

Jeden hovorí o tom, „ako AI môže zmeniť vzdelávanie“ vďaka tomu, že ide o dokonalý nástroj tutoringu a motivovaným žiakom umožní jednoduchšie a efektívnejšie naučiť sa čokoľvek chcú. A preto AI spraví vzdelávanie ľahším.

Druhý hovorí o tom, „ako AI aktuálne mení vzdelávanie“ vďaka tomu, že ide o dokonalý nástroj podvádzania a uľahčovania si štúdia na školách. A preto AI spraví vzdelávanie ťažším.

Tretí hovorí o tom, „ako by AI malo zmeniť vzdelávanie“, pretože umelá inteligencia prinesie zmeny v zamestnaniach aj celej spoločnosti. To znamená, že ľudia budú potrebovať iné vedomosti a zručnosti, než potrebujú dnes. A preto AI spraví dnešné vzdelávanie irelevantným.

AI tak robí vzdelávanie ľahším, ťažším alebo irelevantným zároveň.

Rozvrh na nemeckej základnej škole pre 13-ročné dievčatá v roku 1939.
Zdroj: Ako vychovať nacistu.

Systematický prehľad a metaanalýza (2024): výhody pobytu v prírode pre kognitívne funkcie u detí a dospievajúcich.

Výsledky 34 experimentov: po chôdzi, hraní a učení v parkoch, lesoch alebo pri vode vykazujú deti a tínedžeri mierne zlepšenú pozornosť a exekutívne funkcie.

Nie je pobyt vonku ako pobyt vonku. Zelená je dobrá.

Zdroj: Benefits of nature exposure on cognitive functioning in children and adolescents: A systematic review and meta-analysis

Zo života

Zuzka (2 r.): “Aha, medveďove chlpy.”
#emilych #zuzkach

Róbert Chovanculiak, INESS

Podporiť newsletter cez LN môžete tu:

Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.

Máte nejaké tipy, ako to spomaliť – ako bojovať proti monotónnosti v živote? Okrem návrhov dať výpoveď v práci, prestať písať newslettere a vydať sa na cestu okolo sveta?

Tu je prehľad tém, ktorým som sa venoval v roku 2025 (tučným písmom je vyznačených 5 najčítanejších):

Kultúra vzdelávania

Hugenoti, kráľ slnko a 1688: boj o ľudský kapitál (1/2)

Na top 5 % mozgov záleží

Triedny boj v triede: Fínsky experiment so socializmom

Školstvo

Mal by ŠUKL zakázať dril v škôlkach? #108

Dosť bolo školy!

Na nulovom scenári záleží

Dodatok škôlky

Slobodná škola na Slovensku

Starý návod Adama Smitha ako správne učiť: UPO #110

O pôvode prosperity

Schizofrénia v ekonómii ako zdroj intelektuálneho dobrodružstva

Neviete, ako funguje záchod? Vitajte v 21. storočí: nová teória ekonomického rastu

Plechovka zo Slovenska ako dôkaz nekonečného ekonomického rastu

A bolo svetlo zo spermacetu vorvaňa

Najdôležitejšia cena v ekonomike

Ako na vyššiu mzdu – pre vás aj pre celé Slovensko

Mokyr – Nobelová cena za ekonómiu

AI vo vzdelávaní

AI v škole ako asistent alebo tréner?

Anatómia odporu ľudí k učeniu sa

Zamrznuté školy

Rodičovská láska nie je klišé ale výsledok evolúcie

Kultúrna fosília v školstve

Tri slony v triede: verejné poskytovanie, regulovanie a financovanie školstva

Plány

V roku 2026 vyjdú ešte minimálne dva texty o AI vo vzdelávaní. Následne sa budem počas prvého polroka venovať dopisovaniu knihy Zamrznuté školy. Cieľ je, aby po letných prázdninách nastúpila do školy 1. septembra.

Okrem toho sa chcem v práci viac sústrediť na tému vysokého školstva. A v regionálnom školstve už dlhšie premýšľam nad aplikovaním tzv. barbell strategy. Verejná politika by mala venovať menej pozornosti snahe meniť celé školstvo pre všetkých žiakov s cieľom optimalizovať systém pre „priemerného“ žiaka. Namiesto toho by sa mala sústrediť na dva extrémy, kde je najväčší potenciál zmeny. Konkrétne ide o vzdelávanie dvoch skupín detí: po prvé tých, ktoré sa dnes nenaučia ani základnú gramotnosť, a po druhé tých, ktoré sú talentované, no nikto sa im systematicky nevenuje. Pri oboch skupinách vidím najväčší priestor na zlepšenie a pri oboch dnešné školstvo zlyháva.

Novinky

Tento newsletter píšem, lebo vy ho čítate. Za to vám veľmi pekne ďakujem. Špeciálna vďaka patrí štyrom desiatkam podporovateľov, ktorí si nekupujú službu, ale rozhodli sa dobrovoľne podporiť tento projekt. O to viac si to vážim a ďakujem vám.

Už dlhšie premýšľam, ako sa vám odvďačiť a konečne mi napadol spôsob, pri ktorom existuje dostatočne veľký rozdiel medzi nákladmi pre mňa a potenciálnym benefitom pre vás. Pracovný názov je Čitateľský občasník. Z času na čas v ňom zverejním poznámky z kníh, ktoré prečítam. Nebude to uhladený text, skôr surová potrava pre mozog. Verím však, že ak nemáte čas čítať veľké množstvo kníh a zaujímajú vás podobné témy ako mňa, oceníte to.

Stále platí, že vaše finančné príspevky automaticky premieňam na výplň knižnice. Toto prišlo nedávno — možno vás niečo zaujme:

Ďakujem vám. A teraz tradičný prehľad postov a postrehov za mesiac december.

Subscribe now

Share

Školstvo

OECD neustále spamuje verejnosť podobnými grafmi a tvrdeniami, ktoré sú zavádzajúce.

Napríklad pri interpretácii tohto grafu normálne tvrdia:

„Dáta ukazujú, že kvalitné predškolské vzdelávanie a starostlivosť posilňujú kognitívne a socio-emocionálne zručnosti detí a prinášajú dlhodobé prínosy.“

Lenže tieto dáta nič také neukazujú. Nehovoria absolútne nič o tom, či predškolské vzdelávanie „posilňuje“ kognitívne schopnosti, a už vôbec nič nehovoria o dlhodobých prínosoch.

A samozrejme, z toho okamžite vyvodia aj „policy“ odporúčania:

„Ak chcú krajiny, aby sa ľudia učili neustále počas celého života, je dôležité začať už v ranom detstve.“

Toto však z prezentovaných dát vôbec nevyplýva. Už vôbec nie to, že deti musia chodiť tri a viac rokov do škôlky, aby sa neskôr „učili neustále počas celého života“.

Najhoršie je, že potom nejaký politik alebo príliš snaživý úradník začne obhajovať svoje návrhy argumentom:

„Ale OECD predsa tvrdí, že…“

Na ministerstve školstva píšu stratégie a vymýšľajú dávky a dotácie, aby najlepší študenti neodchádzali študovať do zahraničia.

Na ministerstve financií potom zvyšujú dane a vymýšľajú nové ako transakčnú daň, aby to všetko zaplatili.

Výsledkom je, že nám popri študentoch vo veľkom začínajú odchádzať aj firmy, ktoré nechcú platiť šialené dane a žiť v neistote.

A to ďalších študentov motivuje odísť do zahraničia, kde je viac príležitostí, a na ministerstve školstva potom prídu s nápadmi na nové stratégie, dávky a dotácie…

Z komentárov:

Samozrejme za tento stav, nemôže jedna dávka na udržanie študentov, ale samotná idea, že všetky problémy vyriešime plošnými dávkami, transfermi, dotáciami, podporou a tak donekonečna… úroveň verejných výdavkov na HDP sa nedostala na úroveň Dánska sama.

Spoločnosť

Už sa teším na progresívnu politiku, ktorá zdaní antikoncepciu.

Graf: Vývoj pôrodnosti vs. výdavky na domácich miláčikov v rokoch 1994 – 2024

Vo všetkých regiónoch USA existuje takmer dokonalá negatívna korelácia medzi výdavkami na domácich miláčikov a pôrodnosťou (r = –0,93). Táto korelácia pretrváva aj po zohľadnení inflácie, HDP, počtu obyvateľov, miery chudoby a priemerného veku. Vo všeobecnosti platí, že regióny s najnižšou pôrodnosťou majú najvyššiu hustotu obchodov so zvieratami, psích kaderníctiev a psích škôlok.

Zdroj: (2025) Pet owners often see dogs as soulmates and value them more than human lives

Odhadovaný počet vnúčat na 100 obyvateľov v krajine
Ak sa miera pôrodnosti nezmení, na sto Juhokórejčanov bude pripadať len 15 vnúčat.

To je dystopický film Potomkovia ľudí (Children of Men, 2006) v realite. Odporúčam pozrieť. IMDb: 7,9/10.

Nový výskum z Taiwanu (2025) skúma, či sú domáce zvieratá substitútmi alebo komplementmi malých detí. Jeho závery sú v rozpore s populárnymi (aj mojimi) príbehmi o tom, že „ľudia majú psy namiesto detí“. Kvázi-experimentálny výskum ukázal opak. Po narodení dieťaťa rastie pravdepodobnosť, že si domácnosť zaobstará psa, a ľudia, ktorí si najprv zaobstarajú psa, majú vyššiu šancu, že neskôr budú mať aj dieťa.

Inými slovami, psy a deti sa správajú skôr ako komplementy než ako substitúty. Pes často neznamená únik od rodičovstva, ale skôr jeho predstupeň alebo sprievodný jav.

Zdroj: (2025) Cats, Dogs, and Babies: Quasi-Experimental Evidence on Substitutes or Complements from Linked Administrative Records

Citát z knihy "On Writing Well". Zdá sa, že autor celkom podcenil, o koľko násobne „jednoduchšie“ a „rýchlejšie“ nové "elektronické zázraky" spravili písanie.

EÚ v roku 2024 vybrala na pokutách od amerických technologických firiem viac, než zaplatili na daniach európske internetové technologické spoločnosti.

Keď už v EÚ nemôže byť daň pokutou za úspech domácich, tak je aspoň pokuta daňou za úspech zahraničných.

Rozumiem, že to môže byť pre mnohých ťažko pochopiteľné, ale pri dlhodobej spolupráci platí nasledujúca logika:
Čím je z dôvodu regulácie ťažšie rozviazať obchodný vzťah, tým nižšia je motivácia vôbec do takýchto vzťahov oficiálne vstupovať.

Možno pomôže príklad:
Ak by sme zmenili rodinné právo tak, že ľudia by sa po treťom rande museli zosobášiť, výsledkom by nebolo viac dlhodobých zväzkov, ale menej ľudí by vôbec chodilo na rande.

Iba manažér v role politika si môže dovoliť prezentovať totálne predražený a oneskorený projekt ako úspech.

A iba spotrebiteľ v role voliča, ktorý to všetko musel zaplatiť a prečkať, mu za to ešte nakoniec zatlieska.

Nastavenie motivácií v systéme ovplyvňuje výsledok aj spätnú väzbu.

Sviatky

Výsmech Donutila vo filme Pelíšky, že by si Polívka z dvoch „naprosto stejných krabiček od sirek“ vybral tie z USA, vychádza z nepochopenia, že:

1) hodnota je subjektívna a objektívne porovnanie nedokáže vysvetliť voľbu ľudí

2) rozhodovanie vždy prebieha v podmienkach neistoty a značka (pôvod) hrá dôležitú rolu ako signál kvality.

Vo filme Pelíšky je postava učiteľa Sašu Mašľaňa (Jaroslav Dušek), ktorý sa po invázii v roku 1968 stane riaditeľom školy. Ide o ukážku Hayekovej tézy z knihy Cesta do nevoľníctva, že v totalitných režimoch sa tí najhorší vždy dostávajú na vrchol politickej moci.

Slušní a zásadoví ľudia sa zdráhajú používať nátlak a donútenie, čo sú prostriedky používané vo všetkých socialistických systémoch. Na vrchol sa tak dostávajú tí, ktorí sú ochotní urobiť čokoľvek – nie preto, že by boli schopnejší, ale preto, že sú bezohľadnejší.

Aka krajina, taky John Travolta a Uma Thurman.
#pelisky vs #pulpfiction

V Sám doma 2: Stratený v New Yorku dokázala Kevinova mama nájsť svojho syna vďaka existencii Schellingovho focal pointu.

Focal point je myšlienka z teórie hier, že ľudia dokážu koordinovať svoje rozhodnutia aj bez komunikácie – stačí, aby existoval jedinečný bod, ku ktorému prirodzene smerujú ich očakávania.

Počas Vianoc je takým bodom napríklad stretnutie pred najväčším vianočným stromčekom v New Yorku, pri Rockefellerovom centre.

Ak hľadáte príčinu inflácie množstva darčekov na Vianoce:

Od roku 1992 klesli ceny hračiek o 76,8 % a zároveň sa na Slovensku viac ako zdvojnásobili reálne zárobky.

Starší newsletter o darčekoch.

Zo života

Podporiť newsletter cez LN môžete tu:

Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.

Predobjednať si ju môžete u nás alebo v každom dobrom kníhkupectve.

Nech sa páči, krátky úryvok z knihy:

Tri spôsoby, ako naplniť chladničku

Je piatok večer. Po náročnom týždni sa vrátite domov, otvoríte chladničku a je prázdna. Zajtra je sviatok, obchody v dedine sú zatvorené, no vaše deti už básnia o sobotňajších lievancoch na raňajky. Potrebujete mlieko a vajíčka. Ako ich zoženiete?

Máte tri možnosti:

Prvou je rodina. Zavoláte bratovi: „Hej, brácho, zachráň ma, nemám doma mlieko a vajíčka!“ A on to s vysokou pravdepodobnosťou aj urobí, sadne do auta a dovezie vám, čo treba. Urobí to z čistej príbuzenskej lásky, bez očakávania odmeny. Spoločné gény sú dostatočným motívom na kooperáciu.

Druhou možnosťou sú susedia. Cez plot zakričíte na suseda Štefana, či nemá doma nazvyš pár vajec a škatuľu mlieka. Ak má, veľmi rád vám pomôže, lebo ste priatelia. V tomto prípade už vstupujú do hry normy, reputácia a reciprocita. Ľudia považujú za normálne pomáhať svojim susedom – hlavne keď to vidia ostatní v okolí. A, samozrejme, očakáva sa, že im ich láskavosť raz oplatíte.

Okrem týchto dvoch vekmi overených možností máme dnes k dispozícii aj tretiu evolučnú novinku menom trh. Vytiahnete smartfón, v aplikácii si objednáte nákup a do hodiny máte doma mlieko a vajíčka. Prinesie vám ich kuriér, ktorého nepoznáte, nie ste s ním rodina ani priatelia. On napriek tomu vypočuje vašu prosbu, postaví sa z gauča, nasadne do auta a donesie vám nákup k dverám. Správa sa, akoby bol váš príbuzný alebo dobrý priateľ – no nie je ani jedno. Z pohľadu evolúcie ľudstva ide o pozoruhodnú vec.

Keby ste tento príbeh rozprávali lovcovi či zberačovi, neveril by vám. Nechápal by, prečo vám cudzí človek len tak prinesie jedlo. Bez príbuzenstva. Bez priateľstva. A keby ste mu vysvetlili, že za vajíčkami a mliekom stojí obrovská sieť spolupracujúcich ľudí – od farmárov a potravinárov až po dopravcov, programátorov a vášho kuriéra z aplikácie, úplne by stratil reč. Pravdepodobne by si myslel, že musíte byť veľmi výnimočný náčelník alebo priam poloboh, ktorému z nejakého dôvodu slúži také veľké množstvo cudzích ľudí.

V dnešnom svete sme od tejto tretej formy kooperácie – trhu – úplne závislí a uspokojujeme prostredníctvom nej drvivú väčšinu našich potrieb. Rodinu a priateľov si „hýčkame“ už „len“ na napĺňanie tých najvyšších emočných potrieb na vrchole Maslowovej pyramídy. Pekne to vidieť na vývoji úloh detí v rodine. Kedysi boli hospodárskou jednotkou, ktorá pomáhala s prácou na poli. Dnes sú skôr „výstavnou skriňou“ rodičov. Keby sme sa chceli vrátiť k uspokojovaniu potrieb výlučne cez rodinu a priateľov, museli by sme opustiť svet hlbokej deľby práce – a s ním aj našu prosperitu.

Už pred viac ako dvoma stovkami rokov si Adam Smith všimol paradox moderného sveta: „V civilizovanej spoločnosti človek neustále potrebuje kooperáciu a pomoc celých zástupov ľudí.“ Ale zároveň: „Takmer celý jeho život sotva stačí na to, aby si získal priateľstvo hŕstky osôb.“ Ekonómovia už storočia skúmajú základnú otázku ľudskej spoločnosti: Ako zabezpečiť neosobnú kooperáciu vo veľkej anonymnej spoločnosti plnej cudzincov, pri ktorých sa nemôžeme spoliehať na ich dobrú vôľu? Ide o tie najťažšie podmienky z pohľadu riešenia spoločenskej dilemy, ale zároveň o podmienky, ktoré umožnia deľbe práce vytvoriť najväčšiu prosperitu.

Takže prečo vám ten kuriér doniesol v piatok večer vajíčka a mlieko?

PS: Prosím, ak máte skúsenosti s nahrávaním kníh do nového systému na Goodreads, napíšte mi. Vďaka.

Školstvo

Počuli ste o „growth mindset“ – teda o rastovom nastavení mysle? Je to populárna myšlienka, že keď deťom budeme tvrdiť, že schopnosti ľudí nie sú pevne dané, ale môžu sa rozvíjať prostredníctvom úsilia, tak dokážeme zlepšiť ich vzdelávacie výsledky. Mnohé školy tento prístup zaradili do svojich programov. Občas ešte zachytím, ako niekto zdôrazňuje dôležitosť mať „rastové nastavenie mysle“. Zmienku o tomto koncepte nájdete aj v reformovanom štátnom vzdelávacom programe.

Výskumníci sa však pozreli na stovky experimentov a zistili, že zázrak sa nekoná – výsledky v najlepších štúdiách sa pohybujú medzi „nič“ a „takmer nič“.

Zdroj: (2025) Can growth mindset interventions improve academic achievement? A structured review of the existing evidence.

Nedávna štúdia (2025) sa pozrela na pedagogické vedomosti a metakogníciu učiteľov na rôznych fakultách vysokých škôl. To jest, či poznajú efektívne spôsoby učenia, rozumejú „science of learning“ a nepodliehajú mýtom a legendám vo vzdelávaní.

Autori ich slovami „prekvapivo“ zistili, že učitelia na pedagogických fakultách nedosiahli lepšie výsledky v pedagogických vedomostiach ako učitelia z iných fakúlt, a zároveň prejavili nízku metakognitívnu uvedomelosť.

A dodávajú odporúčanie:
„Univerzity, ktoré pripravujú doktorandov na pozície vysokoškolských pedagógov, by mali zabezpečiť prístup k presným informáciám o vede o učení. Dôsledky pre pedagogické fakulty sú ešte závažnejšie, pretože môžu zlyhávať v príprave kandidátov v najpodstatnejších aspektoch ich odboru.“

Zdroj: (2025) Discerning Myths from Methods: University Faculty’s Understanding of Learning Science and Metacognition on Pedagogy

V celom svete rastie podiel detí s diagnostikovaným ADHD. V niektorých krajinách sa medzi rokmi 2005 – 2020 zvýšil až päťnásobne.

Stále však prebieha debata, či skutočne rastie počet detí s problémami, alebo sa len uvoľňujú kritériá diagnostiky.

Jedným z dôkazov, že ide skôr o druhý prípad, je to, že účinok liekov na ADHD dlhodobo klesá. Pravdepodobne preto, že sa podávajú čoraz väčšiemu počtu detí s miernejšími príznakmi – tie majú menší priestor na zlepšenie, a tým znižujú priemerný efekt liečby.

Zdroj: (2025) Increased Prescribing of Attention-Deficit/Hyperactivity Disorder Medication and Real-World Outcomes Over Time

Keď robí politik populárne, ale škodlivé zmeny, je to populistická politika.

Keď robí politik nepopulárne, ale užitočné zmeny, je to štátnická politika.

Ale ako nazvať politiku, ktorá je nepopulárna a škodlivá?

Spoločnosť

Graf z USA: V prieskume sa pýtali ľudí: “Máte na komunizmus kladný alebo záporný názor?”

Až jedna tretina mladých Američanov (18-29 rokov) má skôr kladný pohľad na komunizmus.

Úryvok z knihy O pôvode prosperity:

“Po páde železnej opony na začiatku 90. rokov sa zdalo, že reputácia socializmu ako funkčného usporiadania spoločnosti definitívne umrela. Na Západe aj Východe. Prešlo však niekoľko dekád a socializmus ako zombie znova ožíva a začína otravovať život v spoločnosti.

Mnohých prekvapilo, že táto zdiskreditovaná ideológia sa vracia na trh s myšlienkami, ale vás by nemalo. Vy už viete, že myšlienka socializmu v skutočnosti nikdy nikam neodišla. Bola tu s nami celý čas v podobe vrodených „paleoinštinktov“ a emócií. Len ju dočasne potlačila akútna spätná väzba v podobe rozpadu režimov východného bloku. Ľudia však vždy budú intuitívne túžiť po kooperácii založenej na sledovaní dobrých úmyslov a koordinácii vedomým plánovaním.”

Včera niektorí vysvetľovali predošlý graf o pozitívnom postoji mladých Američanov ku komunizmu tým, že „u nás“ a „v USA“ vraj chápeme slová inak.

Tu je druhý graf. Otázka tentokrát znela: „Myslíte si, že použitie násilia občanmi proti bohatým je niekedy oprávnené?“

V tomto prípade sa už ťažko vyhovárať na rozdielne významy slov na oboch brehoch Atlantiku.

Násilie je násilie všade.

V posledných troch dekádach sa medzi ľuďmi šíri nebezpečný mém o „probléme vyvážania ziskov zahraničnými investormi“ zo Slovenska. Vyvracať tieto mýty je sizyfovská práca, pretože vyvierajú z hlbín našej paleo-mysle, ktorá vníma spoluprácu s cudzincami ako hru s nulovým súčtom.

Graf: Prílev priamych zahraničných investícií v rokoch 2021 – 2023 (v mil. eur)

Zdá sa, že mnohí ľudia dostanú lekciu z ekonómie tým najhorším možným spôsobom – zažijú jej následky na vlastnej koži. V tomto prípade pôjde o život v stagnujúcej ekonomike.

Pred pár dňami ubehlo 16 rokov od mojej najobľúbenejšej časti Pod lampou ever.

Skoro tri hodiny debatovania o Darwinovi a jeho teórii.

#podcasty #beforeitwascool

Ľudia na Slovensku sú niekedy zmätení a nechápu, za čo Ukrajinci bojujú na Ukrajine.

Toto video je odpoveď. Bojujú za to, aby sa na podobné veci nemuseli pozerať v štátnej televízii.

Tradičný citát k dnešnému sviatočnému dňu (17. november):

“Člověk, který si vybírá mezi tím, jestli vypije sklenici mléka nebo sklenici cyankáli, si nevybírá mezi dvěma nápoji; vybírá si mezi životem a smrtí. Společnost, která si vybírá mezi kapitalismem a socialismem, si nevybírá mezi dvěma společenskými systémy; vybírá si mezi spoluprací ve společnosti a rozpadem společnosti. Socialismus není alternativou ke kapitalismu; je to alternativa ke každému systému, v němž mohou lidé žít jako lidské bytosti. Je úlohou ekonomie zdůrazňovat tuto skutečnost, stejně jako je úkolem biologie a chemie učit, že cyankáli není potrava, ale smrtelný jed.”

Lidské jednání, s. 609, Ludwig von Mises.

Subscribe now

Share

Zo života

Kedy ste naposledy mysleli na slabikotvorné spoluhlásky?

Tretiaci na základnej škole s nimi strávia niekoľko dní, vyplnia pár cvičení a napíšu si z nich písomku.

Ak si myslíte, že stačí počkať na „kurikulárnu reformu“, tak v nových štátnych vzdelávacích programoch sa slabikotvorné spoluhlásky spomínajú na piatich miestach.

V čase, keď gramatiku tohto statusu kontrolovala AI, niet pre žiakov základných škôl úniku pred slabikotvornými spoluhláskami.

#emilych

Už je to 30 rokov.
Pohľad na tento obrázok je ako navštíviť svoju detsku izbu.
Boli ste GDI alebo NOD?

#behnamincol

Róbert Chovanculiak, INESS

Podporiť newsletter cez LN môžete tu:

Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.

Dôvod? Podľa Juraja sú na Slovensku rodičia, ktorí sa nezaujímajú o vzdelanie svojich detí. Preto musí prísť pán úradník a správne nakresliť obvody, aby sa vytratila výhoda, ktorú majú deti rodičov aktívne sa zaujímajúcich o vzdelávanie.

Teda nemáme ísť cestou zvyšovania záujmu všetkých rodičov o školy a hľadať cesty, ako ich viac vtiahnuť do vzdelávania, ale mali by sme podkopnúť tých, ktorí si dovolili vyskakovať, aby sme vyrovnali podmienky.

V inom texte som písal o tom, že ide o veľmi nešťastné zmýšľanie uzatvorené v predstave sveta ako hry s nulovým súčtom. Aby sme jednému pomohli, musíme druhému zobrať.

Na tomto mieste by som sa však chcel krátko zamyslieť nad Jurajovou predstavou, že úradník kresliaci obvody má väčšiu motiváciu vybrať pre dieťa lepšiu školu ako rodič.

Rodičovská láska a Darwin

Ľudia patria medzi takzvané altricialne živočíchy, čo znamená, že naše mláďatá sa rodia behaviorálne aj morfologicky nevyspelé. Deti prichádzajú na svet ako bezbranné stvorenia, ktoré nemajú žiadnu ochranu voči poveternostným podmienkam, nedokážu sa brániť, ani si zabezpečiť potravu. Sú úplne odkázane na svojich rodičov.

Preto evolúcii nestačilo pre úspešne zachovanie rodu vybaviť psychiku človeka sexuálnym pudom, ale musela pridať aj silné rodičovské inštinkty. Ak by sme mali voči svojim potomkom rovnako chladný vzťah ako korytnačky alebo žaby, ľudstvo by dávno vyhynulo. Deti potrebujú dlhoročnú starostlivosť – v spoločnostiach lovcov a zberačov trvá takmer dvadsať rokov, kým človek vyprodukuje viac kalórií, než spotrebuje. Dovtedy je závislý od pomoci. Preto rodičom prirodzený výber zanechal v psychike množstvo adaptácii, ktoré im pomáhajú v ich rodičovskej úlohe

Jedným príkladom tejto biologickej adaptácie je, že znaky malých detí nám automaticky pripadajú roztomilé. A nejde len o ľudské mláďatá – ak má niečo veľkú hlavu, guľaté oči a malý sploštený nos, mozog homo sapiens tomu nevie odolať. Klaster týchto čŕt je známy ako Kindchenschema a vyvoláva v ľuďoch potrebu chrániť a starať sa. Platí to pre obe pohlavia, hoci u žien je tento efekt silnejší.

Ďalšou evolučnou adaptáciou je citová väzba rodičov k ich biologickým deťom. Pionierov v evolučnej psychológii, Martina Daly a Marga Wilsona, napadlo otestovať jej existenciu porovnaním správania sa biologických a náhradných rodičov. Ich hypotéza bola jednoduchá: ak existuje vrodený mechanizmus rodičovskej lásky, mali by sa tieto dve skupiny rodičov správať k deťom odlišne. Na overenie tejto teórie sa však nemohli spoliehať na dotazníky – nikto sa dobrovoľne neprizná, že miluje nevlastné dieťa menej než by miloval svoje biologické. Preto siahli po objektívnych údajoch z kriminálnych štatistík o zneužívaní, zanedbávaní a usmrcovaní detí.

Výsledky boli šokujúce: biologickí rodičia oveľa menej ubližovali deťom ako tí nevlastní. V niektorých krajinách mali deti v starostlivosti náhradných rodičov stonásobne vyššiu pravdepodobnosť, že budú zavraždené, než deti žijúce s biologickými rodičmi. Nie o 100 %, ale 100-krát, teda 10 000 % vyššia pravdepodobnosť. Absolútne čísla boli síce stále nízke, ale tento výskum jasne ukázal, že biologická väzba medzi rodičmi a deťmi funguje ako prirodzená brzda agresivity.

Tento efekt sa stal známym ako „efekt Popolušky“ a neskôr bol potvrdený ďalšími výskumami aj v iných oblastiach. Napríklad adoptívni rodičia v priemere investujú menej peňazí do výživy nevlastných detí, trávia s nimi menej času pri domácich úlohách a menej často ich berú k lekárom a zubárom. A nejde len o jav západnej civilizácie – rovnaké vzorce správania vedci našli aj v malých kmeňových spoločnostiach, ako sú Aché v Južnej Amerike alebo Hadza v Tanzánii.

Tento výskum tak ukazuje, že biologická evolúcia odviedla pri vytváraní rodičovskej lásky kus dobrej práce. A čo je dôležité, nedokáže ju prekonať ani sebelepšia verejná politika procesu adopcie detí. Pozor, tento výskum netvrdí, že adopcie systematicky zlyhávajú a náhradní rodičia pravidelne ubližujú svojim adoptovaným deťom. Drvivá väčšina náhradných rodičov boli, sú a budú slušní ľudia, ktorí nikdy rukou nesiahli na ich deti. No o to viac tento výskum ukazuje silu prirodzenej rodičovskej lásky, ktorá vzniká bez akejkoľvek regulácie – ľudia si robia deti, kedy chcú a s kým chcú, a napriek tomu sa o ne starajú lepšie ako adoptívni rodičia s úradnou pečiatkou.

Tvrdenie, že „nikomu tak nezáleží na deťoch ako ich vlastným rodičom“, preto nie je klišé, ale vedecký fakt. A určite im na nich záleží oveľa viac ako ostatným stakeholderom v školstve. Rodičia nežiadajú vyššie platy, lepšie pracovné podmienky, viac peňazí pre samosprávu ani nové právomoci pre úrady. Jediné, čo chcú, je lepšia budúcnosť pre svoje deti. Práve preto musia byť kľúčovým prvkom zmeny v školstve – sú jedinou záujmovou skupinou, ktorej jediným cieľom je kvalitnejšie vzdelanie pre svoje deti. A to z úplne základných darvinistických dôvodov.

Share

Reklama:

Už 23. októbra sa uskutoční intelektuálne podujatie tohto roka. V INESS organizujeme Ekonomický Base Camp pre stredoškolských a vysokoškolských študentov. Ak nimi ste, alebo nejakých vhodných poznáte, určite im pošlite tento odkaz.

Ale ponáhľajte sa – prihlasovanie je otvorené len do 5. októbra.

Koniec reklamy.

Nasleduje zoznam vecí, ktoré ma tento mesiac zaujali.

Varovanie:

Substack ma upozornil, že tento newsletter je pre Gmail príliš dlhý. Možno sa vám nezobrazí celý. Ak sa chcete dostať až k sekcii Zo života, budete si musieť newsletter rozkliknúť. Úplne na konci je hlasovanie o tom, či vám vyhovujú takéto dlhšie Resumé, alebo ich skrátiť.

Subscribe now

Spoločnosť

Štatistiky o vývoji objemu výroby obuvi, jej cien a počtu zamestnancov v Baťovej firme do roku 1935.

Na trhu je finančne úspešný človek zároveň aj spoločensky prospešný.

A potom to Beneš v roku 1945 všetko znárodnil jedným dekrétom.

Na Kube sa v roku 1959 dostali k moci socialisti.
Tabuľka nižšie ukazuje zmenu v produkcii potravín štyri roky po tom ako znárodnili 70 % poľnohospodárstva.
Produkcia mlieka klesla o 39 %, vajec o 40 %, zemiakov o 50 %, hovädzieho mäsa o 45 % a bravčového mäsa o 84 %.

Môžete ignorovať ekonómiu, ale ekonomické zákony nebudú ignorovať vás.

Keď sa slabí muži boja starých ľudí.

Ku konsolidácii:

Používanie slov ovplyvňuje a formuje debatu. Preto je dôležité voliť správne pomenovania:
Toto nie je konsolidácia verejných financií.
Toto je konsolidácia súkromných peňaženiek.

K rušeniu sviatkov:

Najlepší čas si pripomenúť, že:

Štátny sviatok je eufemizmus pre neplatenú dovolenku, pri ktorej si nemôžete vybrať deň jej čerpania a zaplatíte za ňu nižšou priemernou mzdou* počas pracovných dní.

*Neveríte? Predstavte si ekonomiku v krajine S, kde štátne sviatky tvoria polovicu pracovných dní. Ľudia tam dostávajú mzdu za celý rok, no reálne odpracujú len polovicu času. Aká bude v tejto krajine priemerná mzda v porovnaní s inou krajinou, ktorá nemá žiadne štátne sviatky, ale je inak úplne rovnaká? Odpoveď je, že približne polovičná. A to napriek tomu, že de jure sú štátne sviatky v krajine S „preplatené“.

Všetci v opozícii teraz kritizujú zvyšovanie už aj tak vysokých daní na Slovensku.

Musia si však uvedomiť jedno: skutočné, dlhodobé a udržateľné znižovanie daňovo-odvodového zaťaženia sa nerobí znižovaním sadzieb či rušením daní.

Ale znižovaním verejných výdavkov. Na to bude treba motorovú pílu.

Graf: Vývoj podielu verejných výdavkov a verejných príjmov na HDP na Slovensku.

Všetko dnes samozrejmé, bolo kedysi geniálny nápad.
Koncept chodby, ako priestoru odkiaľ sa vstupuje do viacerých izieb samostatným vchodom, bol vynájdený v roku 1597.

Takto fungujú efektívne sankcie uvalené na ruské energonosiče ukrajinskými dronmi.

Je populárne vysvetľovať rôzne nerovnosti na trhu práce odkazom na diskrimináciu, napríklad voči ženám alebo menšinám.

Ázijské ženy však ukazujú, že aj v dnešnej spoločnosti (USA) sa dá uspieť a zarábať viac než štandardný benchmark, ktorým sú bieli muži.

Graf: V roku 2025 sa po prvýkrát v histórii stalo, že na celom svete žije viac detí s obezitou než s podváhou.

Graf: Percento vydatých žien v rôznych dekádach 20. storočia podľa veku.

80 % žien narodených v 40. rokoch bolo vo veku 25 rokov vydatých.
20 % žien narodených v 90. rokoch bolo vo veku 25 rokov vydatých.

Celá politická filozofia novoveku v jednom meme.

Školstvo

Minister školstva sa pri obhajobe svojho návrhu na finančnú diskrimináciu detí stiahol za ďalšiu obrannú líniu. Vo viacerých diskusiách v poslednom čase začal poukazovať na problém s dostupnosťou základných škôl.

Tvrdí, že máme rodiny, ktoré nedokážu nájsť základnú školu pre svoje deti. Nespomenul však žiadne dáta, analýzy ani konkrétne dôkazy. Uviedol len anekdotické príklady z Ružinova, kde je školský obvod nevhodne nastavený, hoci aj podľa súčasných pravidiel by ho bolo možné upraviť.

Pokiaľ viem, dáta a analýzy skôr poukazujú na opačný problém – máme rozvetvenú sieť základných škôl, ktorá neprešla konsolidáciou, a dlhodobo sa hovorí o potrebe racionalizácie v malých obciach.

Napriek tomu minister začal raziť túto novú tézu, keď sa argumenty o deťoch zo sociálne znevýhodneného prostredia ukázali ako slabé. Je to o to bizarnejšie, keď vieme, že v najbližších šiestich rokoch klesne počet detí v prvom ročníku základných škôl takmer o pätinu.

Nerozumiem tejto snahe urobiť zo školských obvodov tému číslo jeden vo vzdelávaní na Slovensku. Ešte som tomu rozumel, keď sa riešili deti z generačnej chudoby, ktoré sú v niektorých oblastiach segregované. Minister však spravil z obvodov celoslovenské ťaženie za spravodlivosť a dostupnosť.

Pritom nepredložil žiadne dáta ani analýzy, ktoré by to podporovali. Spomína len anekdotické príklady a to, že „im ľudia píšu“. To je tá odborná politika založená na dátach, alebo krčmová argumentácia typu „jedna teta povedala“? Hlavný dokument ministerstva školstva – Revízia výdavkov – spomína slovo „dostupnosť“ deväťkrát. Z toho päťkrát sa zaoberá potrebou racionalizácie siete škôl z dôvodu prebytočnej kapacity malých škôl v malých obciach, nie nedostatočnou dostupnosťou. Štyrikrát sa rieši dostupnosť stredných škôl, kde obvody nehrajú úlohu.

Robiť zo školských obvodov tému číslo jeden považujem za nesprávne, pretože tým presmerovávame pozornosť na tzv. „hry s nulovým súčtom“. To sú hry, pri ktorých, aby jedna strana získala, musí druhá stratiť. Ministerstvo vyvoláva dojem, že existujú kvalitné a nekvalitné školy a že časť populácie si dnes uzurpuje miesta v kvalitných školách, zatiaľ čo ostatným zostávajú len nekvalitné. Preto príde úradník a prekreslí obvody, aby tomu zabránil. Úradník s perom a pravítkom však nedokáže zlepšiť celkovú úroveň kvality škôl. Dokáže len poprehadzovať deti, čím rozohrá hru s nulovým súčtom.

Na Slovensku by sme mali upriamiť pozornosť na hry s kladným súčtom – hľadať riešenia, ako čo najviac zlepšiť čo najviac škôl. Ako v maximálnej miere rozvinúť potenciál všetkých detí. Keby bol toto problém, ktorý rieši ministerstvo školstva, tak by im ani nenapadlo začať penalizovať neštátne školy. Ale skôr hľadajú spôsoby ako zlepšiť verejné školy – či už tie nekvalitné a zlyhávajúce alebo aj tie kvalitné verejné školy – lebo aj také sú. Namiesto toho sa bude riešiť, kto, kde a ako nakreslí hranicu obvodu.

Kam až môže viesť obsesia so školskými obvodmi, vidíme na príklade z USA. V súčasnosti sú tam veľké rozdiely v (ne)kvalite verejných škôl, čo motivuje ľudí, aby sa sťahovali do oblastí s kvalitnejším vzdelávaním, no žiadnym spôsobom to nepomohlo deťom z generačnej chudoby.

Minister Drucker sa snaží obhájiť finančnú diskrimináciu žiakov neštátnych škôl zaujímavým mentálnym cvičením z výrokovej logiky (viď status nižšie)

Podľa ministra nie je pravda, že napríklad cirkevné školy budú musieť prijímať ateistické deti, pretože ich budú môcť odmietnuť (a ak ich odmietnu príliš veľa, prídu o 20 % zdrojov).

Rovnako podľa neho nie je pravda, že školy prídu o 20 % zdrojov, pretože sa môžu stať verejným poskytovateľom (a prijímať aj ateistické deti z obvodu).

Teda doslova tvrdí, že výroky A a B nie sú pravdivé, pretože existuje voľba medzi A alebo B.

To je skvelý návod na konsolidáciu verejných financií! Napríklad by sme mohli navrhnúť zákon, podľa ktorého by všetci ministri a poslanci Národnej rady prišli o 80 % svojho platu, pričom ušetrené zdroje by sa použili na zníženie deficitu. Alebo by si mohli ponechať svoj plat, no museli by po nociach pracovať ako smetiari, čím by sa ušetrili výdavky na verejné služby. Obe možnosti by pozitívne prispeli ku konsolidácii verejných financií.

Ak by sa politici začali búriť a nepáčili by sa im tento spôsob konsolidácie, ich argumenty by sme mohli jednoducho označiť za klamstvá a šírenie strachu. Veď nie je pravda, že si musia vybrať A a B, ale medzi A alebo B!

Slovenské školstvo má mnohé chronické aj akútne problémy:

• dosahuje nízke a klesajúce výsledky v medzinárodných testovaniach PISA,
• chýbajú nám učitelia a situácia sa bude ďalej zhoršovať,
• najlepší absolventi stredných škôl odchádzajú do zahraničia,
• máme 50 základných škôl, v ktorých 20-tisíc žiakov za 10 rokov nezíska ani základné gramotnosti,
• a tak ďalej.

V tomto stave vyhlási minister školstva vojnu proti neštátnym školám, lebo má pocit, že máme problém s dostupnosťou a že súkromné a cirkevné školy si vyberajú žiakov z lepšieho socioekonomického zázemia.

A pritom toto je jeden z mála aspektov slovenského školstva, ktorý funguje relatívne dobre v porovnaní s ostatnými krajinami. Sme na tom podobne ako Fínsko a lepšie ako ministrom spomínané Belgicko a Švédsko.

Graf nižšie porovnáva krajiny z pohľadu miery verejného financovania neštátnych škôl (zvislá os) a rozdielu v socioekonomickom zázemí žiakov neštátnych a verejných škôl (vodorovná os).

Hlavný problém návrhu, ktorý je momentálne v parlamente, nie je len v tom, že zhorší kvalitu vzdelávania pre mnohé deti, ale aj v tom, že tu venujeme energiu a pozornosť treťotriednym problémom namiesto riešenia tých skutočných, ktoré nás v budúcnosti dobehnú.

Zdroj: OECD, School choice and school vouchers: An OECD perspectiv

Rozhovor o Druckerovej reforme:

Video zo školského výboru:

Zo života

Deti chceli niekoľkokrát za deň zmrzlinu, tak dostali prednášku o vzácnosti a nákladoch obetovaných príležitostí. Nakoniec sa pýtam svojej malej dcéry:

Ja: Chceš zmrzlinu, alebo dve eurá?

Dcéra: Chcem dve eurá.

Ja: Výborne, vidíš, ako uvedomenie si nákladov ovplyvnilo to, čo chceš?

Dcéra: Hej, kúpim si dva nanuky a ešte mi ostane 20 centov.

#emilych

Róbert Chovanculiak, INESS

Subscribe now

Podporiť newsletter cez LN môžete tu:

Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.

Vo viacerých textoch som opísal (tu, tu, tu, tu), prečo považujem dôvody finančnej diskriminácie žiakov na súkromných a cirkevných školách za nesprávne.

Príliš som sa však nevyjadroval k samotnej filozofii navrhovaných zmien. Skúsim to preto teraz veľmi stručne.

Osudná domýšľavosť

Na Slovensku sa už viacero dekád snažíme zreformovať školstvo tak, aby sme dokázali všetky deti vybaviť kvalitnými základnými gramotnosťami. Pri veľkej časti z nich sa nám to, bohužiaľ, stále nedarí.

Svet sa medzitým posunul a posledné roky sa aj u nás rieši, ako zabezpečiť, aby školy okrem základných gramotností poskytli žiakom aj zručnosti potrebné pre 21. storočie. Patrí sem napríklad často nekriticky opakované kritické myslenie, ale aj tvorivosť, spolupráca či schopnosť adaptovať sa a pracovať s AI. Aký podiel škôl na Slovensku toto už zvládol? Pravdepodobne to bude stale menšina.

Toto je stav, v ktorom si malá ambiciózna skupina ľudí na ministerstve školstva povedala, že musíme ísť ďalej. Nevadí, že zlyhávame v základných gramotnostiach a nevieme učiť zručnosti. Oni prichádzajú s ďalším dôležitým cieľom, ktorému idú podriadiť zmeny zákonov a prebudovanie celého systému. V ich predstavách musí byť škola miesto, kde sa všetci a spolu učíme žiť. Bodka.

Už nestačia ciele gramotnosti, zručnosti ani nebodaj napĺňanie maximálneho potenciálu každého dieťaťa. Nestačia napriek tomu, že sme ich ani zďaleka nenaplnili. Novým cieľom je, aby všetky deti chodili do školy, ktorú im vybral úradník kresliaci školské obvody, a v najlepšom prípade to bude verejná škola. Ak tejto skupinke ľudí uveríme a spravíme, čo vyžadujú zákonom, tak sľubujú, že výsledkom bude „súdržná, spravodlivá a odolná spoločnosť“.

Zhodou okolností som si cez leto znova prečítal poslednú knihu držiteľa Nobelovej ceny za ekonómiu Friedricha von Hayeka: Osudná domýšľavosť. Je to kniha o tom, aký komplexný, dynamický a zložitý je „organizmus“ v podobe súčasnej veľkej, otvorenej spoločnosti. A aké nebezpečné sú predstavy ľudí, ktorí aj s dobrými úmyslami často naivne zasahujú do jej fungovania.

Z tejto knihy pochádza aj slávny Hayekov citát: „úlohou ekonómie je ukázať ľuďom, ako málo v skutočnosti vedia o tom, čo si myslia, že dokážu dizajnovať a plánovať.”

Myslím si, že viacerým ľuďom na Slovensku by prečítanie tejto knihy veľmi prospelo.

Petíciu proti návrhom ministerstva školstva môžete podpísať TU.

Nasleduje krátky prehľad toho, čo ma tento mesiac zaujalo.

Subscribe now

Share

Spoločnosť

V tomto krátkom videu s 95-ročnou Američankou je súhrn jedných z najdôležitejších hodnôt a postojov západnej civilizácie v 20. storočí:

• optimizmus, že život bude krásny

• túžba mať deti

• prebratie zodpovednosti za svoje živobytie

• pozitívne hodnotenie podnikania

• odmietanie štátnych dávok a sociálnych nárokov

Otázka je, how to make tieto hodnoty prestížnymi again.

Zdroj videa: YouTube kanál David Drobík

Roboti prácu neberú.
Robo ti ju však môže zobrať zlou verejnou politikou.

My to fakt žijeme:
„Svoje si nedáme, cudzie nechceme.“

Len škoda, že príčina asi bude, že:
„Naše už nikto nechce a na cudzie nemáme.“

Na základe údajov o daňových príjmoch z piva vieme, že v stredoveku skonzumoval priemerný človek denne vyše jedného litra piva, čo je štvornásobok v porovnaní s dnešnou spotrebou na Slovensku. V tom čase bolo pivo bezpečným a spoľahlivým zdrojom tekutín, pretože voda bola často kontaminovaná a nevhodná na pitie.

Pivo predstavovalo 12,5 % výdavkov v rozpočte stredovekého človeka. V Anglicku tvorila daň z piva až tretinu príjmov vlády.

Ľudia vytriezveli až počas priemyselnej revolúcie.

Zdroj: When did people stop being drunk all the time?

Nedávno sa objavila informácia, že nositelia Nobelovej ceny vyzvali na vyššie zdanenie bohatých ľudí. Ani Nobelova cena však nie je zárukou toho, že sa ekonóm nemýli. Tu je môj obľúbený príklad nobelistu Paula Samuelsona a jeho najznámejšej učebnice Ekonómia.

Samuelson vo svojich učebniciach od 60. do 80. rokov neustále predpovedal rýchly ekonomický rast Sovietskeho zväzu a tvrdil, že do pár desaťročí predbehne USA. V jednotlivých vydaniach však musel opakovane posúvať predpokladaný rok dobehnutia, pretože rozdiel sa v skutočnosti nikdy nezačal zmenšovať. Vo viacerých vydaniach pripisoval nízky realizovaný rast Sovietskeho zväzu zlému počasiu.

Ešte vo vydaní z roku 1989 on a jeho spoluautor William Nordhaus (ktorý získal Nobelovu cenu v roku 2018) napísali:

„Sovietsky zväz je dôkazom toho, že na rozdiel od toho, čo mnohí skeptici predtým verili, socialistická centrálne riadená ekonomika môže fungovať a dokonca prosperovať.“

V prvom českom vydaní z roku 1991 (13. vydanie celkovo) sa ešte uvádza:

„Sovětský model s jistotou prokázal, že příkazová ekonomika je schopna mobilizace zdrojů pro rychlý růst... cíle bylo dosaženo v atmosféře velkých lidských obětí... Stojí ekonomické přínosy za takovou strašnou lidskou daň?“

Vyberali si medzi zdaňovaním bohatých a vysokým deficitom.
Vybrali si zdaňovanie bohatých a budú mať vysoké deficity.

If we have only one job, this is our job. #hayek #fatalconceit

Odpoveď pre Zomri: Nie, je to komplikované. Vôbec to nie je také jednoduché.

- Nízka životná úroveň na Slovensku v porovnaní s Holandskom nie je výsledkom kradnutia a korupcie politikov.

- Voliči po celom svete sa vo všeobecnosti správajú skôr ako fanúšikovia futbalových klubov než ako racionálni kontrolóri mocných. To platí aj pre Holandsko. Existujú na to celé výskumy: The Myth of the Rational Voter: Why Democracies Choose Bad Policies, Princeton University Press

- Keby na Slovensku nebola korupcia, určite by sme neboli medzi najbohatšími krajinami EÚ. Dokonca aj keby Slovensko neničili komunisti 40 rokov, pravdepodobne by sme aj tak neboli medzi najbohatšími krajinami EÚ.

- Holandsko je medzi najbohatšími krajinami z jednoduchého dôvodu: história a ňou podmienené neformálne a formálne inštitúcie. To sa nedá dohnať ani zmeniť tým, že „politici prestanú kradnúť“ alebo že ich voliči budú „viac kontrolovať“. To je naivná predstava. Odporúčam literatúru nobelistu Douglassa C. Northa: Institutions, Institutional Change and Economic Performance

Predikčné trhy vedeli týždeň vopred, že sa Trump a Putin naozaj stretnú.

Ako dopadlo stretnutie Trumpa a Putina? Pravdepodobnosť prímeria klesla na tretinu.

Školstvo

Možno ste zachytili náreky nad tým, že súkromné a cirkevné školy na Slovensku prispievajú k rozpadu spoločnosti a oslabovaniu sociálnej súdržnosti.

OECD sa v rámci jedného výskumu pozrelo na to, aký je rozdiel v sociálnej segregácii medzi verejnými a súkromnými školami v krajinách OECD.

Áno, vo väčšine sveta sú súkromné školy o niečo viac sociálne segregované, vrátane Slovenska. Rozdiel medzi súkromnými a verejnými školami je však na Slovensku úplne minimálny (0,25%). Je výrazne menší ako priemer OECD (1,02 %) a menší ako v Poľsku (0,87 %), Nemecku či dokonca vo Fínsku (0,5 %).

Zdroj: Balancing School Choice and Equity An International Perspective Based on Pisa, 2019

Výborne! Estónsko je určite príklad hodný nasledovania.

V Estónsku majú súkromné a cirkevné školy nárok na plný normatív a môžu vyberať školné. Rodičia si dokonca môžu od svojho zdaniteľného príjmu odpočítať zaplatené školné.

Držím palce, aby sa IVP podarilo zrušiť návrh na finančnú diskrimináciu žiakov neštátnych škôl. #druckerovadilema

Konečne máme vládu zmieru a spájania, vďaka ktorej politikám si porozumeli veľmi rôznorodé skupiny ako odborári a zamestnavatelia alebo biskupi a súkromné školy.
Gratulujeme a len tak ďalej.

Je zarážajúce a smutné, že dve veľké opozičné liberálne strany mlčia o návrhoch súčasnej vlády zmrzačiť neštátne školy.

A pritom jeden z najdôležitejších liberálnych filozofov, John Stuart Mill, písal o dôležitosti diverzity a neštátnych škôl vo vzdelávaní:

„Odsudzujem, že by všetko vzdelávanie alebo jeho veľká česť mala byť iba v rukách štátu. Všetko, čo som povedal o význame individuality charakteru, rozmanitosti názorov a spôsobov správania, zahŕňa - rovnako bezpodmienečne - aj rozmanitosť vzdelávania.”

A varoval pred monokultúrou verejného školstva:

“Všeobecné štátne vzdelanie je iba nástrojom na formovanie úplne rovnakých jedincov. A keďže šablóna, podľa ktorej ich štát odlieva, je totožná s tou, ktorá vyhovuje vládnucej moci - či je to monarchia, klérus, aristokracia alebo väčšina obyvateľstva - do tej miery, aká je efektívna a úspešná, ustanovuje nadvládu nad myslením, vedúcu celkom prirodzene aj k nadvláde nad telom.“

Progresívne Slovensko, Sloboda a Solidarita KDE?!

Zdroj: John Stuart Mill, O slobode. 1859

Podcast o Druckerovej dileme pre súkromné a cirkevné školy.

Pýtal sa Daniel Kojnok a odpovedali bývalý minister školstva Ján Horecký a ja.

Zo života

Dcéra (2 r) sa naučila šetriť čas pri hádaní sa s nami. Ku každej požiadavke automaticky pridáva aj nepriestrelný argument:

„Ja chcem šaty, lebo!“
„Ja chcem gumáky, lebo!“
„Ja chcem sukňu, lebo!“

Hej, oblečenie je často zdrojom diskusií.

#emilych #zuzkach

Róbert Chovanculiak, INESS

Podporiť newsletter cez LN môžete tu:

Pre plný zážitok z tohto newslettera sa pridajte k podporovateľom. Podporíte tým moju prácu a získate prístup do súkromnej skupiny. Ďakujem.